Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/76/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhMr. A. N., bývajúcej v

Š., zastúpenej JUDr. I. S., advokátom v B., proti ţalovanej S. R., zastúpenej M. Z. S. R. so

sídlom v B., o zaplatenie 51 412,71 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v

Trnave z 27. októbra 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

533,34 eur k rukám JUDr. I. S., advokáta v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. februára 2009 č.k. -183 uloţil povinnosť

ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 51 412,71 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 16 424,55 eur od 7. januára 2005 do zaplatenia, zo sumy

16 813,89 eur od 5. februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 66,23 eur od 11. februára 2005

do zaplatenia, zo sumy 67,39 eur od 11. februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 9,56 eur

od 11. februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 748,43 eur od 5. februára 2005 do zaplatenia

a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5,33 eur do 12. marca 2005

do zaplatenia, zo sumy 16 472,93 eur od 12. marca 2005 do zaplatenia, zo sumy 804,40 eur

od 12. marca 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej

časti uplatneného nároku na úrok z omeškania ţalobu zamietol a ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 2 268,87 eur k rukám jej právneho zástupcu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to

ustanovením ods. l a 2 . Mal za to, ţe vo veci je ţalovaná správne

označená ako Slovenská republika v zastúpení M. Z. SR, pretoţe v zmysle citovaného zákona v

súvislosti s rozhodovaním samosprávneho kraja v oblasti humánnej farmácie ide o prenesenú

právomoc štátu na orgán samosprávy v pôsobnosti M. Z.. Mal preukázané, ţe rozhodnutím T.

samosprávneho kraja č.j. X. z X. došlo k pozastaveniu činnosti ţalobkyne ako drţiteľky

oprávnenia na výkon lekárenskej činnosti v lekárni A. v Š., ţalobkyňa sa voči tomu rozhodnutiu

v zákonnej lehote odvolala a odvolací orgán M. Z. SR predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému orgánu z dôvodu rozporu so zákonom. Následne 25. júla 2005 T. samosprávny

kraj v rámci autoremedúry rozhodnutím č.j. X. zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie. Podľa

názoru súdu ţalobkyňa tak v zmysle ustanovenia vyčerpala

riadny opravný prostriedok, pričom rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, zrušil, pre jeho

nezákonnosť príslušný orgán, v tomto prípade M. Z. SR. Súd mal tak za preukázané, ţe

ţalobkyňa splnila podmienky na uplatnenie si nároku

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ďalej mal preukázané, ţe vzhľadom na

nedostatky pri doručovaní prvého rozhodnutia T. samosprávneho kraja, ako aj nedostatky v

náleţitostiach rozhodnutia, ţalobkyňa oprávnene dospela k záveru, ţe v záujme ochrany zdravia

pacientov, pre ktorých mala objednané lieky, ako aj prevencie pred vznikom škody spôsobenej

exspiráciou liekov a vzniku nákladov spojených so zatvorením lekárne, táto pokračovala v

činnosti. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu, ako aj z ďalšieho postupu T. samosprávneho kraja

vyplynulo, ţe uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím nezákonným, preto povaţoval nárok

ţalobkyne na náhradu škody za oprávnený. Ďalej dospel

k právnemu záveru o danosti aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácii účastníkov. Na základe

vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobkyni vznikla škoda za obdobie, kedy jej bola

nezákonným rozhodnutím T. samosprávneho kraja z 29. októbra 2009 pozastavená činnosť vo

výške nepreplatených faktúr V. Z. P., ktorá síce uznala tieto za správne čo do dôvodu a výšky,

avšak v zmysle platných predpisov ich ţalobkyni nemohla preplatiť, keďţe by sa dopustila

konania v rozpore so zákonnou úpravou úhrad za poskytnutú lekárenskú činnosť (zákon č.

o liekoch

a zdravotníckych podmienkach, o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti). Neuhradením predmetných faktúr vznikla ţalobkyni priama škoda vo výške

uplatnenej v konaní. Súd súčasne priznal ţalobkyni poţadovaný úrok z omeškania v zákonnej

výške, ktorý je ušlým ziskom spôsobeným nevykonaním úhrady v čase splatnosti. Súd priznal

úrok z omeškania tým spôsobom, ţe splatnosť jednotlivých nárokov odvíjal od splatnosti faktúr,

tak ako to bolo medzi ţalobkyňou a V. Z. P. dohodnuté. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v tejto

časti nárok ţalobkyne bol uplatnený s úrokom

z omeškania vo výške 8 % ročne, odvíjajúc sa od splatnosti 14 dní, súd v tejto časti nárok

zamietol a priznal úrok z omeškania v zákonnej výške v relevantnom období po uplynutí

30 dňovej splatnosti jednotlivých faktúr a nárok vo zvyšku ţalobu zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. októbra 2009 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil. Ţalovanej

uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1670,89 eur

k rukám jej advokáta do troch dní. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu

zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec správne

právne posúdil. V celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa, na ktoré aj v podrobnostiach odkázal. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

ods. 1

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej

v ustanovení a v spojení s ustanovením

Uviedla, ţe oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec a nesprávne vo veci rozhodli.

Namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej z dôvodu, ţe M. Z. SR nezákonné

rozhodnutie nevydalo a nie je ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom zo strany ministetva a eventuálnym vznikom škody. Ďalej

namietala skutočnosť, ţe oba konajúce súdy sa nevysporiadali s otázkou právneho základu

uplatňovaného nároku a s jeho výškou. Rovnako uviedla, ţe aj v časti náhrady trov konania

mal odvolací súd rozhodnúť v zmysle ustanovenia a vysloviť, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd dovolanie ţalovanej z dôvodu neprípustnosti

dovolania v celom rozsahu zamietol a zaviazal ţalovanú na náhradu trov právneho

zastupovania v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (243a ods. 1 ) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle aţ g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Námietku ţalovanej uvedenú v dovolaní týkajúcu sa nedostatku jej vecnej legitimácie

nepovaţoval dovolací súd za opodstatnenú. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva

a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti.

Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) nie je dôvodom prípustnosti

dovolania podľa ; môţe mať za následok len nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia (porovnaj napr. R 34/1993). Preto tvrdenia ţalovanej uvádzané v dovolaní, ktoré

sa týkajú vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné.

Z obsahu dovolania ţalovanej je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzuje z toho,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. To, ţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci môţe byť len odôvodnením dovolania

v zmysle , avšak len v prípade, ak prípustnosť dovolania, ako

mimoriadneho opravného prostriedku, je daná ustanoveniami aţ

Skutočnosť, ţe by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj prípadne spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania proti

takémuto rozhodnutiu.

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Ţalobkyňa súčasne dovolaním napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď

).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením ( ).

Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobkyne proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola

preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť dovolania

proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Úspešná ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 526,13 eur za jeden úkon právnej sluţby

a reţijný paušál 7,21 eur, spolu 533,34. Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jeden úkon poskytnutej právnej sluţby (vyjadrenie z 27. januára 2009

k dovolaniu ţalovanej) podľa vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1

vyhlášky vo výške 526,13 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 7,21eur )] predstavuje spolu 533,34 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská