Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/79/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: V., bytom P., zast.: JUDr. T., advokátom so

sídlom D., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová

č. 23, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 22. apríla 2009 č. k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 22. apríla 2009 č. k. -32 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 24631/2008 zo dňa 29. októbra 2008 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 66,– €.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 24631/2008 z 29.10.2008 postupom podľa

o správe daní a poplatkov (ďalej na účely rozsudku

len „“) potvrdil daňovú exekučnú výzvu Colného Úradu Trenčín

zn. – 6635 (2756/2008) zo dňa 25.02.2008.

V svojom potvrdzujúcom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal s námietkou žalobcu,

že v konaní o spotrebnej dani mal údajne pokračovať tak, že o jednotlivých úkonoch

neupovedomoval zástupcu žalobcu a nedoručoval mu ani rozhodnutia.

Žalovaný v súvislosti s touto námietkou predovšetkým zdôraznil, že rozhodnutím

zn. – 6631 zo dňa 01.08.2007 (pôv. rozhodnutie zn. 840/2007-6631

zo dňa 04.01.2007 bolo zrušené odvolacím orgánom) colný úrad uložil žalobcovi pokutu

vo výške 2.685.983,-Sk v zmysle ustanovenia

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.

“) na tom skutkovom základe, že pri colnej kontrole vozidla, najmä na návese

s EČ č. P., kde sa nachádzalo šesť kovových stojanov so 125 baleniami zrolovaných

kobercov, bolo kontrolou zistených 157.999 ks spotrebiteľských balení cigariet z názvom S.,

neoznačených kontrolnou známkou (v prepočte ide o 3.159.980 ks cigariet), ktorých pôvod

a spôsob nadobudnutia nevedel žalobca preukázať v zmysle

Colný úrad výzvou zn. – 6665 zo dňa 30.01.2007 vyzval žalobcu na podanie

daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá mu vznikla

podľa Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (na základe plnej

moci zo dňa 01.02.2007) podal proti uvedenej výzve colného úradu písomnú námietku

zo dňa 09.02.2007.

Colný úrad vydal dňa 26. 03. 2007 rozhodnutie zn. – 6631, ktorým

uvedenej námietke odvolateľa voči výzve colného úradu nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.04.2007.

Ďalej žalovaný uviedol, že príslušné úkony colného úradu a rozhodnutia (výzva

na prerokovanie protokolu o určení dane, platobný výmer, výzva na zaplatenie dane) boli

riadne doručené do vlastných rúk žalobcu.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu k riadnosti plnomocenstva uviedol, že sú

bezpredmetné a predstavujú účelovú obranu daňového subjektu. Predovšetkým poukázal,

že zo začiatku žalobca podával ku každému daňovému konaniu plnú moc pre svojho zástupcu

vždy „ad hoc“, ako napr. plnú moc zo dňa 20.01.2007 ku konaniu o uložení pokuty, neskôr

plnú moc zo dňa 01.02.2007 k výzve colného úradu.

K obsahu písomného plnomocenstva žalobcu zo dňa 01.02.2007 určenej pre jeho

zástupcu žalovaný uviedol, že je výslovne z pohľadu daňového konania definovaný

(ohraničený) výzvou colného úradu na podanie daňového priznania, teda colný úrad

akceptoval zástupcu žalobcu len u podaní, úkonov a doručovania priamo súvisiacich

s predmetnou výzvou.

Žalovaný tiež s pripustením hypotetického prípadu, že aj keby existovalo riadne

plnomocenstvo pre zástupcu žalobcu v dotknutých prípadoch, potom žalovaný považuje jeho

tvrdenia o tom, že rozhodnutie (platobný výmer) nie je právoplatné, pokiaľ sa nedoručí

právnemu zástupcovi, ale priamo daňovému subjektu, za nesprávny účelový výklad zákona.

Plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 511/12992 Zb. o správe daní a poplatkov

(ďalej na účely tohto rozsudku iba len „“) je podľa žalovaného

predovšetkým koncipovaná na princípe „oprávnenia“ konať za daňový subjekt pre prípad

existencie plnomocenstva, a nie na bezvýhradnosti správcu dane konať „len“ so zástupcom

pod hrozbou neplatnosti (nezákonnosti) procesných úkonov. Pre podporu svojho názoru

poukázal napríklad na ustanovenia

Záverom žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že zástupca žalobcu nebol

splnomocnený v zmysle plnomocenstva zo dňa 01.02.2007 voči následným daňovým

konaniam, colný úrad uznal úkony zástupcu žalobcu za procesne relevantné, avšak

nie z dôvodu, že by dal za pravdu tvrdeniam žalobcu, ale naopak z dôvodu jeho ochrany

v zmysle zásad daňového konania poskytujúcim ochranu daňového subjektu s odkazom

na možnú a predpokladanú konvalidáciu dotknutého splnomocnenia v zmysle ustanovenia

a

II.

Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd zo spisu zistil, že dňa 01.02.2007 prvostupňový colný úrad doručil

žalobcovi výzvu na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z tabakových

výrobkov. Žalobca podal námietky, ktoré doručil tomuto colnému úradu, a súčasne predložil

plnomocenstvo pre právneho zástupcu zo dňa 01.02.2007. Krajský súd ďalej uviedol,

že v tomto plnomocenstve (osvedčené dňa 02.02.2007), sa doslovne uvádza, že žalobca

splnomocňuje advokáta, aby ho vo všetkých veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony.

prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával

uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal

nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval. Ďalej sa v plnomocenstve uvádza,

že k týmto úkonom splnomocňuje advokáta „vo veci výzvy na podanie daňového priznania

Colného úradu v Trenčíne, pobočka Puchov č. 7091/2007-6665 Sp. č. 912/2007“.

Krajský súd zistil, že platobný výmer bol doručený žalobcovi dňa 17.09.2007

a je na ňom vyznačená právoplatnosť dňom 02.10.2007. Tento platobný výmer považuje

žalovaný za exekučný titul a na základe neho vydal daňovú exekučnú výzvu dňa 25.02.2008,

ktorú doručil jeho právnemu zástupcovi dňa 03.03.2008, ktorý proti nej podal odvolanie.

Krajský súd po preskúmaní predmetného plnomocenstva dospel k záveru, že nejde

o všeobecné plnomocenstvo, ale o plnomocenstvo s presne vymedzeným rozsahom.

Na základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že platobný výmer je právoplatný

a vykonateľný, tzn. že je exekučným titulom.

III.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas žalobca odvolanie z 01. júna 2009 (č. l. 35),

pričom mu vytýkal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobcu v konaní nebolo sporné, že dňa 01.02.2007 splnomocnil svojho

právneho zástupcu (JUDr. T.), „aby ho vo všetkých právnych veciach zastupoval ....“

Plnomocenstvo na zastúpenie teda udelil JUDr. T. na celé konanie, pretože aj po prípadnom

rozhodnutí o námietkach správca dane rozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu.

Žalobca ďalej uviedol, že k dispozícii v tom čase nemal iný doklad, ako výzvu colného

úradu na podanie daňového priznania, a preto aj v plnomocenstve z 01.02.2007 je uvedené,

že ide o konanie vo veci tejto výzvy.

Navyše žalobca zdôraznil, že aj zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred Krajským

súdom v Trenčíne dňa 22.04.2009 výslovne uviedla, že správne orgány v tomto prípade

vychádzali zo zrejmého úmyslu žalobcu, že chce byť zastúpený a preto boli písomnosti

doručované aj jeho právnemu zástupcovi len v záujme ochrany žalobcu.

Podľa žalobcu je nepochybné a uznáva to aj žalovaný, že bolo v záujme ochrany práv

žalobcu, aby s ním komunikoval a doručoval mi rozhodnutia správcu dane. v prípade,

ak by mal žalovaný pochybnosti o rozsahu udeleného plnomocenstva, mohol a mal tieto

pochybnosti zákonným spôsobom odstrániť. § Žalovaný aj s poukazom na § 9 ods. 3

vyslovil presvedčenie o tom, že JUDr. B. poveril na celé zastupovanie,

a ak správca dane mal o rozsahu plnomocenstva pochybnosti, potom ho mal skúmať počas

konania.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa bez zodpovedajúceho odôvodnenia prisvedčil

žalovanému, že plnomocenstvo z 01.02.2007, ktorým žalobca poveril zastupovaním

JUDr. B. nebolo na celé konanie ale len vo veci výzvy na podanie daňového priznania.

V zmysle obsah právneho úkonu môže objasniť iba účastník.

Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, žalobe vyhovel

a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy konania a právneho zastúpenia.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení zo 16.06.2009 (č. l. 39) zotrval na svojich

doterajších vyjadreniach a návrhoch v súdnom konaní. Ďalej konštatoval, že po doručení

výzvy colného úradu o podanie daňového priznania žalobca vedel, že nedisponuje na konanie

príslušným splnomocnením, že výzva colného úradu nebola doručená aj jeho zástupcovi

pre iné konanie, že obsah splnomocnenia zo dňa 20.01,2007 v daňovom konaní o uložení

pokuty nepostačuje na daňové konanie vo veci výzvy na podanie daňového priznania, a preto

splnomocnil v tejto veci svojho zástupcu ďalším splnomocnením zo dňa 01.02.2007.

Tiež sa žalovaný vyjadril k tvrdenej vade konania, ktorá mala byť zapríčinené obsahom

plnomocenstva vo vzťahu k následnému vyrubovaciemu, resp. exekučnému konaniu.

Záverom žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), preto postupom podľa

v spoj. s rozsudok zmenil tak, že podľa

písm. a) napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa

§ 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Na prvom mieste musí súd zdôrazniť, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie

č. 24631/2008 z 29.10.2008, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu Colného

Úradu Trenčín zn. – 6635 (2756/2008) zo dňa 25.02.2008.

Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu

zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať

s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti postupu správneho orgánu

smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení ich nedôvodnosti

súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne

námietky).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení

predovšetkým zaoberal otázkou rozsahu plnomocenstva žalobcu v daňovom konaní a s tým

súvisiacou otázkou právoplatnosti rozhodnutia (platobného výmeru) colného úradu

zn. – 6665 zo dňa 07.09.2007 na sumu 5.371.966,– Sk. Túto, v poradí prvú

otázku rozsahu plnomocenstva, rieši ustanovenie

Podľa daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho

opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu

plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice

u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto

plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná

osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba;

na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom.

Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.

Administratívny spis obsahuje plnomocenstvo žalobcu z 01.02.2007, ktoré obsahuje

tento text : „aby ma vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony,

prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával

uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal

nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval...... K týmto právnym úkonom

ho splnomocňujem - vo veci výzvy na podanie daňového priznania Colného úradu Trenčín

pobočka Puchov č. 7091/2007-6665 Sp. č. 912/2007. “

Z obsahu sporného plnomocenstva z 01.02.2007 vyplýva, že žalobca v ňom vyslovil

dve rozporuplné oprávnenia pre svojho právneho zástupcu, a to v prvej časti plnomocenstvo

na „všetky právne veci“ a následne v závere plnomocenstva jeho obsah bez bližšieho

konkretizoval formuláciou „K týmto právnym úkonom“. Takýto obsah plnomocenstva

skutočne vyvoláva pochybnosti o jeho poslaní, tzn. či ide o všeobecné alebo o čiastočné

splnomocnenie. Tento rozpor mohol colný úrad v daňovom konaní odstrániť iba s využitím

výkladových pravidiel zameraných na zistenie skutočnej vôle splnomocniteľa. Základným

výkladovým pravidlom pre orgány štátnej moci je

(princíp ústavnokonformného výkladu) spolu s ustanovením

Podľa pri uplatňovaní [aplikácii] daňových predpisov

v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej

skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Žalobca správne v svojom odvolaní argumentoval, že colný orgán si nemôže

prisvojovať výkladový monopol obsahu právneho úkonu, tzn. plnomocenstva zo dňa

01.02.2007, lebo tomu bráni najmä zásada úzkej súčinnosti v daňovom konaní, ktorá je

obsiahnutá v § 2 ods. 2 zák. č. 511/19992 Zb.

Podľa správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej

súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní

použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť

a vybrať daň.

Za tejto situácie, kedy žalobca nielen v odvolacom ale aj vo vyrubovacom konaní

jednoznačne deklaroval svoju vôľu byť právne zastúpený zvoleným advokátom

(JUDr. B.), si potom žalovaný nemohol pri aplikácii ustanovenia

Zb., najmä jeho druhej vety, osvojiť záver v tom obsahu a rozsahu, ako ho vo svojom

odôvodnení prezentoval žalovaný, tzn. že nejde o generálne plnomocenstvo. Naopak,

v zmysle zásady zákonnosti (dbať na zachovanie subjektívnych práv daňového subjektu)

obsiahnutej v s prihliadnutím na zásadu súčinnosti podľa

odseku 2 cit. ustanovenia, z ktorej vyplýva povinnosť správcu dane odstraňovať všetky

odstrániteľné nedostatky každého procesného podania (extenzívne § 20 ods. 9), mal colný

úrad ako štátom poverený správny orgán na úseku správy daní odstrániť toto nesprávne

právne vyhodnotenie obsahu predloženého plnomocenstva, ktoré podľa Najvyššieho súdu

spĺňa všetky podmienky, aby bolo označené za generálne plnomocenstvo. Žalovaný za tejto

situácie mal povinnosť v odvolacom konaní obsah plnomocenstva v zmysle zásad daňového

konania objasniť. Týmto zákonným spôsobom však žalovaný nepostupoval, naopak veľmi

pozitivistickým spôsobom aplikoval príslušný právny predpis, čo viedlo, v rozpore s § 2

ods. 2 k nízkej ochrane procesných práv daňového subjektu.

Podľa platí, že ak má podanie nedostatky, pre ktoré

nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho

pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených

s ich neodstránením.

Na základe uvedených záverov Najvyšší súd námietku žalobcu o nesprávnom

vyhodnotení plnomocenstva vyhodnotil ako právne významnú pre rozhodnutie vo veci. Tým,

že colný orgán na základe tohto záveru platobný výmer zn. – 6655 zo dňa

07.09.2007 na sumu 5.371.966,– Sk nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu, potom má

žalobca pravdu, že platobný výmer nenadobudol právoplatnosť. Preto podľa názoru

odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nie je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom

a súčasne za tohto stavu bolo daňová exekučná výzva zn. – 6635 (2756/2008)

zo dňa 25.02.2008 vydaná predčasne.

Existencia tejto vady v zákonnosti rozhodnutia evidentne bráni správnemu súdu

v zaoberaní sa s ostatnými námietkami žalobcu. Preto sa Najvyšší súd s nimi nezaoberal.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (procesné podania a jeho

náležitosti vyplývajú z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania

neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je možné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je

ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení

rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko právny zástupca v uvedenej lehote náhradu trov konania nevyčíslil, výška

priznaných náhrad trov konania sa skladá:

1. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 66,-- €

tzn. v celkovej sume 66,– €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 18. mája 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová