Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci

navrhovateľky: M., bytom J., právne zastúpenej Mgr. E., advokátom v N., proti odporkyni:

Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok,

o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -58

zo dňa 11.9.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -58 zo dňa 11.9.2009 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne X. zo dňa

26.3.2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11.2.2008 z r u š u j e a vec jej v r a c

i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa 26.3.2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11.2.2008,

ktorými odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon) a čl. 39 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní

systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby

a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, zamietla žiadosť navrhovateľky o

invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,

pobočka Bratislava, nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená len na 20% v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým žiadala prvostupňový rozsudok

zmeniť, rozhodnutia odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Namietala, že odporkyňa

lekárske posudky odborných lekárov nevzala vôbec do úvahy, hoci podľa ich záverov nie je

schopná pre svoj zdravotný stav vykonávať žiadnu prácu v pracovnom pomere. Poukázala

na skutočnosť, že rakúske úrady určili mieru zdravotného postihnutia na 70%. Odporkyni

i krajskému súdu vytýkala, že pri rozhodovaní nerešpektovali ani platnú slovenskú judikatúru,

podľa ktorej sa posudková komisia sociálneho zabezpečenia musí vysporiadať so všetkými

odbornými závermi o zdravotnom stave účastníka, hoci ich zaujali ošetrujúci lekári, ktorý invaliditu

neposudzujú. Namietala, že doteraz všetky posudky posudkovej komisie robila posudková lekárka

odporkyne. Zdôraznila, že jej zdravotný stav je pre rakúskych lekárov taký, že ju uznali plne

invalidnou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny s odôvodnením, že posudkoví lekári sociálneho poistenia

po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a za jej osobnej

účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí

aj krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s a dospel

k záveru, že rozsudok krajského súdu treba zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec

na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho

následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,

vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom

sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia ( ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky

bol posúdený dňa 5.12.2006 a 17.7.2007 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Bratislava, so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím

navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym

funkčným postihnutím (kap. XV/E pol. 3/b), ktoré odôvodňujú 20%-ný pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný

dňa 16.8.2007 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom

v Bratislave, ktorý na základe stanovenia zhodnej diagnózy dospel k rovnakému záveru

vylučujúcemu invaliditu u navrhovateľky.

Na základe dožiadaní krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Bratislave,

dňa 28.10.2008 a dňa 23.4.2009, v prítomnosti neurológa (s ohľadom na záver neurologického

konziliárneho vyšetrenia v Mödlingu zo dňa 15.10.2008). Zo záverov týchto posudkov vyplýva,

že navrhovateľkou predložené lekárske nálezy nepreukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu

a rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje uznanie invalidity, pretože ide o chronické,

vleklé ochorenie chrbtice na podklade degeneratívnych zmien primeraných veku a miera poklesu jej

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20%. Ďalšie choroby navrhovateľky zvýšenie

stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neodôvodňovali.

Navrhovateľka v odvolaní namietala predovšetkým skutočnosť, že odporkyňa nebrala

do úvahy posudky odborných lekárov, podľa ktorých nie je schopná s ohľadom na svoj zdravotný

stav vykonávať žiadnu prácu v pracovnom pomere a podľa ktorých jej bola určená miera

zdravotného postihnutia na 70%. Odporkyni vytýkala, že ani v doplnenom posudku nebolo nijakým

spôsobom uvedené, v čom sú posudky odborných lekárov nesprávne. Z potvrdenia zo dňa

10.7.2009, vystaveného Dr. Med. L., vyplýva, že u navrhovateľky bola diagnostikovaná

vysokostupňová koxartróza a nekróza bedrového kĺbu.

Krajský súd síce správne uložil odporkyni opätovné posúdenie zdravotného stavu

navrhovateľky vzhľadom na ďalšie predložené lekárske správy, na základe čoho odporkyňa

vypracovala ďalšie posudky, aj za prítomnosti neurológa, avšak ani na základe takto doplneného

dokazovania nebol podľa názoru odvolacieho súdu presvedčivým spôsobom a bez pochybností

odstránený rozpor spočívajúci v nie zanedbateľnom rozdiele (aj pri zohľadnení nepochybne

nie rovnakých kritérií a metodiky posudzovania) v posúdení zdravotného stavu navrhovateľky

rakúskymi zdravotnými a posudkovými orgánmi, kde navrhovateľka bola uznaná za invalidnú

so stupňom postihnutia až 70 % v porovnaní s posudkovým záverom tvoriacim podklad

napadnutého rozhodnutia konštatujúcim pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú

činnosť 20%, (čo je spodná hranica miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti rozhodujúceho

zdravotného postihnutia v kap. XV odd. E pol. 3 b/ zo stanoveného rozpätia 20% - 35%), pričom

takýto rozpor nebol v konaní odporkyňou uspokojivým spôsobom objasnený, čo súd prvého stupňa

ponechal bez povšimnutia. Pochybnosti o úplnosti podkladov pre objektívne posúdenie zdravotného

stavu navrhovateľky dôvodne vyvoláva aj jej tvrdenie o ďalších odborných vyšetreniach

(EMG, USC vyšetrenie Dopller dolných končatín, interné vyšetrenie so zameraním na aterosklerózu

a tráviaci syndróm, podľa zoznamu č.l. 33), ktoré by bolo potrebné vykonať pred následným

posudkovým vyšetrením, o čom ju mala poučiť posudková lekárka pri vyšetrení dňa 28.10.2008.

Výsledky takýchto vyšetrení by aj podľa názoru súdu presvedčivejšie odôvodňovali posudkový

záver, či a z akého dôvodu ďalšie zistené ochorenia navrhovateľky neodôvodňujú navýšenie

percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Doposiaľ vyslovené

závery posudkových lekárov sú preto predčasné a nie dostatočne presvedčivé nato, aby na ich

podklade mohla byť žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku bez ďalšieho

zamietnutá.

Za daných skutkových okolností dospel odvolací súd k záveru, že existujú dôvodné

pochybnosti o úplnom a objektívnom zistení skutkového stav a preto neboli podmienky

na potvrdenie napadnutých rozhodnutí súdom prvého stupňa.

Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne

v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa

V. časti a nie je pokračovaním administratívneho konania. Preto nie je úlohou prvostupňového

súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ani dopĺňať dokazovanie

na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom

konaní pred vydaním rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec

na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne

rozhodnutie zmeniť tak, že sa rozhodnutia odporkyne zrušujú a vec sa jej vracia na nové konanie

( v spojení s ).

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( )

a jej úlohou bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona).

Vzhľadom na to, že navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila ( )

resp. tieto ani v zákonnej lehote nevyčíslila, súd jej náhradu trov konania v zmysle ust. (§ 151

ods. 2 nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. mája 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová