Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2c2/376720.1e8d6f.pdf
PDF · 93.68 KB
No categories available
2Obo/4/2010
Najvyšší súd 2 Obo 4/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D.P., advokát, B.,
správca konkurznej podstaty úpadcu T., a.s..,v likvidácii, T., IČO: X., zast. JUDr. J.G.,
advokátom, B, proti žalovanému Ing. V.M., bytom T., o zaplatenie 66,39 € s prísl.,
o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. decembra 2009 č. k.
10 Cbi 17/2009-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
9. decembra 2009 č. k. 10 Cbi 17/2009-39 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09. 12. 2009 č. k. 10 Cbi 17/2009-39
rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Uznesenie odôvodnil
tým, že na základe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, žalobca, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, požiadal podaním, došlým na súd dňa 05. 10. 2009, o oslobodenie
od zaplatenia súdneho poplatku. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že ako správca konkurznej
podstaty má osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. Súd výzvou
zo dňa 24. 11. 2009 vyzval žalobcu na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odôvodňujú
pomery žiadateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podaním, doručeným súdu dňa
03. 12. 2009, právny zástupca žalobcu predložil návrh na pokračovanie v konaní
bez zaplatenia súdneho poplatku bez toho, aby predložil doklady, odôvodňujúce jeho žiadosť
o oslobodenie od súdneho poplatku. Pretože žalobca nepreukázal, že jeho majetkové
a sociálne pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, súd jeho žiadosti
s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. nevyhovel.
Proti uzneseniu sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Má za to, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je nesprávne a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
otázky oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku v tomto konaní. Poukázal na ust. § 4 ods. 2
písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. a § 2 ods. 1, 2 zák. č. 8/2005 Z. z., v zmysle ktorých ustanovení
je toho názoru, že správcovskú činnosť môže od nadobudnutia účinnosti zákona č. 8/2005
Z. z. vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, ktorý je vedený Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto okolnosť je rozhodujúcou pre vykonávanie
správcovskej činnosti aj v konkurzoch, vyhlásených pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z.,
resp. zákona č. 7/2005 Z. z. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 45 zák. č. 8/2005 Z. z.
So zreteľom na uvedené má za to, že v tomto konaní v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č.
71/1992 Zb. je oslobodený od súdneho poplatku, z ktorého dôvodu navrhuje napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na žiadosť žalobcu mu oslobodenie
od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca ani na výzvu súdu
nedoložil a nepreukázal, že jeho majetkové a sociálne pomery odôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.
Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa má za to, že toto vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992
Zb. je od poplatkovej povinnosti oslobodený.
Inštitút súdnych poplatkov upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov
a poplatku za výpis z registra trestov.
Jeho prípadný neprimeraný zásah do práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotveného
aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, premietol tento zákon do ust. § 4 ods. 1,
v ktorom taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege
(zákonné vecné oslobodenie) a do ust. § 4 ods. 2, v ktorom vymenúva osoby, ktoré sú
od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie).
Občiansky súdny poriadok v ust. § 138 ods. 1 O. s. p. upravuje možnosť individuálneho
oslobodenia od súdnych poplatkov (oslobodenia na návrh účastníka).
V zmysle tohto ust. § 138 O. s. p. môže súd priznať účastníkovi na jeho návrh celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí
ísť o pomery žiadateľa majetkové, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či
prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti (v prípade žiadosti
o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo
že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať.
Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca podaním, doručeným súdu prvého stupňa
05. 10. 2009, podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.
Nepochybné je tiež, že ani na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená
02. 12. 2009, nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu jeho majetkových
pomerov.
Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych
poplatkov nevyhovel.
Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. je od poplatkovej povinnosti
oslobodený, ktorý dôvod je z hľadiska rozhodnutia súdu prvého stupňa o jeho žiadosti
o oslobodenie od poplatkovej povinnosti právne irelevantný.
Uvedené ustanovenie zákona o súdnych poplatkov, na ktoré poukazuje žalobca,
upravuje zákonné oslobodenie, ktoré v prípade splnenia zákonných podmienok vzniká
zo zákona, a preto o ňom súd rozhodnutie nevydáva.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že skutočnosť, že žalobca je zapísaný do zoznamu
správcov v zmysle zák. č. 8/2005 Z. z., ešte nezakladá jeho osobné zákonné oslobodenie
od poplatkovej povinnosti, pretože v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb.
rozhodujúcou skutočnosťou je, kedy bol ustanovený do funkcie správcu, čomu napovedá
poznámka pod čiarou s poukazom na zák. č. 7/2005 Z. z. a ust. § 206 ods. 1 tohto zákona.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. apríla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu