Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/237/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej

veci žalobcu: V., bytom K., zastúpeného JUDr. Z., advokátom, so sídlom Z., proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-43/PK-2006 zo dňa 22.5.2006

a jeho postupu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

2.4.2009, č. k. -79, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 2.4.2009, č. k. -79 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 2.4.2009, č. k. -79 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ministra

2

vnútra SR zo dňa 22.5.2006, č. KM-43/PK-2006 ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra

SR č. 46 zo dňa 1.3.2006. Taktiež sa v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

doručiť mu správne rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o rozklade. Krajský súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že preskúmaním napadnutého

rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, nezistil žiadne porušenie právnych

podmienok. Uviedol, že je potrebné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym názorom

žalovaného, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru z toho dôvodu, že hrubo porušil

služobnú prísahu, za čo je možné považovať skutočnosť, že policajt vedie v čase služby resp.

mimo výkonu služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že krajský súd

nedostatočne zistil skutkový stav a že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. V odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný mal svoje konanie smerovať k preukázaniu

viny žalobcu zo spáchania dopravného priestupku, čo žalovaný podľa názoru žalobcu

nedokázal preukázať. Má zato, že krajský súd mal vo veci vykonať dokazovanie a mal zobrať

do úvahy princípy správneho súdnictva. Uviedol, že žalovaný sa z dôvodu nedostatočného

dokazovania unáhlil, a tým, že nebola žalobcovi preukázaná vina zo spáchania priestupku,

nemal vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Ďalej uviedol, že

krajský súd sa týmito otázkami nezaoberal, a preto jeho postupom odobral právnemu

zástupcovi a priamemu účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, keď nerešpektoval

ospravedlnenie zástupcu žalobcu a žalobcu z pojednávania. Podľa názoru žalobcu došlo

takýmto spôsobom k porušeniu SR, podľa ktorého má každý právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nakoľko sa nemohli vyjadriť k veci, ktorá je

predmetom súdneho pojednávania. Záverom odvolania žalobca uviedol, že krajský súd sa

vôbec nezaoberal otázkou, či došlo k spáchaniu skutku, a v tom vidí porušenie zákona.

Žalobca zastáva názor, že krajský súd nezistil skutočný stav veci a že došlo k porušeniu

princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti zbraní. Na základe vyššie uvedeného

žalobca navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.4.2009, sp. zn.

79 zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil so vznesenými námietkami žalobcu

v odvolaní. Poukázal na to, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka policajného

zboru prepustený z dôvodu, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v zákone

3

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch, ale z dôvodu, že svojím

protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za súčasného

splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu v samostatnom personálnom

konaní nebolo posudzované ako priestupok, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou

policajta, a ako také bolo aj v personálnom konaní dostatočne preukázané. Žalovaný mal zato,

že zhromaždenými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a s ktorými mal žalobca

možnosť sa oboznámiť, protiprávne konanie žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázal.

V súvislosti s námietkou žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom žalovaný uviedol, že

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne preukázané, že žalobca mal po

opakovanom poučení a odročení pojednávania možnosť konať pred súdom, a práve svojím

postojom k veci túto možnosť nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (

v spojení s vety prvej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

250ja ods. 2 , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 17.7.2007 domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného a uloženia povinnosti žalovanému doručiť správne

rozhodnutie o rozklade žalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

20.8.2007, č. k. -17 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.2.2008, č. k. -39 konanie o žalobe

s poukazom na zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

krajského súdu o zastavení konania, uznesením zo dňa 16.7.2008, č. k. -54

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 1.10.2008, č.

k. -58 v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. KM-43/PK-2006

zo dňa 22.5.2006. Uvedenú povinnosť si žalovaný splnil a rozhodnutie č. KM-43/PK-2006 zo

dňa 22.5.2006 o rozklade žalobcovi doručil dňa 17.10.2008. Z obsahu administratívneho spisu

4

žalovaného, založeného v súdnom spise, vyplynulo, že žalobca bol personálnym rozkazom

Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 46 zo dňa 1.3.2006 prepustený podľa § 192 ods. 1

písm. e) zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru

z dôvodu, že mimo výkon štátnej služby dňa 12.1.2006 v čase okolo 18:00 hod. viedol pod

vplyvom alkoholu po Masarykovej ulici v Prešove osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA

Octavia, ev. č. P. Žalobca bol príslušníkom Policajného zboru Okresného dopravného

inšpektorátu v Prešove podrobený o 18:51 hod. dychovej skúške za pomoci prístroja Dräger

7410, ev. č. ARJJ-0244 s pozitívnym výsledkom 1,10 mg/l (2,29 promile). Opakovaná

dychová skúška bola u menovaného vykonaná v čase o 19:02 hod. s pozitívnym výsledkom

1,02 mg/l (2,13 promile). Skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného,

ktorý ako dôkazy v zmysle použil výsledky vlastného šetrenia

a prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca takýmto konaním porušil prísahu

zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného

zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Rozklad proti rozhodnutiu

správneho orgánu bol zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím zo dňa

22.5.2006, č. KM-43/PK-2006 potvrdené.

Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v znení (ďalej len „ Z.

z.“) služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do

služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

Podľa občan pri vzniku služobného pomeru policajta

skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,

statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva

občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa

riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Tak prisahám!".

Podľa policajt je povinný v štátnej službe

i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru

alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

5

Podľa služobný pomer sa končí prepustením.

Podľa policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa služobný úrad vopred prerokuje

s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru

z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo

služobnej povinnosti.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu

zistil, že žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

neuviedol konkrétne dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ani

ich zákonnej dvojmesačnej lehote, ktorá mu plynula odo dňa doručenia druhostupňového

rozhodnutia žalovaného (13.10.2008), nedoplnil. Napriek tomu krajský súd pristúpil

k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia a postupu ako celku a dospel k záveru, že

preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

je zákonný, a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom žalovaného.

6

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s lehotou na podanie žaloby

sa uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov. Po jej uplynutí

už súd neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. Preto odvolací súd na žalobcove

námietky, vznesené po uplynutí lehoty na podanie žaloby, a to až v odvolaní proti rozsudku

nemohol prihliadnuť. Nad rámec uvedeného sa však odvolací súd odvolacími námietkami

zaoberal a považuje za potrebné konštatovať, že nie sú dôvodné. V súvislosti so vznesenou

námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne vykonaného dokazovania v správnom konaní

a nepreukázania jeho zavinenia zo spáchania priestupku je potrebné uviesť, že správny orgán

postupoval v súlade so a jeho postup pri dokazovaní v prípade

personálnych konaní je nezávislý od prípadného priestupkového konania, ktoré v danom

prípade bolo zastavené. Jedine v prípade právoplatného rozhodnutia o otázke viny resp.

prípadnej neviny v rámci priestupkového konania, by toto vyriešenie otázky bolo pre správny

orgán záväzné. Vykonané dokazovanie prebehlo v súlade so zákonom a závery správneho

orgánu vyplynuli z hodnotenia dôkazov podľa povolenej vlastnej úvahy. Nemožno preto

konštatovať, že rozhodnutie bolo vydané predčasne. Konanie žalobcu, ktoré vyplynulo

z posúdenia skutkového stavu, nebolo a ani nemohlo byť v personálnom konaní posudzované

ako priestupok, ale bolo posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta.

Služobná prísaha je skutočným potvrdením záväzku, a nie iba prázdnou proklamáciou

určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia do Policajného zboru.

Zodpovednosť policajta je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj jeho

spoločenskému postaveniu. Jeho konanie sa preto posudzuje nielen počas výkonu služby, ale

aj mimo nej. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca mimo služby je v jej hrubom rozpore.

Ďalej odvolací súd k vznesenej námietke žalobcu o nevykonaní dokazovania krajským

súdom, náležitom nezistení skutkového stavu a odňatiu možnosti konať pred súdom uvádza

nasledovné skutočnosti. Napriek tomu, že v konaní podľa druhej hlavy piatej časti sa

v prípadoch konaní o prepustení zo štátnej služby uplatňuje takzvaná plná jurisdikcia, kedy

súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonávať dôkazy

už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy

nemožno vyvodiť záver, že súd je povinný dokazovanie vykonať. V danom prípade

krajský súd vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu, ktoré považoval

za jednoznačne preukázané, a ďalšie dokazovanie v danej veci by bolo nadbytočné.

7

Taktiež námietka žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom neobstojí. Žalobca bol

na pojednávania konané dňa 22.1.2009, 12.2.2009 a 2.4.2009 riadne predvolaný. Svoju

neúčasť z pojednávania konaného dňa 12.2.2009 ospravedlnil z dôvodu pracovnej

neschopnosti, čo preukázal predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Z pojednávania konaného dňa 2.4.2009 sa ospravedlnil žalobca aj jeho právny zástupca

z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu, ktorú však nepreukázal. Súd tým, že

pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal týmto postupom

možnosť účastníkovi konať pred súdom, nakoľko konal v súlade s ust. ,

podľa ktorého ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia môže sa vec prejednať v ich

neprítomnosti. Naopak žalobca sa sám svojím prístupom o túto možnosť obral. Pokiaľ by aj

žalobca toto právo uplatnil, nemohol by na pojednávaní navrhovať dôkazy, tak ako sa mylne

domnieva, pretože konanie podľa druhej hlavy piatej časti je ovládané vyššie

spomenutou koncentračnou zásadou hoci sa v danom prípade uplatňuje plná jurisdikcia.

V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca motorové vozidlo pod vplyvom

alkoholu viedol a konal tak spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so služobnou prísahou, hoci bol

mimo výkonu služby. Je potrebné zdôrazniť, že zložením sľubu sa stáva občan príslušníkom

policajného zboru – kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, je

pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný

prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu.

Je prirodzené, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu

nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. V prejednávanom prípade

zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.4.2009, č. k. -79

ako vecne správne v zmysle v spojení s vety druhej

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1

veta prvá v spojení s a s použitím veta prvá O.s.p tak, že

žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný, a žalovanému preto,

že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu žiadne trovy nevznikli.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth