Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)71d/367798.2f0fa1.pdf
PDF · 141.39 KB
No categories available
8Sžo/475/2009
Najvyšší súd 8Sžo/475/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Ľ. K., bytom v Ž.
zastúpeného Mgr. M. Z., advokátom, A. proti žalovanému : Krajskému stavebnému úradu
v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy so sídlom v Žiline, Andreja Kmeťa č. 17, za
účasti vedľajšieho účastníka I.. M. H., bytom v L. zastúpeného JUDr. R. P., advokátom,
P. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00004/Kod z 12.
januára 2009, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S/9/2009-154 z 2. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S/9/2009-154 z 2. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd nevyhovel návrhu účastníka konania I.. M. H. na
zrušenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/9/2009-110 z 10. marca 2009, ktorým
Krajský súd v Žiline odložil vykonateľnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline,
odboru štátnej stavebnej správy č. 2009/00004/Kod z 12. januára 2009 až do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 20S/9/2009.
V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že z ustanovení a znení Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“), ani z § 250c O.s.p. nevyplýva
pre súd zákonná povinnosť mať pripojený originál kompletného správneho spisu pred
vydaním rozhodnutia o návrhu na odklad napadnutého správneho rozhodnutia. Zdôraznil, že
2
pri odložení vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia postačí, že sú tu okolnosti,
z ktorých možno dôvodiť, že k závažnej ujme by mohlo dôjsť, súd však nezisťuje, či pri
výkone rozhodnutia k ujme dôjde alebo nedôjde. V danom prípade boli splnené všetky
zákonné podmienky pre rozhodovanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, nebolo
potrebné zabezpečiť si originál správneho spisu, nakoľko v obsahu žalobného návrhu boli
napadnuté rozhodnutia kompletne predložené a čitateľné, ich hodnovernosť nebola
spochybnená účastníkmi konania, ani I.. M. H. v konaní 20S/9/2009, ani v samotnom návrhu
na zrušenie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia.
Ohľadne námietky vedľajšieho účastníka – že postupom krajského súdu mu bola ako
stavebníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím sa porušilo jeho právo na spravodlivé
súdne konanie – krajský súd uviedol, že zákonodarca v ust. § 250c O.s.p. v nadväznosti na
ust. § 250 ods.1 O.s.p. (upravujúc okruh účastníkov konania podľa druhej hlavy V. časti
O.s.p.) nestanovil podmienky a v ktorom štádiu je povinný krajský súd o návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodnúť a nestanovil, že takéto rozhodnutie sa môže vydať až
potom, čo sú účastníkmi konania nielen žalobca a žalovaný označení v žalobe, ale aj tí
účastníci konania, ktorí by napadnutými rozhodnutiami mohli byť zrušením napadnutého
rozhodnutia dotknutí. Zdôraznil, že krajský súd konal o návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodnutia v súlade so zákonom, a to promptne po podaní žaloby, po splnení zákonných
podmienok, pričom postup, aby sa o odklade vykonateľnosti rozhodnutia rozhodovalo až po
pribratí ďalších účastníkov do konania mimo žalobcu a žalovaného z ustanovení O.s.p.
nevyplýva. Pokiaľ by takýto výklad bol daný, tak samotný účel inštitútu odkladu
vykonateľnosti by nebol naplnený a v danom prípade a v mnohých prípadoch by bol aj
zmarený tým, že by sa podstatnou mierou predĺžilo časové obdobie od podania žaloby po
dobu, po ktorú bolo o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodnuté. Krajský súd
tiež uviedol, že konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia je špecifickým
inštitútom, ktorý je porovnateľný čo do obsahu a účinkov s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia (v II. časti O.s.p.). Taktiež v tomto konaní súd rozhoduje na základe
návrhu účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov alebo iných dôkazov, a súdna
prax tak, ako v konaniach o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ako aj v konaniach
o návrhu na predbežné opatrenie je taká, že návrhy sa spravidla a v prevažnej miere druhému
účastníkovi nedoručujú skôr, ako sa o návrhu rozhodne, iba vo výnimočných prípadoch, keď
skutočnosti tvrdenia v návrhu na predbežné opatrenie nie sú dostatočne osvedčené, a to práve
z dôvodu, aby sa naplnenie účelu týchto inštitútov nezmarilo a účinky týchto inštitútov tak,
boli zachované, predovšetkým bezodkladný a rýchly účinok týchto opatrení, čo je aj
3
zmyslom tak návrhu na predbežné opatrenie, ako aj odkladu vykonateľnosti správnych
rozhodnutí. Z tohto dôvodu krajský súd neporušil právo stavebníka I.. M. H., keď o tomto
návrhu rozhodol skôr ako bol pribratý ako účastník konania a skôr, ako sa s obsahom tohto
návrhu oboznámil, resp. sa vyjadril, pričom o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia
súd rozhoduje hodnotením podmienok konania o tomto návrhu na základe voľnej úvahy
opierajúc sa o konkrétne okolnosti prípadu, čo podľa krajského súdu, tento postup bol
v súlade so zaužívanou praxou konania správnych súdov podľa druhej hlavy V. časti O.s.p.
zachovaný.
Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie v zmysle
§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., pretože podľa jeho názoru napadnuté uznesenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal
zákonnými podmienkami pre odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a údajnú
existenciu týchto podmienok dostatočne a relevantne nezdôvodnil. Vedľajší účastník uviedol,
že z ustanovenia § 250c ods.1 O.s.p. je zrejmé, že odklad vykonateľnosti prichádza do úvahy
len v prípade, ak okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia je spôsobilý vyvolať hrozbu
závažnej ujmy, t.j. ak sú zároveň splnené dve podmienky - napadnuté rozhodnutie môže byť
vykonané a jeho okamžitý výkon by mohol viesť k vzniku závažnej ujmy. Okrem toho, že
krajský súd žiadnu konkrétnu hroznu závažnej ujmy vo svojom rozhodnutí neoznačil, táto za
daných skutkových a právnych okolností z povahy veci ani nemohla vzniknúť. Uviedol, že
v danom prípade je napadnutým rozhodnutím – ktorého okamžitý výkon by podľa krajského
súdu mohol viesť k vzniku závažnej ujmy – stavebné povolenie, pričom takéto rozhodnutie
je spôsobilé byť predmetom výkonu výlučne v období, v ktorom upravuje práva a povinnosti
stavebníka, prípadne iných osôb, a nie je spôsobilé byť predmetom výkonu v období,
v ktorom už úpravu práv a povinností dotknutých osôb nahrádza iný individuálny právny akt
alebo normatívny právny akt. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že v danom prípade
zanikla spôsobilosť preskúmavaného rozhodnutia byť predmetom výkonu, t.j. byť
vykonateľným rozhodnutím, dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia,
t.j. 12. marca 2009, pričom po tomto dátume už stavebné povolenie ako v plnom rozsahu
konzumovaný právny akt nemohlo byť vykonané a teda logicky nemohla byť jeho
neexistujúca vykonateľnosť ani odložená. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko uznesenie
o odklade vykonateľnosti bolo vydané 10. marca 2009 a právoplatnosť nadobudlo
17. marca 2009, aj v prípade, ak by sa vyšlo z predpokladu, že v čase jeho vydania mohla byť
splnená prvá zo zákonných podmienok (vykonateľnosť stavebného povolenia), v čase vydania
4
napadnutého rozhodnutia (2.9.2009) už krajskému súdu bolo známe, že v dôsledku zániku
vykonateľnosti stavebného povolenia zanikla aj možnosť túto zaniknutú vykonateľnosť
odkladať a že teda nie je ani teoreticky nemôže byť splnená jedna z dvoch nevyhnutných
podmienok pre odklad vykonateľnosti konzumovaného stavebného povolenia. Vo veci nebola
splnená ani druhá z kumulatívne vymedzených zákonných podmienok pre odklad
vykonateľnosti stavebného povolenia, pretože vedľajší účastník, resp. jeho právny predchodca
ako stavebník, dokončil predmetnú stavbu do súčasnej podoby fakticky ešte v roku 2005,
a to dokonca predtým, než krajský súd zrušil „prvé“ stavebné povolenie v konaní vedenom
pod sp. zn. 10S/5/2005. Predmetnú stavbu pritom vedľajší účastník dokončil za situácie, kedy
bolo „prvé“ stavebné povolenie stále právoplatne a súčasne nebolo vedľajšiemu účastníkovi
právoplatne zakázané v stavbe pokračovať ani predbežným opatrením. Vedľajší účastník
zdôraznil, že neodložením vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia nemôže ani nemohla
žalobcovi vzniknúť žiadna ujma, pretože predmetná stavba je niekoľko rokov v súčasnej
podobe dokončená a riadne skolaudovaná. (Napriek úsiliu žalobcu napadnúť aj kolaudačné
rozhodnutie, je toto na základe rozhodnutia žalovaného č.k. 2009/01734/Kod v plnom rozsahu
právoplatné a vykonateľné).
Vedľajší účastník ďalej uviedol, že súd v uznesení o odklade vykonateľnosti, ako aj
v napadnutom uznesení, nijakým spôsobom neuviedol, aká závažná ujma žalobcovi hrozí
okamžitým výkonom preskúmavaného rozhodnutia, a to napriek tomu, že ustanovenie § 250c
ods.1 O.s.p. vyžaduje pre odklad vykonateľnosti, ktorý je zásadne prípustný v celkom
výnimočných prípadoch (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
I. ÚS 23/01) hrozbu závažnej ujmy a skutočnosť, že účel odkladu vykonateľnosti by nebol
naplnený, ak by o ňom nebolo rozhodnuté promptne, neznamená, že by súd nemusel
v potrebnej miere preveriť vierohodnosť žalobcom uvádzaných tvrdení (porov. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 298/08. Namiesto toho však krajský súd
rozhodol o odklade vykonateľnosti svojvoľne na základe voľnej úvahy bez toho, aby
vedľajšiemu účastníkovi ozrejmil spôsob použitia tejto svojej voľnej úvahy. Inak povedané,
krajský súd rozhodol na základe voľnej úvahy bez rešpektovania zákonných limitov
vymedzených v ustanovení § 250c ods.1 O.s.p., výlučne na základe tvrdení žalobcu, hoci
práve zo žaloby a jej príloh muselo byť krajskému súdu zrejmé, že stavba je už niekoľko
rokov riadne dokončená a už len takpovediac „čaká“ na kolaudáciu, čo žalobca v žalobe
dokonca sám tvrdí. Zdôraznil, že v okamihu právoplatnej kolaudácie stavby už stavebné
povolenie nebolo spôsobilé vyvolávať akékoľvek právne účinky a nebolo preto spôsobilé ani
5
byť predmetom výkonu, ani mať svoju vykonateľnosť odloženú, čo je fakt, ktorý bol
krajský súd povinný potvrdiť zrušením uznesenia o odklade vykonateľnosti najneskôr
v čase, keď mu bol takýto návrh vedľajšieho účastníka predložený. Nesprávny je preto
záver krajského súdu, že okamžitý výkon preskúmavaného rozhodnutia by mohol viesť
k vzniku závažnej ujmy. Odhliadnuc od faktu, že hrozbu ujmy nemôže predstavovať výkon
rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom výkonu, údajná závažná ujma, ktorá by
mohla žalobcovi vzniknúť, nie je v napadnutom uznesení nijako špecifikovaná a napadnuté
uznesenie ani uznesenie o odklade vykonateľnosti neumožňuje vedľajšiemu účastníkovi
urobiť si ani najmenšiu predstavu o tom, v čom by táto ujma mohla spočívať.
Vedľajší účastník uviedol, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl
v aplikácii práva, napríklad vtedy, ak súd síce použil správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil. Z uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že krajský súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 250c ods.1 O.s.p., keď nariadil odklad vykonateľnosti bez toho, aby
pre jeho nariadenie boli splnené potrebné zákonné predpoklady (závažná ujma, hroziaca
v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia). Vzhľadom na to je daný odvolací dôvod podľa
§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p, a to predovšetkým vo vzťahu k absencii prvej zákonnej
podmienky, t.j. absencii rozhodnutia spôsobilého byť predmetom okamžitého výkonu.
Vo vzťahu k druhej zákonnej podmienke (existencia ujmy) je zároveň naplnený aj odvolací
dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p., keďže krajský súd dospel v tejto otázke
k nesprávnemu skutkovému zisteniu a toto zistenie navyše dostatočne a relevantne
nezdôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté uznesenie vo výroku zmenil tak, že uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 10. marca 2009, č.k. 20S/9/2009-110, sa zrušuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.
Úlohou odvolacieho súdu bolo rozhodnúť o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/9/2009-154 z 2. septembra 2009, ktorým krajský
súd nevyhovel návrhu účastníka konania I.. M. H. na zrušenie uznesenia Krajského súdu
v Žiline č.k. 20S/9/2009-110 z 10. marca 2009, ktorým Krajský súd v Žiline odložil
vykonateľnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej
6
správy č. 2009/00004/Kod z 12. januára 2009 až do právoplatného skončenia konania sp. zn.
Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia dospel
k záveru, že spôsob odôvodnenia tohto uznesenia nie je ústavne a zákonne konformný.
Krajský súd totiž v odôvodnení neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku postupoval, keď návrhu vedľajšieho účastníka na zrušenie uznesenia –
ktorým bol povolený odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného –
nevyhovel. Z tohto titulu aj s ohľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia krajského súdu je arbitrárne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považuje za potrebné poznamenať, že
z rozhodnutia krajského súdu tiež nevyplýva, že by pri rozhodovaní v predmetnej veci vzal
do úvahy konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to predovšetkým
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. júla 2003.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221
ods.1 písm. h/ O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. mája 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská