Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Sa-13-2021.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K. Č.. XXXX/XX, W., t. č. ÚVTOS O. O., T.. W. XX, V.. R.. O. XXX, O. O., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 23.02.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. novembra 2020 č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalobcovi táto podľa § 70 zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 14. októbra 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu ako účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 14. decembra 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu účastníka konania, preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Tento posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 01. februára 2020 s týmto záverom:
„Účastník konania je od detstva v odbornej starostlivosti pneumológa pre chronický zápal priedušiek s prechodom do bronchiálnej astmy. V roku 2011 bola astma hodnotená pneumológom ako stabilizovaná, bez liečby a chronická obštrukčná bronchitída bola zlepšená. K akútnemu zhoršeniu astmy účastníka konania došlo v roku 2013 pri infekte dýchacích ciest, kedy si jeho zdravotný stav vyžiadal hospitalizáciu na internom oddelení za účelom preliečenia antibiotickou liečbou, oxygenoterapiou a podávaním Syntophyllinu. Po uvedenej liečbe sa stav zlepšil. Naposledy bol vyšetrený pneumológom vo februári 2018, mal urobené spirometrické vyšetrenie, bez ventilačnej poruchy. Astmu účastníka konania hodnotil pneumológ ako stredne ťažkú, v kombinácii s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc - Overlap syndróm. Naďalej je v liečbe praktického lekára, ktorý nedokumentuje od roku 2018 častejšiu frekvenciu záchvatov u bronchiálnej astmy.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania, pri stredne ťažkej bronchiálnej astme s normálnymi hodnotami funkcie pľúc je 35 %, z percentuálneho rozpätia od 35 % do 50 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je určená vzhľadom k tomu, že pri funkčnom vyšetrení pľúc nebola preukázaná ventilačná porucha. Od roku 2012, kedy bol vyšetrený otorinolaryngológom pre chronický zápal stredoušia ľavého ucha nebol v starostlivosti foniatra, v dokumentácii sa nenachádzajú odborné lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali zhoršenie sluchu. Od roku 2017 má účastník konania zistenú chronickú hepatitídu typu B. V predloženej posudkovej spisovej dokumentácii nie sú nálezy hepatológa, ktorý by hodnotil štádium a liečbu chronickej hepatitídy typu B, nové vyšetrenia neboli zrealizované. Uvedené ochorenia účastníka konania sú posudkovo nezávažné a nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je ďalej zrejmé, že pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania na účely invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: Pľúcne vyšetrenia, Nemocnica s poliklinikou Trebišov zo dňa 01. februára 2018, zo dňa 01. marca 2018 a vyšetrenie na ambulancii pre poruchu spánku, Poliklinika Terasa Košice zo dňa 22. septembra 2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici určil choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, bronchiálna astma, stredne ťažká perzistujúca astma pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1-krát týždenne alebo 60 % < FEV1 < 80 % referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF > 30 %; prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými betasympatomimetikami, prípadne antileukotriénmi alebo teofylinmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukontriénmi, ktoré zaradil do kapitoly VIII, oddielu B položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 50 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 35%, invalidita nevznikla. Záverom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Vzhľadom k tomu, že účastník konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 40 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne. V odvolacom konaní účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následné posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok.
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného. Žiada krajský súd o posúdenie jeho zdravia, nakoľko sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Od detstva trpí na chronickú a bronchiálnu astmu a taktiež má zápal na ľavé ucho, ktoré má po operácii. Na liečbu astmy berie lieky už od roku 1997. To, čo sa uvádza v rozhodnutí sa nezakladá na pravde, pretože od 30.08.2018 nebol na žiadne vyšetrenie. Jeho život závisí od inhalátorov a nemôže pracovať, lebo trpí chronickou astmou. Má za to, že má nárok na správne posúdenie svojho zdravotného stavu.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2021 uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej zo dňa 12. novembra 2020. Má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutie je zákonné a správne, preto žiada, aby krajský súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 01. februára 2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti tak, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí bola určená na 35 %. Žalovaný poukázal na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca neuviedol žiadne také
konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné a zodpovedajú kritériám, ktoré sú upravené v zákone č. 461/2003 Z. z.. Skutkový stav v konaní bol objektívne zistený, neboli zistené žiadne diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá väčšej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je v tomto prípade rozhodujúce, pretože posúdenie zdravotného stavu si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálneho poistenia zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
6. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného na repliku, na ktorú však nereagoval a ostal ďalej v konaní pasívny.
7. Keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 18. januára 2021.
8. Z pripojených administratívnych spisov bol zistený nasledujúci skutkový stav:
9. Dňa 21.10.2020 bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorá rozhodnutím zo dňa 03.11.2020 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14. októbra 2020.
10. Prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvorí posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 14.10.2020, zo záveru ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v percentách predstavuje 35 % a žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu tohto posudku vyplýva, že lekárske vyšetrenie za účelom posúdenia zdravotného stavu bolo vykonané v neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Podkladom pre vypracovanie posudku bolo pľúcne vyšetrenie z Nemocnice s poliklinikou z Trebišova zo dňa 01.02.2018, so záverom astma bronchiále perzistujúca stredne ťažkého stupňa, v kombinácii s CHOPCH a so záverom diagnóza J44.83 - iná chronická obštrukčná choroba pľúc bližšie určená, FEV1 < 70 % príslušnej hodnoty. Ďalším podkladom bolo pľúcne vyšetrenie v Nemocnici s poliklinikou Trebišov zo dňa 01.03.2018, so záverom astma bronchiále perzistujúca stredne ťažkého stupňa v kombinácii s CHOPCH - Overlap syndróm - ekzac. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby dýchacej sústavy, ktoré sú upravené v kapitoly IX, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položka III, brionchiálna astma písm. c) stredne ťažká perzistujúca astma - 35 %. V rámci celkového posudku posudzujúci lekár uviedol, že účastník konania je od detstva (vychádzajúc z nálezov z predchádzajúcej spisovej dokumentácie ) v odbornej starostlivosti pre astmu. Ochorenie si v rámci exacerbácie vyžiadalo aj hospitalizačnú liečbu. Dlhodobo je odporúčaná inhalačná bronchodilatačná liečba. Podľa odborného nálezu z februára 2018 je astma hodnotená ako stredne ťažká perzistujúca, v kombinácii s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (overlap sydnróm). Pokračuje v starostlivosti praktického lekára, v liečbe nie je dokumentovaná častejšia frekvencia záchvatov, v súvislosti s ochorením ambulanciu navštevuje len za účelom predpisovania liekov. Uvedenému zdravotnému stavu postihnutia zodpovedá v rámci príslušnej položky miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia 35%.
11. Dňa 03.12.2020 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené podanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, označené ako sťažnosť. V tomto podaní žalobca uvádza, že má za to, že jeho zdravotný stav nebol správne kvalifikovaný a žiada sociálnu poisťovňu o vyžiadanie podkladov z Väzenskej nemocnice v I., v ktorej bol v roku 2002 hospitalizovaný. Podľa obsahu bolo predmetné podanie posúdené ako odvolanie.
12. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica po podaní odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a zotrval na svojom pôvodnom posudku o čom vydal lekársky posudok dňa 01.02.2021, ktorého závery sú premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku). Zároveň predložil s týmto posudkom odvolania na rozhodnutie žalovanému. V stanovisku k odvolaniu posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci
lekársku posudkovú činnosť Pobočky Banská Bystrica uviedol, že v rámci odvolania k posúdeniu zdravotného stavu neboli predložené nové odborné nálezy a pri posudzovaní stavu posudkový lekár vychádzal z predložených odborných nálezov. Zároveň bola zabezpečená aj spisová dokumentácia zo Sociálnej poisťovne, pobočky Košice. Ochorenia, na ktoré účastník konania poukazuje sú uvedené v osobnej anamnéze. Účastník konania nie je v starostlivosti foniatra od roku 2012, keď bol vyšetrený na ORL ambulancii. Nie je preukázaná odborná starostlivosť, nie je ani priložený žiaden nález hepatológa o štádiu a liečbe chronickej hepatitídy typu B. Preto zotrval na svojom pôvodnom stanovisku s tým, že klient má sám predložiť a zabezpečiť dôkazné prostriedky a to v prípade, ak je v ÚVTOS prostredníctvom rodinných príslušníkov, eventuálne prostredníctvom sociálneho pracovníka ÚVTOS.
13. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v bode 1 a 2 tohto rozsudku.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
16. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
21. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
22. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že nebol zákonný vypracovaný lekársky posudok, nebol dostatočne posúdený
jeho zdravotný stav. Namieta teda nedostatočne zistenie skutkového stavu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP).
23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
25. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, ktorá skutočnosť mala za následok prijatie záveru, že žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
26. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2020). Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní.
27. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobcu sa jedná o bronchiálnu astmu (J45), ktorá je zaradená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly VIII, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, položky 3 - bronchiálna astma, písmeno c) - stredne ťažká, perzistujúca astma, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená v rozsahu 35 %. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia, ale v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Správny súd mal obsahom vyššie uvedených odborných lekárskych posudkov (lekársky posudok zo dňa 14.10.2020 a zo dňa 01.02.2021) preukázané, že v nich boli náležite zohľadnené všetky žalobcom predložené lekárske nálezy s tým, že záver odborných lekárskych posudkov v nich nachádza dostatočný základ.
29. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu ohľadom jeho zdravotných ťažkostí správny súd dodáva, že jeho prípade čo aj sám uvádza v žalobe - že nebol odo dňa 30.08.2018 na žiadnom vyšetrení - neboli od 01.03.2018 (posledná lekárska správa z NsP Trebišov) vykonané žiadne vyšetrenia vo vzťahu k
dýchacím cestám, prostredníctvom ktorých by bolo možné podrobnejšie overiť jeho zdravotný stav, ktorú skutočnosť mal správny súd preukázanú na základe predložených lekárskych nálezov.
30. Správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom je výlučne v jeho možnostiach, aby absolvoval konkrétne lekárske vyšetrenia, ktorými by následne preukázal, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že skutkový stav bol v danom prípade zistený náležite, keď žalovaný vychádzal odborných lekárskych posudkov (lekársky posudok zo dňa 14.10.2020 a zo dňa 01.02.2021) vypracovaných na základe doložených lekárskych nálezov, ktoré dostatočne preukazujú zásadnú skutočnosť a to, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebol v jeho prípade pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorú skutočnosť aj náležite generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil.
32. Záverom správny súd ešte dáva žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ sa jeho zdravotný stav zhoršuje, ako tvrdí v žalobe, je oprávnený opätovne požiadať o invalidný dôchodok, pričom jeho zdravotný stav bude následne posudzovaný a to na základe predložených lekárskych nálezov, ako aj údajov vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).