Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/263/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. P., bývajúcej v B,

zastúpenej JUDr. P. B., advokátom v B., proti odporcovi O. L., bývajúcemu v B.,

zastúpeného JUDr. A. B., advokátkou v B., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. mája 2009, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 17. februára 2009 č.k. -119

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že prikázal do výlučného

vlastníctva navrhovateľke 1. byt č. X. na X. poschodí, vchod X., v celosti a podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a vlastnícky podiel k pozemku

vo výške 6320/356396, v obytnom dome číslo súpisné X., a pozemok parcela registra

2

KN C X. zastavaná plocha nádvorie 555 m, zapísaný na LV X., katastrálne územie R., obec,

okres B.B. u Správy katastra B.B. v hodnote

1 943 334,-- Sk, 2. stolový počítač v hodnote 9 000,-- Sk, 3. šijací stroj v hodnote 2 500,-- Sk,

4. striekaciu pištoľ airbush v hodnote 1 200,-- Sk, 5. zostatok na účte č. X. P.S.S., a.s. B. vo

výške 5 503,90 Sk, spolu 65 111,13 eur

(1 961 538,-- Sk) a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal 1. osobné motorové vozidlo

Renault Clio Thalia, evidenčné číslo B. v hodnote 60 000,-- Sk, 2. sedaciu súpravu v hodnote

10 000,-- Sk, 3. fotoaparát Panasonic LUMIX blue, DMC 1 v hodnote

3 000,-- Sk, 4. televízor Philips 100 Hz, uhlopriečka 72 cm v hodnote 5 000 Sk, 5. DVD

prehrávač PIONEER DV 2850-S v hodnote 1 000,-- Sk, spolu 2 622,32 eur (79 000,-- Sk).

Navrhovateľke prikázal splatiť zostatok hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s. B. vo výške

10 601,34 eur (319 376,-- Sk). Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi na vyrovnanie

podielov sumu 22 791,34 eur (686 619,05 Sk) v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu na trovách štátu každého po

44,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť na

súdnom poplatku za konanie po 851,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku

pripojeným príkazom na úhradu. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom

z 20. mája 2009 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o prikázaní navrhovateľke splatiť zostatok hypotekárneho úveru vo výške 10 601,34 eur tak,

že prikázal navrhovateľke splatiť zostatok hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s., B. vo výške

13 456,02 eur (405 376,20 Sk) a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na

vyrovnanie podielov 22 791,59 eur (686 619,05 Sk) tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť

odporcovi na vyrovnanie podielov 24 683,64 eur (743 619,40 Sk) v lehote 60 dní od

právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací

súd považoval sčasti za dôvodnú námietku odporcu v odvolaní voči spôsobu výpočtu

finančnej sumy na úplné vyrovnanie podielov účastníkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľke boli prikázané

hnuteľné veci, byt, zostatok na účte v celkovej hodnote 1 961 538,-- Sk a odporcovi veci

v hodnote 79 000,-- Sk. Súčet hodnôt vecí hnuteľných, bytu, zostatku na účte predstavuje

2 040 538,-- Sk a z toho ideálny polovičný podiel každého z účastníkov by predstavoval

1 020 269,-- Sk. Mal za to, že ako aktívum bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

len BSM) voči odporcovi však treba zohľadniť 89 923,-- Sk, t.j. to, čo sa z BSM vynaložilo

na odporcov majetok (splátky medziúveru). Pasívum BSM tvorí spoločný záväzok z

hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s., avšak nie vo výške 319 376,-- Sk ako ustálil okresný

súd, ale vo výške 405 376,20 Sk (13 456,02 eur), ako je potvrdené správou S.S., a.s. Ďalšie

pasívum BSM tvorí suma 100 000,-- Sk, t.j. to, čo sa z výlučného majetku odporcu vynaložilo

na spoločný majetok účastníkov. Pri zohľadnení uvedených aktív a pasív, potom podiel

navrhovateľky má byť zvýšený 202 688,10 Sk (t.j. o polovicu hypotekárneho úveru, ktorý

zaplatí aj za odporcu) a o 44 961,50 Sk

(t.j. polovica z toho, čo sa z BSM vynaložilo na odporcov výlučný majetok) a ďalej musí byť

jej podiel znížený o 50 000 Sk (t.j. o polovicu výlučného vkladu odporcu do BSM). Bol toho

názoru, že navrhovateľka by teda pri vyporiadaní mala dostať majetok v hodnote

1 217 918,60 Sk (40 427,49 eur). Navrhovateľke boli prikázané veci, byt, zostatok na účte

v celkovej hodnote 1 961 538,-- Sk (65 111,13 eur). Rozdiel v sume 24 683,64 eur

(743 619,40 Sk) je preto povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov odporcovi. Ideálny podiel

odporcu musí byť znížený o 202 688,10 Sk (t.j. polovicu hypotekárneho úveru, ktorú za neho

zaplatí navrhovateľka) a o 44 961,50 Sk (t.j. polovica toho, čo sa z BSM vynaložilo na jeho

výlučný majetok titulom splátok medziúveru a stavebného úveru). Odporcov podiel však musí

byť zvýšený o 50 000,-- Sk (t.j. polovicu vkladu odporcu z jeho výlučného majetku do BSM).

Odporca by teda pri vyporiadaní mal dostať veci v hodnote 822 619,40 Sk. Boli mu prikázané

veci v hodnote 79 000,-- Sk. Odvolací súd konštatoval, že keď navrhovateľka odporcovi

na vyrovnanie podielov zaplatí 24 683,64 eur (743 619,40 Sk), dostane toľko, na aký doplatok

má nárok. V ostatnej časti, t.j. vo výroku o prikázaní jednotlivých vecí, bytu, zostatku na účte

do výlučného vlastníctva toho - ktorého účastníka, o povinnosti účastníkov nahradiť trovy

štátu, o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok a o trovách konania krajský súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka a žiadala,

aby dovolací súd rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že odvolací súd rozhodol bez toho,

že by nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie. Týmto postupom odvolací súd jej odňal

ako účastníčke konania možnosť pred ním konať. Znemožnil jej, aby sa vyjadrila k nárokom

uplatneným v odvolaní a v jeho dôsledku je rozhodnutie súdu zmätočné. Rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom tohto pochybenia sa dopustil už prvostupňový súd. Má za to, že oba súdy

nižších stupňov pri svojom rozhodovaní porušili zásady ustanovenia § 150 Občianskeho

zákonníka. Poukázala na to, že krajský súd pri rozhodovaní akceptoval a následne urobil tú

istú chybu ako prvostupňový súd a to, že pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria masu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vychádzal z ceny zisťovanej ku dňu nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, t.j. ku dňu 19.5.2007 a nie

ku dňu vyporiadania, a tým bol deň 17.2.2009, resp. v širšom poňatí I. štvrťrok 2009. Týmto

postupom súdu bola navrhovateľka, navyše ako matka - samoživiteľka postavená do zvlášť

nevýhodnej situácie, pretože takto súdom nesprávne zistená masa BSM narástla

do nadsadenej a nereálnej sumy, ktorú ako „hodnotu, o ktorú sa jej pri vyporiadaní majetku

dostalo viac“ má uhradiť odporcovi. Toto pochybenie súdu sa predovšetkým prejavilo pri

stanovení ceny bytu, pretože je rozdiel medzi cenou, za ktorú sa nehnuteľnosť ponúka

a skutočnou predajnou cenou, za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Obidva súdy tiež pochybili

v tom, že pri zahŕňaní vecí patriacich do masy BSM, resp. vecí, ktoré prispeli k nadobudnutiu

vyporadúvaného 2 - izbového bytu, nezahrnuli celý príjem z predaja bytu vo V., ktorý

obidvaja účastníci nadobudli spolu v roku 2002 pred uzavretím manželstva, keď spolu žili

a hospodárili ako druh a družka už od roku 2001. Obidva súdy nesprávne posúdili vlastníctvo

bytu vo V., ako výlučný majetok odporcu. Namietala ďalej, že prvostupňový súd pochybil

tiež v tom, keď nezobral do úvahy a nezaradil do pasív majetku sumu 200 000,-- Sk z titulu

dlhu účastníkov voči bratovi navrhovateľky pri kúpe bytu a následne sa s touto skutočnosťou

nevysporiadal ani odvolací súd. Súdy porušili zásady ustanovenia § 150 Občianskeho

zákonníka, teda že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov (aktíva

a pasíva) sú rovnaké. Záverom uviedla, že pri rozhodovaní súdy neprihliadli na potreby

maloletého syna v jej opatere a už vôbec nie na to, ako sa ktorý účastník zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, čoho dôsledkom sú napádané rozhodnutia

prvostupňového i odvolacieho súdu.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje

s rozhodnutím odvolacieho súdu. Mal za to, že súd nepochybil a rozhodol na základe

dostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazov vyhodnotených prvostupňovým súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je podané

opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle

, zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd

svojim postupom odňal navrhovateľke konania možnosť konať pred súdom.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva

(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

V prejednávanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.

Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil

účastníkovi konania realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej

prítomnosti.

I keď v znení platnom od 15. októbra 2008,

t.j. od účinnosti novely vykonanej , umožňuje odvolaciemu súdu

(s výnimkou taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia

pojednávania, podľa (v znení účinnom od l5. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Z uvedeného pravidla vyplýva, že odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie iba

v zákone vymenovaných prípadoch. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania

ponechané iba na vôľu súdu. Obligatórne musí byť nariadené pojednávanie, ak je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ).

Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že odvolací súd podľa uvedených

zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu

vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o prikázaní navrhovateľke splatiť

zostatok hypotekárneho úveru a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na

vyrovnanie podielov zmenil ( ) bez toho, aby zopakoval alebo doplnil

dokazovanie. Keďže v prejednávanej veci odvolací súd mal doplniť alebo zopakovať

dokazovanie, musel nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie v zmysle citovaného

ustanovenia Vzhľadom k tomu, že takto nepostupoval, zaťažil

konanie vadou v zmysle

Procesná vada konania uvedená v je nielen dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, ale tiež dôvodom, pre ktorý treba dovolaním

napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že verejnosť konania patrí

k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. S verejným

prerokovaním veci súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú vadu konania

v zmysle ) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k vade v zmysle , na ktorú

bolo potrebné vziať zreteľ ( ), zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská