Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/334/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ F.K. , bytom B. , 2/ Ing. Ľ. K., bytom M., 3/ J. K., bytom M., 4/ A. R., K., 5/ A. K., bytom N, 6/ B. G., bytom B., 7/ D. E., bytom T., 8/ L. K., bytom C., 9/ Ing. A. K., bytom K., 10/ D. K., bytom P., 11/ Ing. K. K., bytom P., 12/ Ing. I. Ď., bytom P, 13/ O. B., bytom Š., 14/ P. M., bytom B., 15/ V. M., bytom P., 16/ V. S., bytom P., 17/ Mgr. M. H., bytom P., 18/ M. G., bytom K., 19/ Mgr. J. C., bytom N., 20/ M. M., bytom B., 21/ A. K., bytom P., 22/ M.Ž., bytom P., 23/ V. Ž., bytom P., 24/ Ing. V. K., bytom S., všetci zastúpení navrhovateľom v 1. rade F. K., bytom B., 25/ A.M., bytom P., 26/ Ing. J.Ž, B., SRN, 27/ G.K., bytom D., SRN, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch, Námestie Ľ. Štúra č. 1738, Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 23. apríla 2008 č. OPÚ 2004/00417-Gn/2, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -58 zo dňa 23. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sp

116/2008-58 zo dňa 23. februára 2009 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch zo dňa 23. apríla 2008 č. OPÚ 2004/00417-Gn/2 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd v preskúmavanej veci

mal preukázané, ţe odporca rozhodnutím zo dňa 23. apríla 2008 č. OPÚ 2004/00417-Gn/2 rozhodol tak, ţe podľa o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach

2

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) navrhovateľom sa nenavracia vlastníctvo a nepriznáva sa im ani náhrada za nehnuteľnosti v kat. úz. B. zapísané v pozemkovo kniţnej vloţke č. 252 ako parc. č. X. a v pozemkovo kniţnej vloţke č. 178 ako parc.č. X. a to z dôvodu, ţe navrhovatelia majú tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. a X. pre kat. úz. B., ďalej vyslovil, M.Ţ., navrhovateľka 22/ nespĺňa podmienky v § 2 ods. 2, písm. c/ a § 5 ods. 1 reštitučného zákona a navrhovatelia Ing. J. a G., navrhovatelia 26/ a 27/ nespĺňajú podmienky v § 2 ods. 1, 2 reštitučného zákona, pretoţe nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe navrhovatelia, okrem navrhovateľky 22/ M. si uplatnili u odporcu reštitučný nárok dňa 8.12.2004 po pôvodných vlastníkoch A., zomrelom dňa 11.9.1955 a jeho manţelke G., rod. L., zomrelej dňa 10.1.1960; podľa rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 10308/IV/1946 zo dňa 13.6.1946 sa majetok A. a G., rod. L. povaţuje za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, alebo v ktorej obci na Slovensku sa nachádza; na základe osvedčení o dedičstve č.k. -29 zo dňa 5.11.1996 po A., č.k. -29 zo dňa 5.11.1992 po G. a č. sp.z. po S. boli navrhovatelia 1, 2, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 12, 16, 17, 21, 23, 24, 25, 26 zapísaní na listoch vlastníctva č. X. a X. na základe dohody ustupujúcich dedičov t.j. navrhovateľov 5, 6 a 11 ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ku ktorým si uplatnili reštitučný nárok, na uvedených listoch vlastníctva sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci i deti pôvodných vlastníkov a to G., zomrelá v roku 2000, bezdetná a V., zomrelá v roku 2002 a jej právnymi nástupcami sú navrhovatelia 13, 14 a 15 a M., zomrelá v roku 2000, a jej právnymi nástupcami sú navrhovatelia 18, 19 a 20. Krajský súd konštatoval, ţe vzhľadom k tomu, ţe nehnuteľnosti, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov, čo preukázateľne vyplýva z listov vlastníctva č. X. a X., nebolo moţné vyhovieť návrhu navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam, pretoţe tieto sa uţ v ich podielovom spoluvlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve ich predchodcov nachádzajú. Poukázal na to, ţe v rámci reštitučného konania nemoţno riešiť tú skutočnosť, ţe na základe uzavretej dedičskej dohody sa niektorí navrhovatelia (v 5, 6 a 11 rade) vzdali svojho dedičského podielu v prospech ostatných dedičov, pretoţe nehnuteľnosti ako celok sú vo vlastníctve právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, t.j. detí a vnukov a pokiaľ sú ako podieloví spoluvlastníci stále zapísané osoby (deti pôvodných vlastníkov), ktoré uţ zomreli, ich právni nástupcovia môţu poţiadať o prejednanie týchto nehnuteľností v dedičskom konaní. Podľa názoru súdu nie je moţné hovoriť o duplicitnom vlastníctve, pretoţe na liste vlastníctva č. X. a X. pre kat.úz. B. nie je zapísaná ţiadna obmedzujúca poznámka, ktorá by spochybňovala vlastnícke právo zapísaných podielových spoluvlastníkov. Povaţoval za správny taktieţ názor správneho orgánu, ţe navrhovateľka 22/ M. si reštitučný nárok neuplatnila v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote t.j. do 31.12.2004, ako aj, ţe ako manţelka D. (vnuka pôvodných vlastníkov, zomrelom v roku 1986) nie je ani oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona. Zhodne s názorom správneho orgánu nepovaţoval navrhovateľov 26/ a 27/ Ing. J. a G. za oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1, 2 reštitučného zákona, pretoţe nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej veci postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o reštitučnom nároku navrhovateľov rozhodol tak, ţe im nenavrátil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a nepriznal im ani náhradu za pozemky, pretoţe neboli splnené podmienky na to, aby o ich nároku bolo moţné rozhodnúť kladne, z ktorých dôvodov rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení

s § 250l ods. 2., navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretoţe boli v tomto konaní neúspešní.

3

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolal

navrhovateľ 1/ a to aj v mene navrhovateľov 2/ aţ 27/. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, posudzujúc ho podľa obsahu v spojení s . Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom odporcu vysloveným v preskúmavanom rozhodnutí. Namietal, ţe súd prvého stupňa tak ako aj ţalovaný správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodli na základe nesprávneho posúdenia danej veci. Uviedol, ţe navrhovatelia si náleţite uplatnili ţiadosťou prinavrátenie vlastníctva k pozemkom alebo náhradu v zmysle reštitučného zákona a súčasne preukázali splnenie zákonných podmienok na navrátenie vlastníctva v zmysle tohto zákona. Dôvodil, ţe z vykonaného dokazovania je preukázané, ţe rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Nitre č. 34/21-1946 zo dňa 28.11.1946 bola zamietnutá ţiadosť A., rod. K. a spol. o nekonfiškovanie pôdohospodárskeho majetku A. a manţ. a o bezplatný prevod tohto majetku v prospech ţiadateľky. Ďalej tvrdil, ţe navrhovatelia sú toho názoru zhodne ako súd prvého stupňa, ţe A. a G. boli krivdami postihnutí a právne i fakticky celý ich majetok bol skonfiškovaný, s poukazom na to, ţe o konfiškácii ich majetku sú listiny, ktoré sú v spise a napriek tomu krivdy a konfiškácie ich právnych predchodcov sa nemôţu napraviť, hoci boli uplatnené v lehote a zákonným spôsobom. Namietal, ţe kto im zaručí, ţe po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia iný súd alebo notár určí vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam práve v prospech prídelcov, ktorým bol majetok pôvodných vlastníkov pridelený na základe výmerov. Vyslovil názor, ţe rozhodnutia o konfiškácii majetku ich právnych predchodcov ako aj výmery o vlastníctve pôdy pre jednotlivých prídelcov mali byť v reštitučnom konaní zrušené, pretoţe pokiaľ sa tak neurobí, tieto ničivé kruté rozhodnutia budú stále v platnosti a podľa toho, kto bude pri moci, budú aj v budúcnosti pouţiteľné proti nim ako právnym nástupcom bývalých vlastníkov.

Odporca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotoţnil sa

v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, ţe odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca nevyhovel nároku navrhovateľov ako oprávnených osôb uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k ţiadaným nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca

4

v rámci konania podľa reštitučného zákona ţiadateľom ako oprávneným osobám nepriznal vlastníctvo ani právo na náhradu za ţiadané pozemky.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môţe uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáţe skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 moţno podať opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až t/.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie

pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (Nariadenie Slovenskej národnej rady č. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli uţ pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa , ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje

navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa tohto zákona ako aj, ţe ţiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa reštitučného zákona v spojení s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

5

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa a reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „“) podľa reštitučného zákona.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na ţiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si síce zadováţil dostatok skutkových podkladov a vo veci zistil skutočný stav, avšak jeho právny názor bol skutkovo a právne nesprávny, z ktorých dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci mu na ďalšie konanie a preto súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom pokiaľ preskúmavané rozhodnutie podľa potvrdil.

Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril

administratívny spisový materiál ţalovaného správneho orgánu v danej veci zistil, ţe navrhovateľ 1/ vo svojom mene a ako zástupca ďalších oprávnených osôb – V. Ţ., Ing. J., Ing. Ľ. K.í, J. K., A. R., A. K., B. G., G., D. E., L. K., Ing. A. K., D. K., Ing. K. K., Ing. I. Ď., O. B., P. M., V. M., V. S., I. Mgr. M. H., M. G., Mgr. J. C., M. M., A. K., A., dňa 8.12.2004 uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Topoľčanoch v zmysle reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom vedených v kat. úz. B. zapísané v pozemkovo kniţnej vloţke č. 252 ako parc.č. X. a v pozemkovo kniţnej vloţke č. 178 ako parc.č. X., zapísané na LV č. X. a X. pre kat. úz. B.; reštitučný nárok uplatnil po pôvodných vlastníkoch A., zomrelom dňa 11.9.1955 a jeho manţelke G., rod. L., zomrelej dňa 10.1.1960; podľa rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 10308/IV/1946 zo dňa 13.6.1946 sa majetok A. a G., rod. L. povaţuje za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území alebo v ktorej obci na Slovensku sa nachádza; na rozdelenie skonfiškovaného majetku A. a spol. bol vypracovaný grafický plán a konečný prídelový plán; boli vydané Výmery Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave o prídeloch k pozemkom skonfiškovaných bývalým vlastníkom; ţiadateľ F.K.. – navrhovateľ 1/, na základe výzvy obvodného pozemkového úradu predloţil splnomocnenie oprávnených osôb, v mene ktorých uplatnil reštitučný nárok, okrem V. Ţ., Ing. J., G.- navrhovateľov 23/, 26/ a 27/; M. uplatnila reštitučný nárok samostatnou ţiadosťou zo dňa 27.12.2004 podaním na pošte, ktorá ţiadosť nebola potvrdená prezenčnou pečiatkou Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch; ţalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 23. apríla 2008 č. OPÚ

6

2004/00417-Gn/2 rozhodol tak, ţe podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona navrhovateľom sa nenavracia vlastníctvo k ţiadaným nehnuteľnostiam a nepriznáva sa im ani za ne náhrada, z dôvodu, ţe uvedené nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku zákonom predpokladaným, pretoţe vlastníctvu navrhovateľov svedčia listy vlastníctva vydané na základe osvedčenia o dedičstve.

Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaných dôkazov správny orgán dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávny právny záver.

Pokiaľ ide o uplatnenie reštitučného nároku navrhovateľov ako oprávnených osôb

z administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, ţe nárok uplatnil navrhovateľ 1/ vo svojom mene a ako zástupca ďalších oprávnených osôb, o čom na výzvu obvodného pozemkového orgánu predloţil plnomocenstvá od oprávnených osôb uvedených v reštitučnej ţiadosti, avšak z administratívneho spisu správneho orgánu súčasne vyplýva, ţe navrhovateľ nepredloţil plné moci od V. Ţ., Ing. J. a G. - navrhovateľov 23/, 26/ a 27/. Navrhovateľ po podaní odvolania listom zo dňa 16.6.2009 súdu oznámil, ţe v tomto spore nezastupuje A. (v administratívnom konaní sa však plná moc, ktorou splnomocnila navrhovateľa 1/ nachádza), Ing. J. a G., teda navrhovateľ sám potvrdil, ţe Ing. J. a G. mu plnú moc na zastupovanie v konaní o reštitučnom nároku neudelili.

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené správny orgán nevenoval

dostatočnú pozornosť okruhu oprávnených osôb, keďţe preskúmavaným rozhodnutím rozhodoval aj o nároku osôb, ktoré si reštitučný nárok neuplatnili, pretoţe uvedené osoby a to V. Ţ., Ing. J. a G. samostatnú ţiadosť o reštitučný nárok na Obvodnom pozemkovom úrade v Topoľčanoch nepodali a navrhovateľovi 1/ neudelili plnú moc, aby reštitučný nárok uplatnil aj v ich mene.

Podľa názoru odvolacieho súdu názor správneho orgánu, ţe navrhovateľka

22/ M. si uplatnila reštitučný nárok po uplynutí zákonom stanovenej lehote, t.j. po 31.12.2004 z administratívneho spisu nevyplýva, pretoţe zo skutkových zistení na základe listinných podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu je zrejmé, ţe si uplatnila reštitučný nárok samostatnou ţiadosťou zo dňa 27.12.2004 podaním na pošte, o čom predloţila opis ţiadosti a podací lístok, pričom jej ţiadosť potvrdená prezenčnou pečiatkou Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch sa v spise nenachádza.

Odvolací súd v merite veci, teda vo veci posúdenia reštitučného nároku oprávnených

osôb dospel k záveru, ţe na základe skutkových zistení v danej veci správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu názoru, pretoţe z rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 10308/IV/1946 zo dňa 13.6.1946 vyplýva, ţe majetok A. a G., rod. L. bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území alebo v ktorej obci na Slovensku sa nachádzal, bol skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 a uvedené rozhodnutie nebolo v rozhodnej dobe a ani neskoršie zrušené a ani zmenené príslušným mocenským orgánom štátu a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, ţe konfiškácia nebola zapísaná do pozemkovej knihy, pretoţe uvedeným mocenským aktom štátu boli pôvodní pozemkovo kniţní vlastníci zbavení vlastníckeho práva k pôdohospodárskemu majetku aj mimo zápisu do pozemkovej knihy. Skutočnosti, ţe boli zbavení svojho pôdohospodárskeho majetku aj fakticky svedčí aj následný postup štátu, ktorým na základe grafického a prídelového plánu ako aj na základe Výmerov o vlastníctve pôdy vydanými Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ich majetok pridelil prídelcom. Z uvedeného teda vyplýva, ţe navrhovatelia ako oprávnené osoby v danom prípade spĺňajú reštitučný dôvod ustanovený v § 3 ods. 2 reštitučného zákona.

7

Pokiaľ ţalovaný správny orgán reštitučný nárok oprávnených osôb povaţoval

za nedôvodný, pretoţe ich vlastníctvo k ţiadaným nehnuteľnostiam je v súčasnej dobe zapísané na listoch vlastníctva č. X. a X. pre kat. úz. B. na základe osvedčení o dedičstve uvedené skutkové zistenia nesprávne právne vyhodnotil.

Správa katastra vykonala zápisy do katastra nehnuteľností na základe predloţených

osvedčení o dedičstve č.k. zo dňa 5.11.1996 po A., č.k. -29 zo dňa 5.11.1992 po G. záznamom (, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /ďalej len „katastrálny zákon“/ v znení ) postupom podľa § a nasl. katastrálneho zákona.

Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu

vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 (obsah

katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa pouţívajú

najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúţia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

Podľa § 78 ods. 1, 2 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii

nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáţe opak. Ak sa preukáţe opak, správa katastra opraví zápis. Zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v znení sa povaţujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto zákona.

Vzhľadom k tomu, ţe v danej veci v konaní o reštitúciu podľa ustanovení reštitučného

zákona bola preukázaná listina a to rozhodnutie o konfiškácii majetku pôvodných vlastníkov A. a manţ. G. rod. L. zapísaných v pozemkovej knihe vl. č. 252 a vl. č. 178 kat. úz. B. bez ohľadu na to, ţe zápis o konfiškácii nebol do pozemkovo kniţných vloţiek zapísaný, táto listina je dôkazom spochybňujúcim hodnovernosť zápisu osvedčení o dedičstve do katastra nehnuteľností a to listov vlastníctva č. X. a X. pre kat. úz. B., na ktorú skutočnosť mal ţalovaný správny orgán v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 katastrálneho zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť.

Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ z uvedených skutkových okolností vyplýva, ţe

rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 13.6.1946 bol skonfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok pôvodných pozemkovo kniţných vlastníkov, ktorí boli právnymi predchodcami oprávnených osôb, ktoré si uplatnili reštitučný nárok náleţite a v zákonom ustanovenej lehote v zmysle reštitučného zákona, bol ţalovaný správny orgán povinný o ich nároku rozhodnúť v súlade s § 3 ods. 2 reštitučného zákona, pretoţe len týmto

8

spôsobom bolo moţné napraviť krivdu, ktorá bola spôsobená mocenským aktom štátu v rozhodnej dobe pôvodným pozemkovokniţným vlastníkom ako právnym predchodcom oprávnených osôb, ktorým oprávnenosť svedčí podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona.

Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie povaţoval námietky navrhovateľov

vznesené v ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3

zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení

s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretoţe si ich náhradu neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth