Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/475/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Ľ. K., bytom v Ž.

zastúpeného Mgr. M. Z., advokátom, A. proti žalovanému : Krajskému stavebnému úradu

v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy so sídlom v Žiline, Andreja Kmeťa č. 17, za

účasti vedľajšieho účastníka I.. M. H., bytom v L. zastúpeného JUDr. R. P., advokátom,

P. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/00004/Kod z 12.

januára 2009, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

č.k. -154 z 2. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

č.k. -154 z 2. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd nevyhovel návrhu účastníka konania I.. M. H. na

zrušenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -110 z 10. marca 2009, ktorým

Krajský súd v Žiline odložil vykonateľnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline,

odboru štátnej stavebnej správy č. 2009/00004/Kod z 12. januára 2009 až do právoplatného

skončenia konania sp. zn. .

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že z ustanovení a znení Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“), ani z nevyplýva

pre súd zákonná povinnosť mať pripojený originál kompletného správneho spisu pred

vydaním rozhodnutia o návrhu na odklad napadnutého správneho rozhodnutia. Zdôraznil, že

2

pri odložení vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia postačí, že sú tu okolnosti,

z ktorých možno dôvodiť, že k závažnej ujme by mohlo dôjsť, súd však nezisťuje, či pri

výkone rozhodnutia k ujme dôjde alebo nedôjde. V danom prípade boli splnené všetky

zákonné podmienky pre rozhodovanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, nebolo

potrebné zabezpečiť si originál správneho spisu, nakoľko v obsahu žalobného návrhu boli

napadnuté rozhodnutia kompletne predložené a čitateľné, ich hodnovernosť nebola

spochybnená účastníkmi konania, ani I.. M. H. v konaní , ani v samotnom návrhu

na zrušenie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti napadnutého správneho rozhodnutia.

Ohľadne námietky vedľajšieho účastníka – že postupom krajského súdu mu bola ako

stavebníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím sa porušilo jeho právo na spravodlivé

súdne konanie – krajský súd uviedol, že zákonodarca v ust. v nadväznosti na

ust. (upravujúc okruh účastníkov konania podľa druhej hlavy V. časti

) nestanovil podmienky a v ktorom štádiu je povinný krajský súd o návrhu na odklad

vykonateľnosti rozhodnutia rozhodnúť a nestanovil, že takéto rozhodnutie sa môže vydať až

potom, čo sú účastníkmi konania nielen žalobca a žalovaný označení v žalobe, ale aj tí

účastníci konania, ktorí by napadnutými rozhodnutiami mohli byť zrušením napadnutého

rozhodnutia dotknutí. Zdôraznil, že krajský súd konal o návrhu na odklad vykonateľnosti

rozhodnutia v súlade so zákonom, a to promptne po podaní žaloby, po splnení zákonných

podmienok, pričom postup, aby sa o odklade vykonateľnosti rozhodnutia rozhodovalo až po

pribratí ďalších účastníkov do konania mimo žalobcu a žalovaného z ustanovení

nevyplýva. Pokiaľ by takýto výklad bol daný, tak samotný účel inštitútu odkladu

vykonateľnosti by nebol naplnený a v danom prípade a v mnohých prípadoch by bol aj

zmarený tým, že by sa podstatnou mierou predĺžilo časové obdobie od podania žaloby po

dobu, po ktorú bolo o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodnuté. Krajský súd

tiež uviedol, že konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia je špecifickým

inštitútom, ktorý je porovnateľný čo do obsahu a účinkov s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia (v II. časti ). Taktiež v tomto konaní súd rozhoduje na základe

návrhu účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov alebo iných dôkazov, a súdna

prax tak, ako v konaniach o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ako aj v konaniach

o návrhu na predbežné opatrenie je taká, že návrhy sa spravidla a v prevažnej miere druhému

účastníkovi nedoručujú skôr, ako sa o návrhu rozhodne, iba vo výnimočných prípadoch, keď

skutočnosti tvrdenia v návrhu na predbežné opatrenie nie sú dostatočne osvedčené, a to práve

z dôvodu, aby sa naplnenie účelu týchto inštitútov nezmarilo a účinky týchto inštitútov tak,

boli zachované, predovšetkým bezodkladný a rýchly účinok týchto opatrení, čo je aj

3

zmyslom tak návrhu na predbežné opatrenie, ako aj odkladu vykonateľnosti správnych

rozhodnutí. Z tohto dôvodu krajský súd neporušil právo stavebníka I.. M. H., keď o tomto

návrhu rozhodol skôr ako bol pribratý ako účastník konania a skôr, ako sa s obsahom tohto

návrhu oboznámil, resp. sa vyjadril, pričom o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia

súd rozhoduje hodnotením podmienok konania o tomto návrhu na základe voľnej úvahy

opierajúc sa o konkrétne okolnosti prípadu, čo podľa krajského súdu, tento postup bol

v súlade so zaužívanou praxou konania správnych súdov podľa druhej hlavy V. časti

zachovaný.

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie v zmysle

, pretože podľa jeho názoru napadnuté uznesenie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal

zákonnými podmienkami pre odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a údajnú

existenciu týchto podmienok dostatočne a relevantne nezdôvodnil. Vedľajší účastník uviedol,

že z ustanovenia je zrejmé, že odklad vykonateľnosti prichádza do úvahy

len v prípade, ak okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia je spôsobilý vyvolať hrozbu

závažnej ujmy, t.j. ak sú zároveň splnené dve podmienky - napadnuté rozhodnutie môže byť

vykonané a jeho okamžitý výkon by mohol viesť k vzniku závažnej ujmy. Okrem toho, že

krajský súd žiadnu konkrétnu hroznu závažnej ujmy vo svojom rozhodnutí neoznačil, táto za

daných skutkových a právnych okolností z povahy veci ani nemohla vzniknúť. Uviedol, že

v danom prípade je napadnutým rozhodnutím – ktorého okamžitý výkon by podľa krajského

súdu mohol viesť k vzniku závažnej ujmy – stavebné povolenie, pričom takéto rozhodnutie

je spôsobilé byť predmetom výkonu výlučne v období, v ktorom upravuje práva a povinnosti

stavebníka, prípadne iných osôb, a nie je spôsobilé byť predmetom výkonu v období,

v ktorom už úpravu práv a povinností dotknutých osôb nahrádza iný individuálny právny akt

alebo normatívny právny akt. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že v danom prípade

zanikla spôsobilosť preskúmavaného rozhodnutia byť predmetom výkonu, t.j. byť

vykonateľným rozhodnutím, dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia,

t.j. 12. marca 2009, pričom po tomto dátume už stavebné povolenie ako v plnom rozsahu

konzumovaný právny akt nemohlo byť vykonané a teda logicky nemohla byť jeho

neexistujúca vykonateľnosť ani odložená. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko uznesenie

o odklade vykonateľnosti bolo vydané 10. marca 2009 a právoplatnosť nadobudlo

17. marca 2009, aj v prípade, ak by sa vyšlo z predpokladu, že v čase jeho vydania mohla byť

splnená prvá zo zákonných podmienok (vykonateľnosť stavebného povolenia), v čase vydania

4

napadnutého rozhodnutia (2.9.2009) už krajskému súdu bolo známe, že v dôsledku zániku

vykonateľnosti stavebného povolenia zanikla aj možnosť túto zaniknutú vykonateľnosť

odkladať a že teda nie je ani teoreticky nemôže byť splnená jedna z dvoch nevyhnutných

podmienok pre odklad vykonateľnosti konzumovaného stavebného povolenia. Vo veci nebola

splnená ani druhá z kumulatívne vymedzených zákonných podmienok pre odklad

vykonateľnosti stavebného povolenia, pretože vedľajší účastník, resp. jeho právny predchodca

ako stavebník, dokončil predmetnú stavbu do súčasnej podoby fakticky ešte v roku 2005,

a to dokonca predtým, než krajský súd zrušil „prvé“ stavebné povolenie v konaní vedenom

pod sp. zn. . Predmetnú stavbu pritom vedľajší účastník dokončil za situácie, kedy

bolo „prvé“ stavebné povolenie stále právoplatne a súčasne nebolo vedľajšiemu účastníkovi

právoplatne zakázané v stavbe pokračovať ani predbežným opatrením. Vedľajší účastník

zdôraznil, že neodložením vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia nemôže ani nemohla

žalobcovi vzniknúť žiadna ujma, pretože predmetná stavba je niekoľko rokov v súčasnej

podobe dokončená a riadne skolaudovaná. (Napriek úsiliu žalobcu napadnúť aj kolaudačné

rozhodnutie, je toto na základe rozhodnutia žalovaného č.k. 2009/01734/Kod v plnom rozsahu

právoplatné a vykonateľné).

