Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)43d/366454.a52422.pdf
PDF · 121.7 KB
No categories available
5Cdo/263/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 263/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. P., bývajúcej v B,
zastúpenej JUDr. P. B., advokátom v B., proti odporcovi O. L., bývajúcemu v B.,
zastúpeného JUDr. A. B., advokátkou v B., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
14 C 38/2008, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. mája 2009, sp. zn. 15 Co 115/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. mája 2009, sp. zn. 15 Co 115/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 17. februára 2009 č.k. 14 C 38/2008-119
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že prikázal do výlučného
vlastníctva navrhovateľke 1. byt č. X. na X. poschodí, vchod X., v celosti a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a vlastnícky podiel k pozemku
vo výške 6320/356396, v obytnom dome číslo súpisné X., a pozemok parcela registra
2
KN C X. zastavaná plocha nádvorie 555 m, zapísaný na LV X., katastrálne územie R., obec,
okres B.B. u Správy katastra B.B. v hodnote
1 943 334,-- Sk, 2. stolový počítač v hodnote 9 000,-- Sk, 3. šijací stroj v hodnote 2 500,-- Sk,
4. striekaciu pištoľ airbush v hodnote 1 200,-- Sk, 5. zostatok na účte č. X. P.S.S., a.s. B. vo
výške 5 503,90 Sk, spolu 65 111,13 eur
(1 961 538,-- Sk) a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal 1. osobné motorové vozidlo
Renault Clio Thalia, evidenčné číslo B. v hodnote 60 000,-- Sk, 2. sedaciu súpravu v hodnote
10 000,-- Sk, 3. fotoaparát Panasonic LUMIX blue, DMC TZ 1 v hodnote
3 000,-- Sk, 4. televízor Philips 100 Hz, uhlopriečka 72 cm v hodnote 5 000 Sk, 5. DVD
prehrávač PIONEER DV 2850-S v hodnote 1 000,-- Sk, spolu 2 622,32 eur (79 000,-- Sk).
Navrhovateľke prikázal splatiť zostatok hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s. B. vo výške
10 601,34 eur (319 376,-- Sk). Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi na vyrovnanie
podielov sumu 22 791,34 eur (686 619,05 Sk) v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu na trovách štátu každého po
44,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť na
súdnom poplatku za konanie po 851,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
pripojeným príkazom na úhradu. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom
z 20. mája 2009 sp. zn. 15 Co 115/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o prikázaní navrhovateľke splatiť zostatok hypotekárneho úveru vo výške 10 601,34 eur tak,
že prikázal navrhovateľke splatiť zostatok hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s., B. vo výške
13 456,02 eur (405 376,20 Sk) a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na
vyrovnanie podielov 22 791,59 eur (686 619,05 Sk) tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť
odporcovi na vyrovnanie podielov 24 683,64 eur (743 619,40 Sk) v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací
súd považoval sčasti za dôvodnú námietku odporcu v odvolaní voči spôsobu výpočtu
finančnej sumy na úplné vyrovnanie podielov účastníkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľke boli prikázané
hnuteľné veci, byt, zostatok na účte v celkovej hodnote 1 961 538,-- Sk a odporcovi veci
v hodnote 79 000,-- Sk. Súčet hodnôt vecí hnuteľných, bytu, zostatku na účte predstavuje
2 040 538,-- Sk a z toho ideálny polovičný podiel každého z účastníkov by predstavoval
1 020 269,-- Sk. Mal za to, že ako aktívum bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len BSM) voči odporcovi však treba zohľadniť 89 923,-- Sk, t.j. to, čo sa z BSM vynaložilo
na odporcov majetok (splátky medziúveru). Pasívum BSM tvorí spoločný záväzok z
hypotekárneho úveru č. X. v S.S., a.s., avšak nie vo výške 319 376,-- Sk ako ustálil okresný
súd, ale vo výške 405 376,20 Sk (13 456,02 eur), ako je potvrdené správou S.S., a.s. Ďalšie
pasívum BSM tvorí suma 100 000,-- Sk, t.j. to, čo sa z výlučného majetku odporcu vynaložilo
na spoločný majetok účastníkov. Pri zohľadnení uvedených aktív a pasív, potom podiel
navrhovateľky má byť zvýšený 202 688,10 Sk (t.j. o polovicu hypotekárneho úveru, ktorý
zaplatí aj za odporcu) a o 44 961,50 Sk
(t.j. polovica z toho, čo sa z BSM vynaložilo na odporcov výlučný majetok) a ďalej musí byť
jej podiel znížený o 50 000 Sk (t.j. o polovicu výlučného vkladu odporcu do BSM). Bol toho
názoru, že navrhovateľka by teda pri vyporiadaní mala dostať majetok v hodnote
1 217 918,60 Sk (40 427,49 eur). Navrhovateľke boli prikázané veci, byt, zostatok na účte
v celkovej hodnote 1 961 538,-- Sk (65 111,13 eur). Rozdiel v sume 24 683,64 eur
(743 619,40 Sk) je preto povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov odporcovi. Ideálny podiel
odporcu musí byť znížený o 202 688,10 Sk (t.j. polovicu hypotekárneho úveru, ktorú za neho
zaplatí navrhovateľka) a o 44 961,50 Sk (t.j. polovica toho, čo sa z BSM vynaložilo na jeho
výlučný majetok titulom splátok medziúveru a stavebného úveru). Odporcov podiel však musí
byť zvýšený o 50 000,-- Sk (t.j. polovicu vkladu odporcu z jeho výlučného majetku do BSM).
Odporca by teda pri vyporiadaní mal dostať veci v hodnote 822 619,40 Sk. Boli mu prikázané
veci v hodnote 79 000,-- Sk. Odvolací súd konštatoval, že keď navrhovateľka odporcovi
na vyrovnanie podielov zaplatí 24 683,64 eur (743 619,40 Sk), dostane toľko, na aký doplatok
má nárok. V ostatnej časti, t.j. vo výroku o prikázaní jednotlivých vecí, bytu, zostatku na účte
do výlučného vlastníctva toho - ktorého účastníka, o povinnosti účastníkov nahradiť trovy
štátu, o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok a o trovách konania krajský súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka a žiadala,
aby dovolací súd rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že odvolací súd rozhodol bez toho,
že by nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie. Týmto postupom odvolací súd jej odňal
ako účastníčke konania možnosť pred ním konať. Znemožnil jej, aby sa vyjadrila k nárokom
uplatneným v odvolaní a v jeho dôsledku je rozhodnutie súdu zmätočné. Rozhodnutie
odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom tohto pochybenia sa dopustil už prvostupňový súd. Má za to, že oba súdy
nižších stupňov pri svojom rozhodovaní porušili zásady ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka. Poukázala na to, že krajský súd pri rozhodovaní akceptoval a následne urobil tú
istú chybu ako prvostupňový súd a to, že pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria masu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vychádzal z ceny zisťovanej ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, t.j. ku dňu 19.5.2007 a nie
ku dňu vyporiadania, a tým bol deň 17.2.2009, resp. v širšom poňatí I. štvrťrok 2009. Týmto
postupom súdu bola navrhovateľka, navyše ako matka - samoživiteľka postavená do zvlášť
nevýhodnej situácie, pretože takto súdom nesprávne zistená masa BSM narástla
do nadsadenej a nereálnej sumy, ktorú ako „hodnotu, o ktorú sa jej pri vyporiadaní majetku
dostalo viac“ má uhradiť odporcovi. Toto pochybenie súdu sa predovšetkým prejavilo pri
stanovení ceny bytu, pretože je rozdiel medzi cenou, za ktorú sa nehnuteľnosť ponúka
a skutočnou predajnou cenou, za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Obidva súdy tiež pochybili
v tom, že pri zahŕňaní vecí patriacich do masy BSM, resp. vecí, ktoré prispeli k nadobudnutiu
vyporadúvaného 2 - izbového bytu, nezahrnuli celý príjem z predaja bytu vo V., ktorý
obidvaja účastníci nadobudli spolu v roku 2002 pred uzavretím manželstva, keď spolu žili
a hospodárili ako druh a družka už od roku 2001. Obidva súdy nesprávne posúdili vlastníctvo
bytu vo V., ako výlučný majetok odporcu. Namietala ďalej, že prvostupňový súd pochybil
tiež v tom, keď nezobral do úvahy a nezaradil do pasív majetku sumu 200 000,-- Sk z titulu
dlhu účastníkov voči bratovi navrhovateľky pri kúpe bytu a následne sa s touto skutočnosťou
nevysporiadal ani odvolací súd. Súdy porušili zásady ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka, teda že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov (aktíva
a pasíva) sú rovnaké. Záverom uviedla, že pri rozhodovaní súdy neprihliadli na potreby
maloletého syna v jej opatere a už vôbec nie na to, ako sa ktorý účastník zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, čoho dôsledkom sú napádané rozhodnutia
prvostupňového i odvolacieho súdu.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím odvolacieho súdu. Mal za to, že súd nepochybil a rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a dôkazov vyhodnotených prvostupňovým súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je podané
opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí,
že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak
je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje
znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd
svojim postupom odňal navrhovateľke konania možnosť konať pred súdom.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva
(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
V prejednávanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.
Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil
účastníkovi konania realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej
prítomnosti.
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15. októbra 2008,
t.j. od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu
(s výnimkou taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia
pojednávania, podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od l5. októbra 2008) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
Z uvedeného pravidla vyplýva, že odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie iba
v zákone vymenovaných prípadoch. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania
ponechané iba na vôľu súdu. Obligatórne musí byť nariadené pojednávanie, ak je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že odvolací súd podľa uvedených
zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu
vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o prikázaní navrhovateľke splatiť
zostatok hypotekárneho úveru a vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi na
vyrovnanie podielov zmenil (§ 220 O.s.p.) bez toho, aby zopakoval alebo doplnil
dokazovanie. Keďže v prejednávanej veci odvolací súd mal doplniť alebo zopakovať
dokazovanie, musel nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie v zmysle citovaného
ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Vzhľadom k tomu, že takto nepostupoval, zaťažil
konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Procesná vada konania uvedená v § 237 O.s.p. je nielen dôvodom, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, ale tiež dôvodom, pre ktorý treba dovolaním
napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že verejnosť konania patrí
k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. S verejným
prerokovaním veci súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
So zreteľom na to, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., na ktorú
bolo potrebné vziať zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská