Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/77/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: R. B., bytom P., proti žalovanému: Trnavská univerzita v Trnave, so sídlom Hornopotočná č. 23, Trnava, IČO: 318 25 249, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. P-138/2008/ped.odd. zo dňa 04.04.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -75 zo dňa 03.09.2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -75 zo dňa 03. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P-138/2008/ped.odd. zo dňa 04.04.2008, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2007 o zníženie školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci v prvom rade bol povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, či list zo dňa 04.04.2008 je možné považovať za rozhodnutie v zmysle ustanovenia a podliehajúce súdnemu prieskumu. Predmetným listom sa napriek jeho forme a napriek označeniu rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzickej osoby, pričom sa jednalo o rozhodovanie v rámci samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností konkrétneho študenta, čiže o rozhodovanie orgánu verejnej správy. Ide o individuálny správny akt vydaný ako dôsledok aplikácie rozhodovacej právomoci

2

na konkrétny prípad, pričom v dôsledku tejto aplikácie dochádza k zásahu do majetkovej sféry fyzickej osoby. V rozhodovaní teda došlo k právne aplikačnému procesu, v ktorom orgán školskej samosprávy uložil verejnoprávnu povinnosť konkrétne určenému jednotlivcovi s možnosťou nápravy nezákonného rozhodnutia v rovnakom konaní alebo v konaní pred iným orgánom štátnej moci. Ako taký tento akt aplikácie práva podlieha súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia a ako správne uvádza žalobca, logicky musí obsahovať uvedenie skutočností na základe ktorých môže byť súdom preskúmaná správnosť záverov, ku ktorým v procese aplikácie práva vysoká škola zastúpená svojím štatutárnym zástupcom dospela. V opačnom prípade by rozhodnutie nebolo preskúmateľné a bolo by vydané v rozpore so základnými zásadami na ktorých stojí slovenský právny poriadok, vrátane zásady zákonnosti práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces.

3. Je nesporné, že nie je povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ktoré bude formálne vychádzať z úpravy náležitostí rozhodnutia uvedených v § 47 správneho poriadku, na druhej strane však treba uviesť, že súdu sa javí rámec uvedený v § 47 ods. 3 vhodný na určenie rozsahu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré by malo byť následne preskúmateľné súdom.

4. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu, že rozsudok krajského súdu je nesprávny, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu a súd nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov konania . Žalovaný zastáva názor, že v žalobnom návrhu absentuje osobitná náležitosť žaloby, a to konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu v zmysle , pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takéto tvrdenia žaloba žalobcu neobsahuje. O tej skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutie zasahujúce do základných práv žalobcu na vzdelanie zaručeného a 2 sa však žalobca zmieňuje až vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.08.2009, prvostupňovému súdu doručenému dňa 26.08.2009. Žalovaný poukazuje na judikát najvyššieho súdu č. R 64/1998, podľa ktorého „... za osobitnú náležitosť žaloby v zmysle treba považovať aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pritom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia tvrdenia žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je vadou žaloby, ktorá bráni vecnému vybaveniu“. V zmysle rozšíriť obsah napadnutia správneho rozhodnutia môže žalobca len v lehote do dvoch mesiacov, t.j. v lehote na podanie žaloby podľa Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená odpoveď na žiadosť o zníženie školného o polovicu na akademický rok 2007/2008 zo dňa

3

04.04.2008 zn. P-138/2008/ped.odd. dňa 16.04.2008, je rozšírenie žaloby vo vyššie uvedenom smere po zákonom stanovenej lehote, na ktorú súd neprihliada a zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa názoru žalovaného ide o inú procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -75 zo dňa 03.09.2009 a konanie v zmysle zastavil.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.11.2009 uviedol, že nie je pravda, že v žalobe neuviedol tvrdenie o tom, že bol ukrátený na svojich právach. Námietky porušenia jeho práva poznať dôvody rozhodnutia žalovaného uviedol už v žalobe v bode III a IV (na str. 3 až str. 5) a neskôr ich rozvinul podaním z 25.08.2009, v ktorom naznačil dôsledky napadnutého rozhodnutia do jeho majetkovej sféry. Z ustanovení a vyplýva, že jedine rozsah napadnutia správneho rozhodnutia nemožno meniť v zákonnej dvojmesačnej lehote. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že by v tejto lehote nebolo možné dopĺňať/meniť žalobné dôvody. V danom prípade od podania žaloby rozsah žaloby nijako nemenil, pretože žalobou napadol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, nie iba v časti. Žalobca navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -75 zo dňa 03.09.2009 potvrdil.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a napadnutý rozsudok podľa veta druhá v spojení s a ako vecne správne potvrdil.

8. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku namietal, že v žalobe absentuje osobitná náležitosť žaloby, a to tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu v zmysle

9. Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

10. Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

11. Najvyšší súd konštatuje, že ukrátenie na právach v zmysle je procesnou podmienkou konania. Nie je však výslovne uvedená v obligatórnych náležitostiach žaloby podľa Z toho vyplýva, že táto procesná podmienka môže vyplývať aj implicitne z dôvodov žaloby a pokiaľ je súdu zrejmá a zjavná tak ju žalobca nemusí preukazovať. Ukrátenie na právach žalobcu v danom prípade je zjavné pretože napadnuté

4

rozhodnutie neobsahuje dôvody zamietnutia jeho žiadosti o zníženie školného.

12. Podaním žiadosti o zníženie školného žalobca realizoval svoje právo vyplývajúce z , podľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Aj keď právo na bezplatné vzdelanie na vysokej škole nie je absolútne a závisí od možnosti spoločnosti, rektor môže rozhodnúť o bezplatnom vzdelaní podľa schopností študenta. Podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.

13. Súčasťou práva na inú právnu ochranu v zmysle SR je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia správnym orgánom. Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie podlieha v zmysle SR súdnemu prieskumu zákonnosti, preto musí obsahovať odôvodnenie, ktoré ho robí preskúmateľným. Napriek tomu, že ust. o vysokých školách vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na rozhodovanie o znížení školného a poplatkov spojených so štúdiom podľa o vysokých školách, vylúčenie správneho poriadku neznamená i vylúčenie základných zásad správneho konania, ktoré správny poriadok deklaruje. Ustanovenie Správneho poriadku je nevyhnutné považovať za všeobecnú zásadu akéhokoľvek správneho konania. Podľa tohto ustanovenia „... v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Ide o základné náležitosti rozhodnutia, ktoré ho robia preskúmateľným.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd ( veta prvá v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. mája 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková