Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8df/368086.be5a4b.pdf
PDF · 128.46 KB
No categories available
6Sžo/237/2009
Najvyšší súd 6Sžo/237/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej
veci žalobcu: V., bytom K., zastúpeného JUDr. Z., advokátom, so sídlom Z., proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-43/PK-2006 zo dňa 22.5.2006
a jeho postupu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2.4.2009, č. k. 1 S 290/2007-79, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 2.4.2009, č. k. 1 S 290/2007-79 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 2.4.2009, č. k. 1 S 290/2007-79 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ministra
vnútra SR zo dňa 22.5.2006, č. KM-43/PK-2006 ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra
SR č. 46 zo dňa 1.3.2006. Taktiež sa v žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
doručiť mu správne rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o rozklade. Krajský súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že preskúmaním napadnutého
rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, nezistil žiadne porušenie právnych
podmienok. Uviedol, že je potrebné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym názorom
žalovaného, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru z toho dôvodu, že hrubo porušil
služobnú prísahu, za čo je možné považovať skutočnosť, že policajt vedie v čase služby resp.
mimo výkonu služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že krajský súd
nedostatočne zistil skutkový stav a že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. V odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný mal svoje konanie smerovať k preukázaniu
viny žalobcu zo spáchania dopravného priestupku, čo žalovaný podľa názoru žalobcu
nedokázal preukázať. Má zato, že krajský súd mal vo veci vykonať dokazovanie a mal zobrať
do úvahy princípy správneho súdnictva. Uviedol, že žalovaný sa z dôvodu nedostatočného
dokazovania unáhlil, a tým, že nebola žalobcovi preukázaná vina zo spáchania priestupku,
nemal vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Ďalej uviedol, že
krajský súd sa týmito otázkami nezaoberal, a preto jeho postupom odobral právnemu
zástupcovi a priamemu účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, keď nerešpektoval
ospravedlnenie zástupcu žalobcu a žalobcu z pojednávania. Podľa názoru žalobcu došlo
takýmto spôsobom k porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nakoľko sa nemohli vyjadriť k veci, ktorá je
predmetom súdneho pojednávania. Záverom odvolania žalobca uviedol, že krajský súd sa
vôbec nezaoberal otázkou, či došlo k spáchaniu skutku, a v tom vidí porušenie zákona.
Žalobca zastáva názor, že krajský súd nezistil skutočný stav veci a že došlo k porušeniu
princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti zbraní. Na základe vyššie uvedeného
žalobca navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.4.2009, sp. zn. 1 S 290/2007-
79 zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil so vznesenými námietkami žalobcu
v odvolaní. Poukázal na to, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka policajného
zboru prepustený z dôvodu, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v zákone
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ale z dôvodu, že svojím
protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za súčasného
splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu v samostatnom personálnom
konaní nebolo posudzované ako priestupok, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou
policajta, a ako také bolo aj v personálnom konaní dostatočne preukázané. Žalovaný mal zato,
že zhromaždenými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a s ktorými mal žalobca
možnosť sa oboznámiť, protiprávne konanie žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázal.
V súvislosti s námietkou žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom žalovaný uviedol, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne preukázané, že žalobca mal po
opakovanom poučení a odročení pojednávania možnosť konať pred súdom, a práve svojím
postojom k veci túto možnosť nevyužil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246 ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2
O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 17.7.2007 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného a uloženia povinnosti žalovanému doručiť správne
rozhodnutie o rozklade žalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
20.8.2007, č. k. 3 Sž 75/2007-17 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.2.2008, č. k. 1S 290/2007-39 konanie o žalobe
s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie
krajského súdu o zastavení konania, uznesením zo dňa 16.7.2008, č. k. 6Sžo/69/2008-54
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 1.10.2008, č.
k. 1S/290/2007-58 v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. KM-43/PK-2006
zo dňa 22.5.2006. Uvedenú povinnosť si žalovaný splnil a rozhodnutie č. KM-43/PK-2006 zo
dňa 22.5.2006 o rozklade žalobcovi doručil dňa 17.10.2008. Z obsahu administratívneho spisu
žalovaného, založeného v súdnom spise, vyplynulo, že žalobca bol personálnym rozkazom
Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 46 zo dňa 1.3.2006 prepustený podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru
z dôvodu, že mimo výkon štátnej služby dňa 12.1.2006 v čase okolo 18:00 hod. viedol pod
vplyvom alkoholu po Masarykovej ulici v Prešove osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA
Octavia, ev. č. P. Žalobca bol príslušníkom Policajného zboru Okresného dopravného
inšpektorátu v Prešove podrobený o 18:51 hod. dychovej skúške za pomoci prístroja Dräger
7410, ev. č. ARJJ-0244 s pozitívnym výsledkom 1,10 mg/l (2,29 promile). Opakovaná
dychová skúška bola u menovaného vykonaná v čase o 19:02 hod. s pozitívnym výsledkom
1,02 mg/l (2,13 promile). Skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného,
ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. použil výsledky vlastného šetrenia
a prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca takýmto konaním porušil prísahu
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného
zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Rozklad proti rozhodnutiu
správneho orgánu bol zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím zo dňa
22.5.2006, č. KM-43/PK-2006 potvrdené.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení zák. č. 623/2005 Z. z. (ďalej len „zák. č. 73/1998 Z.
z.“) služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do
služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta
skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva
občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa
riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Tak prisahám!".
Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zák. č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe
i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru
alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
Podľa § 189 písm. c) zák. č. 73/1998 Z. z. služobný pomer sa končí prepustením.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zák. č. 73/1998 Z. z. služobný úrad vopred prerokuje
s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru
z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
zistil, že žalobca v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
neuviedol konkrétne dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ani
ich zákonnej dvojmesačnej lehote, ktorá mu plynula odo dňa doručenia druhostupňového
rozhodnutia žalovaného (13.10.2008), nedoplnil. Napriek tomu krajský súd pristúpil
k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia a postupu ako celku a dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
je zákonný, a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom žalovaného.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s lehotou na podanie žaloby
sa uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov. Po jej uplynutí
už súd neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. Preto odvolací súd na žalobcove
námietky, vznesené po uplynutí lehoty na podanie žaloby, a to až v odvolaní proti rozsudku
nemohol prihliadnuť. Nad rámec uvedeného sa však odvolací súd odvolacími námietkami
zaoberal a považuje za potrebné konštatovať, že nie sú dôvodné. V súvislosti so vznesenou
námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne vykonaného dokazovania v správnom konaní
a nepreukázania jeho zavinenia zo spáchania priestupku je potrebné uviesť, že správny orgán
postupoval v súlade so zák. č. 73/1998 Z. z. a jeho postup pri dokazovaní v prípade
personálnych konaní je nezávislý od prípadného priestupkového konania, ktoré v danom
prípade bolo zastavené. Jedine v prípade právoplatného rozhodnutia o otázke viny resp.
prípadnej neviny v rámci priestupkového konania, by toto vyriešenie otázky bolo pre správny
orgán záväzné. Vykonané dokazovanie prebehlo v súlade so zákonom a závery správneho
orgánu vyplynuli z hodnotenia dôkazov podľa povolenej vlastnej úvahy. Nemožno preto
konštatovať, že rozhodnutie bolo vydané predčasne. Konanie žalobcu, ktoré vyplynulo
z posúdenia skutkového stavu, nebolo a ani nemohlo byť v personálnom konaní posudzované
ako priestupok, ale bolo posudzované ako konanie v rozpore so služobnou prísahou policajta.
Služobná prísaha je skutočným potvrdením záväzku, a nie iba prázdnou proklamáciou
určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia do Policajného zboru.
Zodpovednosť policajta je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj jeho
spoločenskému postaveniu. Jeho konanie sa preto posudzuje nielen počas výkonu služby, ale
aj mimo nej. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca mimo služby je v jej hrubom rozpore.
Ďalej odvolací súd k vznesenej námietke žalobcu o nevykonaní dokazovania krajským
súdom, náležitom nezistení skutkového stavu a odňatiu možnosti konať pred súdom uvádza
nasledovné skutočnosti. Napriek tomu, že v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa
v prípadoch konaní o prepustení zo štátnej služby uplatňuje takzvaná plná jurisdikcia, kedy
súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonávať dôkazy
už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy
O.s.p. nemožno vyvodiť záver, že súd je povinný dokazovanie vykonať. V danom prípade
krajský súd vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu, ktoré považoval
za jednoznačne preukázané, a ďalšie dokazovanie v danej veci by bolo nadbytočné.
Taktiež námietka žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom neobstojí. Žalobca bol
na pojednávania konané dňa 22.1.2009, 12.2.2009 a 2.4.2009 riadne predvolaný. Svoju
neúčasť z pojednávania konaného dňa 12.2.2009 ospravedlnil z dôvodu pracovnej
neschopnosti, čo preukázal predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Z pojednávania konaného dňa 2.4.2009 sa ospravedlnil žalobca aj jeho právny zástupca
z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu, ktorú však nepreukázal. Súd tým, že
pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, neodňal týmto postupom
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nakoľko konal v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia môže sa vec prejednať v ich
neprítomnosti. Naopak žalobca sa sám svojím prístupom o túto možnosť obral. Pokiaľ by aj
žalobca toto právo uplatnil, nemohol by na pojednávaní navrhovať dôkazy, tak ako sa mylne
domnieva, pretože konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané vyššie
spomenutou koncentračnou zásadou hoci sa v danom prípade uplatňuje plná jurisdikcia.
V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu viedol a konal tak spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so služobnou prísahou, hoci bol
mimo výkonu služby. Je potrebné zdôrazniť, že zložením sľubu sa stáva občan príslušníkom
policajného zboru – kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, je
pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný
prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu.
Je prirodzené, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu
nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. V prejednávanom prípade
zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy a jeho ponechanie v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.4.2009, č. k. 1 S 290/2007-79
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p.
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 250k ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s použitím § 246c veta prvá O.s.p tak, že
žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný, a žalovanému preto,
že mu z dôvodu neúspešného odvolania žalobcu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 19. mája 2010
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth