Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de9/385141.97c38f.pdf
PDF · 174.61 KB
No categories available
6Ndt/7/2010
Najvyšší súd 6 Ndt 7/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného J. M.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 14. mája 2010 v Bratislave spor o príslušnosť medzi Okresným súdom
Bratislava IV a Okresným súdom Povaţská Bystrica a podľa § 22 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci obvineného J. M.
je Okresný súd Bratislava IV.
O d ô v o d n e n i e
Na Okresný súd Bratislava IV bola dňa 01. marca 2010 podaná obţaloba
prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 863/08 na obvineného
J. M., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava, pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bode 1/) a zločin kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
(v bode 2/), ktorých sa mal dopustiť tak, ţe
1/ v presne nezistenom čase mesiaci máj 2007 na bliţšie neurčených verejných
miestach v P., ako i iných miestach Českej republiky na námestiach, okolí kostolov
opakovane pod hrozbou, ţe ju zbije, zabije jej deti, pričom občas ju i bil po hlave, nútil ţobrať
o finančné prostriedky svoju druţku poškodenú J. C., ktorá bola v tom čase vo vysokom
štádiu tehotenstva, pričom získané finančné prostriedky mu musela odovzdať a tieto pouţil
pre osobné potreby, najmä ich minul na hru na automatoch,
2/ v čase okolo 16.00 hod. dňa 08. augusta 2007 v T., v Českej republike
pri Obchodnom dome I. ponúkol poškodenú J. C. za účelom vykonania sexuálnych sluţieb
svedkovi Ing. M. Č. najprv za 3 000 Kč, neskôr za sumu 300 Kč, ktorú od Ing. M. Č.
po dohode prevzal s tým, ţe po poskytnutí sexuálnych sluţieb doplatí ďalšiu sumu.
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 23. marca 2010, sp. zn. 2 T 30/2010,
podľa § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 Tr. por. postúpil
trestnú vec obvineného J. M. vedenú na tomto súde pod sp. zn. 2 T 30/2010 Okresnému súdu
Povaţská Bystrica ako príslušnému súdu.
V odôvodnení uznesenia Okresný súd Bratislava IV poukázal v prvom rade na to,
ţe v predmetnom prípade je potrebné aplikovať druhé kritérium pre určenie miestnej
príslušnosti, t.j. ak bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode
obvinený býva, pracuje alebo sa zdrţiava (§ 17 ods. 3 Tr. por.); uvedené miesta sú pritom
rovnocenné.
Následne sa súd podrobne zaoberal tým, kde sa obvinený skutočne zdrţiaval v období
pred, medzi a tieţ po spáchaní predmetných skutkov, pričom vychádzal predovšetkým
z výpovedí obvineného J. M., poškodenej J. C. a matky obvineného F. M.
Z výsluchu obvineného J. M. vykonaného dňa 20. augusta 2007 (č. l. 28 – 30) mal súd
za preukázané, ţe od roku 2006 aţ do predmetného výsluchu on i jeho druţka – poškodená
dochádzali do Českej republiky z P. za prácou. Z neskoršej zápisnice (č. l. 62 – 63) vyplýva,
ţe od augusta 2007 do júla 2009 býval obvinený spolu s poškodenou nepretrţite u jeho
matky – F. M., Ţ., okres P. V tomto čase nepravidelne pracovali na rôznych miestach
v Českej republike. V čase, keď brigády skončili a kým nové nezačali, bývali u matky
obvineného. Na verejnom zasadnutí v rámci predbeţného prejednania obţaloby dňa
23. marca 2010 obvinený vypovedal, ţe s poškodenou sa zoznámil v P. v roku 2006, pričom
od uvedeného času s ňou nepretrţite ţil a býval v P. a u svojej matky v B. Odtiaľto chodili
za prácou do Českej republiky a keď nepracovali (a teda nechodili za prácou
do Českej republiky), bývali buď v B. u matky obvineného alebo u kamaráta - p. C., ktorý im
dal k dispozícii na bývanie garsónku v P. Pokiaľ ide o miesto trvalého bydliska – S., na tejto
adrese sa nezdrţiava asi 7 – 8 rokov. V predmetnom byte býval len v podnájme
pred 7 – 8 rokmi. Zo zápisnice o výsluchu obvineného z 13. októbra 2009 (č. l. 70)
i 10. novembra 2009 (č. l. 79) je zrejmé, ţe i keď obvinený uviedol ako adresu trvalého
bydliska – B., S., ako adresu na doručovanie uviedol – B., Ţ., okres P. Tieţ v ţiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu a následne v písomnom sľube zo 17. februára 2010
(č. l. 429) uviedol ako adresu, kde sa bude zdrţiavať – B., Ţ. č. X.
Poškodená J. C. vo svojej výpovedi z 26. novembra 2009 (č. l. 117 - 125) uviedla,
ţe potom čo sa s obvineným zoznámila u jeho babky, ten sa k nej presťahoval
na ubytovňu v P. (po Veľkej noci v roku 2006), pričom v tom čase pracoval
v T. Neskôr začal pracovať brigádne v Českej republike a koncom
júna 2006 i ona odišla z ubytovne do Českej republiky za prácou. V rámci neskoršieho
výsluchu (č. l. 127 - 137) sa poškodená podrobne vyjadrila k jednotlivým miestam brigád
v Českej republike v časovom období rokov 2006 – 2007. Koncom mesiaca február 2007
sa spolu vrátili na územie Slovenskej republiky, a síce k matke obvineného do B. Koncom
mesiaca marec 2007 sa obvinený zamestnal v T. v P., kde zároveň dostali i bývanie. Koncom
mesiaca apríl 2007 opätovne odišli do Českej republiky, kde bývali na rôznych miestach.
V mesiaci jún 2007 boli opätovne na území Slovenskej republiky (B.). Na prelome mesiacov
júl 2007 – august 2007 sa zdrţiavali na území Českej republiky a po návrate v presne
nešpecifikovanom mesiaci roku 2007 ţili znovu u matky obvineného v B.
Z výpovede matky obvineného F. M. zo 16. novembra 2009 (č. l. 138) vyplýva,
ţe obvinený spolu so svojou druţkou bývali aj u nej v B., a to asi pred 1,5 rokom. Nemali
trvalé zamestnanie, chodili po rôznych brigádach, hlavne do Českej republiky.
Okresný súd v odôvodnení ďalej poukázal na to, ţe z údajov o osobe zo systému
REGOB (č. l. 283) vo vzťahu k obvinenému bolo zistené, ţe ten má trvalý pobyt
od 9. júla 1997 na ul. S., pričom tie isté skutočnosti vyplynuli aj z registra obyvateľov
Slovenskej republiky, Banská Bystrica (č. l. 305). Oboznámením sa celého spisového
materiálu a podrobným výsluchom obvineného na verejnom zasadnutí vo vzťahu k jeho
pobytu mal však súd za to, ţe i keď v danom prípade bola ako adresa obvineného uvedená S.,
v jeho prípade ide o adresu trvalého bydliska, ktorá je od roku 2002 i podľa výpovede
obvineného len formálna, a teda nie reálne zodpovedajúca stavu bývania. Prihlásenie občana
na trvalý pobyt má len evidenčný charakter (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky). Bydliskom
fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom takáto osoba býva s úmyslom
sa tu trvale zdrţiavať, t. j. miesto, kde má svoj byt, rodinu, prípadne kde pracuje, ak tu tieţ
i býva.
Podľa názoru okresného súdu teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
ţe obvinený pred ţalovaným obdobím, v ţalovanom období, ale i v súčasnosti reálne nebýva
v obvode Okresného súdu Bratislava IV. Tieţ v prípade prepustenia z väzby na slobodu
oznámil ako miesto, kde sa bude reálne zdrţiavať obvod Okresného súdu Povaţská
Bystrica - obec B. Súd záverom zdôraznil i tú skutočnosť, ţe obvinený spoločne
s poškodenou, príp. i sám chodil za prácou do Českej republiky práve z obvodu Okresného
súdu Povaţská Bystrica, resp. isté časové obdobie pred spáchaním ţalovaného skutku,
ale i po jeho dokonaní pracoval na rôznych miestach v obvode Okresného súdu Povaţská
Bystrica.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy pri skúmaní otázky príslušnosti
(vecnej, ale najmä miestnej) mal súd za to, ţe na prejednanie predmetnej veci nie je príslušný
a súčasne mal za to, ţe príslušný je Okresný súd Povaţská Bystrica, a preto mu predmetnú
trestnú vec aj postúpil ako súdu príslušnému.
Uvedené uznesenie o postúpení veci nadobudlo právoplatnosť 23. marca 2010 a spis
bol Okresnému súdu Povaţská Bystrica doručený 7. apríla 2010.
Okresný súd Povaţská Bystrica uznesením z 20. apríla 2010, sp. zn. 2 T 96/2010,
podľa § 245 ods. 2 Tr. por., § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam vyslovil svoju
miestnu nepríslušnosť na prejednanie a rozhodnutie trestnej veci obvineného J. M. vedenej
na súde pod sp. zn. 2 T 96/2010 a zároveň v zmysle § 22 Tr. por. uvedenú trestnú vec
predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu najbliţšie spoločne nadriadenému
na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
V úvode odôvodnenia tohto uznesenia Okresný súd Povaţská Bystrica podotkol,
ţe je nesporné, ţe v tomto prípade bol trestný čin spáchaný v cudzine, takţe uplatnenie
hľadiska pre určenie miestnej príslušnosti podľa § 17 ods. 1 Tr. por. neprichádza do úvahy.
Predmetnú situáciu rieši ustanovenie § 17 ods. 3 Tr. por., z ktorého vyplýva, ţe pri trestných
činoch spáchaných v cudzine vykonáva konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva,
pracuje alebo sa zdrţiava. Tieto hľadiská sú rovnocenné a treba ich skúmať v čase podania
obţaloby. Je teda irelevantné, kde sa obvinený zdrţiaval v čase spáchania trestného činu
(ak bezprostredne po spáchaní trestného činu nedošlo k podaniu obţaloby, o čo v tomto
prípade nejde), prípadne kde podľa vlastného vyjadrenia obvineného sa v prípade prepustenia
z väzby bude zdrţiavať (čo nakoniec nemusí byť ani pravda). Uviedol, ţe Okresnému súdu
Bratislava IV zrejme ušlo pozornosti, ţe posledné miesto pobytu (asi 2 mesiace) mal
obvinený v B., teda v čase podania obţaloby. V tomto smere súd poukázal na to,
ţe pri zohľadňovaní iného miesta pobytu obvineného ako v čase podania obţaloby by takéto
posudzovanie miesta pobytu pred podaním obţaloby viedlo k viacerým miestne príslušným
súdom. Zo znenia § 17 ods. 3 Tr. por. je pritom podľa neho zrejmé, ţe ide o pobyt v čase
podania obţaloby.
Okresný súd Povaţská Bystrica v rámci neuznania svojej príslušnosti upozornil aj
na ustanovenie § 20 Tr. por., podľa ktorého ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná
príslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor
obţalobu. Keby teda aj pripustil svoju príslušnosť, v danom prípade by išlo o dva miestne
príslušné súdy a v takom prípade by bol znovu príslušný Okresný súd Bratislava IV, nakoľko
na tento súd podal prokurátor obţalobu.
V súvislosti s rozhodovaním tohto sporu (o príslušnosť) poukázal okresný súd
záverom i na tú skutočnosť, ţe ak by aj bol v predmetnej veci určený ako súd príslušný,
v danom prípade sú podmienky na skúmanie dôleţitých dôvodov na odňatie a prikázanie veci
v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., pričom konať tak môţe spoločne nadriadený súd aj z vlastnej
iniciatívy na základe vlastných poznatkov. Uvedenému podľa názoru súdu nasvedčujú
okolnosti, ţe obvinený je vo väzbe v Bratislave, čím sa urýchli konanie (obvinený nemusí byť
eskortovaný do Ústavu na výkon väzby Ţilina, následne na Okresný súd Povaţská Bystrica,
späť do Ústavu na výkon väzby Ţilina, resp. v prípade odvolania na Krajský súd Trenčín),
v Bratislave má sídlo dozorujúci prokurátor i obhajca, tieţ svedkyňa býva v B. a aj prípadní
svedkovia majú bliţšie do Bratislavy. Z uvedených dôvodov bude preto vhodné,
aby vec prejednal Okresný súd Bratislava IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbliţšie spoločne nadriadený obom
súdom (§ 22 ods. 1 Tr. por.) prejednal predmetný spor o príslušnosť a dospel k záveru,
ţe príslušným súdom na prejednanie trestnej veci obvineného J. M. je Okresný súd Bratislava
IV.
Podľa § 17 ods. 1 Tr. por. konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin
spáchaný.
Podľa § 17 ods. 3 Tr. por. ak miesto činu nemoţno zistiť alebo bol čin spáchaný
v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo
sa zdrţiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky,
konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
Podľa § 20 Tr. por. ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť
niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obţalobu alebo
ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.
Vyššie uvedené hľadiská pre určenie miestnej príslušnosti (§ 17 ods. 1, ods. 3 Tr. por.)
sú navzájom v pomere subsidiarity, čo znamená, ţe nasledujúce hľadisko sa uplatní len vtedy,
ak nemoţno uplatniť predchádzajúce.
Základným a prvotným hľadiskom, ktoré vylučuje ostatné dve hľadiská, je miesto
spáchania trestného činu (forum delicti comissi). Ak nemoţno miesto spáchania trestného
činu zistiť alebo ak bol trestný čin spáchaný v cudzine, je miestna príslušnosť súdu určená
podľa miesta, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdrţiava (forum loci), pričom tieto kritéria
sú navzájom rovnocenné. K uvedenému treba dodať, ţe rozhodujúci pre určenie príslušnosti
podľa týchto kritérií je čas podania obţaloby, keďţe súd skúma svoju príslušnosť práve
k tomuto okamihu, a teda i miesto bydliska, pracoviska či zdrţiavania sa obvineného. Tretie
hľadisko je miesto, kde trestný čin vyšiel najavo (forum scientiae).
Predovšetkým je treba uviesť tú skutočnosť, ţe v posudzovanom prípade je potrebné
miestnu príslušnosť súdu posudzovať podľa druhého hľadiska, t.j. podľa miesta, kde obvinený
býva, pracuje alebo sa zdrţiava, čo napokon aj oba okresné súdy povaţovali
za nesporné.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe v čase podania obţaloby sa obvinený J. M.
nachádzal vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava, do ktorej bol vzatý uznesením
Okresného súdu Bratislava IV z 19. septembra 2009 podľa § 73 ods. 5 Tr. por. z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. potom, čo sa 18. septembra 2009 o 15.30 hod.
dobrovoľne prihlásil na polícii v Bratislave (vedel o tom, ţe je na neho vydaný príkaz
na zatknutie).
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
ţe pre určenie miestnej príslušnosti v danom prípade je potrebné skúmať, kde sa obvinený
zdrţiaval naposledy pred tým, ako bol vzatý do väzby. Z tohto pohľadu je podrobné
zaoberanie sa Okresného súdu Bratislava IV tým, kde všade sa obvinený zdrţiaval v období
pred, medzi ako aj po spáchaní predmetných skutkov, nadbytočné. Z uvedeného rozboru
ako i z iných skutočností vyplývajúcich zo spisu je len zrejmé, ţe obvinený nemal stále
bydlisko, ani stabilné zamestnanie a zdrţiaval sa na viacerých miestach nielen na území
Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí. Čo je ale podstatné, Okresný súd Bratislava IV
v rámci svojho podrobného rozboru zabudol spomenúť tú skutočnosť - ako správne podotkol
Okresný súd Povaţská Bystrica - ţe posledné mesiace pred vzatím do väzby sa obvinený
zdrţiaval v B. (č. l. 60). Navyše je potrebné v tomto smere uviesť, ţe obvinený
je registrovaný i v rámci zdruţenia N. na K. v B.
Pokiaľ ide o tú skutočnosť, ţe obvinený J. M. uţ niekoľko rokov nebýval v byte
nachádzajúcom sa na ul. S., tak o tom nemá ani najvyšší súd ţiadne pochybnosti. Zároveň
však povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť na ten fakt vyplývajúci z predmetného
spisu (č. l. 408 – 414), ţe potom čo obvinený dňa 7. novembra 2008 poţiadal o dávky
hmotnej núdzi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v B., tieto mu boli na základe
rozhodnutia vyššie uvedeného úradu aj priznané, a to od 1. novembra 2008
do 31. augusta 2009 vo výške 60,43 eur mesačne a od 1. septembra 2009
do 30. septembra 2009 vo výške 62,50 eur mesačne. Dňa 14. decembra 2009 nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie o tom, ţe obvinenému sa od 1. októbra 2009 odníma a zastavuje
výplata dávky a príspevkov v sume 62,50 eur mesačne, nakoľko správny orgán zistil,
ţe poberateľ dávky je od 19. septembra 2009 vo výkone väzby (osobná sloboda bola
obmedzená uţ 18. septembra 2009) a má tak zabezpečené základné ţivotné podmienky,
v dôsledku čoho mu nárok na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi nevzniká.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe obvinený J. M. pri podávaní vyššie
spomenutej ţiadosti uviedol, ţe dávky v hmotnej núdzi si bude preberať na P., pričom
aţ do septembra 2009 si ich na uvedenej pošte aj riadne preberal.
V uvedenom čase mal pritom podľa Okresného súdu Bratislava IV aj so svojou
druţkou „nepretrţite“ bývať u svojej matky v B. (obvinený však vo svojej výpovedi uviedol,
ţe sa mali u jeho matky zdrţiavať len „nepravidelne“ v období od augusta 2007 do júla 2009),
čo aj s poukazom na výpoveď matky obvineného zo 16. novembra 2009 – v rámci ktorej
uviedla, ţe obvinený spolu so svojou druţkou bývali aj u nej v B., a to asi
pred 1,5 rokom - vyvoláva len ďalšie pochybnosti o tom, či sa obvinený v danom období
naozaj zdrţiaval v B.
Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom dodáva, ţe nebolo potrebné rozhodovať
o návrhu Okresného súdu Povaţská Bystrica na odňatie veci a jej prikázanie Okresnému súdu
Bratislava IV, ktorý bol podaný uvedeným súdom len z opatrnosti v prípade, ţe by najvyšší
súd neakceptoval vyslovenie jeho miestnej nepríslušnosti. Je však moţné súhlasiť s názorom,
ţe aj z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania bude vhodné, aby vo veci rozhodoval
miestne príslušný súd, a to Okresný súd Bratislava IV.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. mája 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alţbeta Kóňová