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že súd v uznesení o odklade vykonateľnosti, ako aj

v napadnutom uznesení, nijakým spôsobom neuviedol, aká závažná ujma žalobcovi hrozí

okamžitým výkonom preskúmavaného rozhodnutia, a to napriek tomu, že ustanovenie § 250c

ods.1 vyžaduje pre odklad vykonateľnosti, ktorý je zásadne prípustný v celkom

výnimočných prípadoch (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

) hrozbu závažnej ujmy a skutočnosť, že účel odkladu vykonateľnosti by nebol

naplnený, ak by o ňom nebolo rozhodnuté promptne, neznamená, že by súd nemusel

v potrebnej miere preveriť vierohodnosť žalobcom uvádzaných tvrdení (porov. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Namiesto toho však krajský súd

rozhodol o odklade vykonateľnosti svojvoľne na základe voľnej úvahy bez toho, aby

vedľajšiemu účastníkovi ozrejmil spôsob použitia tejto svojej voľnej úvahy. Inak povedané,

krajský súd rozhodol na základe voľnej úvahy bez rešpektovania zákonných limitov

vymedzených v ustanovení , výlučne na základe tvrdení žalobcu, hoci

práve zo žaloby a jej príloh muselo byť krajskému súdu zrejmé, že stavba je už niekoľko

rokov riadne dokončená a už len takpovediac „čaká“ na kolaudáciu, čo žalobca v žalobe

dokonca sám tvrdí. Zdôraznil, že v okamihu právoplatnej kolaudácie stavby už stavebné

povolenie nebolo spôsobilé vyvolávať akékoľvek právne účinky a nebolo preto spôsobilé ani

5

byť predmetom výkonu, ani mať svoju vykonateľnosť odloženú, čo je fakt, ktorý bol

krajský súd povinný potvrdiť zrušením uznesenia o odklade vykonateľnosti najneskôr

v čase, keď mu bol takýto návrh vedľajšieho účastníka predložený. Nesprávny je preto

záver krajského súdu, že okamžitý výkon preskúmavaného rozhodnutia by mohol viesť

k vzniku závažnej ujmy. Odhliadnuc od faktu, že hrozbu ujmy nemôže predstavovať výkon

rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom výkonu, údajná závažná ujma, ktorá by

mohla žalobcovi vzniknúť, nie je v napadnutom uznesení nijako špecifikovaná a napadnuté

uznesenie ani uznesenie o odklade vykonateľnosti neumožňuje vedľajšiemu účastníkovi

urobiť si ani najmenšiu predstavu o tom, v čom by táto ujma mohla spočívať.

Vedľajší účastník uviedol, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl

v aplikácii práva, napríklad vtedy, ak súd síce použil správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil. Z uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že krajský súd nesprávne

aplikoval ustanovenie , keď nariadil odklad vykonateľnosti bez toho, aby

pre jeho nariadenie boli splnené potrebné zákonné predpoklady (závažná ujma, hroziaca

v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia). Vzhľadom na to je daný odvolací dôvod podľa

§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p, a to predovšetkým vo vzťahu k absencii prvej zákonnej

podmienky, t.j. absencii rozhodnutia spôsobilého byť predmetom okamžitého výkonu.

Vo vzťahu k druhej zákonnej podmienke (existencia ujmy) je zároveň naplnený aj odvolací

dôvod podľa , keďže krajský súd dospel v tejto otázke

k nesprávnemu skutkovému zisteniu a toto zistenie navyše dostatočne a relevantne

nezdôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie vo výroku zmenil tak, že uznesenie Krajského

súdu v Žiline zo dňa 10. marca 2009, č.k. -110, sa zrušuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel

k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.

Úlohou odvolacieho súdu bolo rozhodnúť o odvolaní vedľajšieho účastníka proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. -154 z 2. septembra 2009, ktorým krajský

súd nevyhovel návrhu účastníka konania I.. M. H. na zrušenie uznesenia Krajského súdu

v Žiline č.k. -110 z 10. marca 2009, ktorým Krajský súd v Žiline odložil

vykonateľnosť rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline, odboru štátnej stavebnej

6

správy č. 2009/00004/Kod z 12. januára 2009 až do právoplatného skončenia konania sp. zn.

.

Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia dospel

k záveru, že spôsob odôvodnenia tohto uznesenia nie je ústavne a zákonne konformný.

Krajský súd totiž v odôvodnení neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku postupoval, keď návrhu vedľajšieho účastníka na zrušenie uznesenia –

ktorým bol povolený odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného –

nevyhovel. Z tohto titulu aj s ohľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia krajského súdu je arbitrárne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považuje za potrebné poznamenať, že

z rozhodnutia krajského súdu tiež nevyplýva, že by pri rozhodovaní v predmetnej veci vzal

do úvahy konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to predovšetkým

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. júla 2003.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221

ods.1 písm. h/ napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská