Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/332/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. MVDr. P.L., bytom N., 2/ M.L., bytom N.,

zastúpených advokátkou Mgr. Z.N., Advokátska kancelária v P,. S., proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, Námestie mieru č. 2, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 9. apríla 2008 č. OPÚ-2008/1825-18/Šv,

o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -27 zo

dňa 17. apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5 Sp

47/2008-27 zo dňa 17. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavanej veci

mal preukázané, že odporca rozhodnutím zo dňa 9. apríla 2008 č. OPÚ-2008/1825-18/Šv

rozhodol tak, že navrhovatelia 1/, 2/ nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 zákona

č. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) na vrátenie vlastníctva alebo priznanie

náhrady za pozemok v kat úz. N. parc.č. X., pozemkovoknižná zápisnica č. 318, druh

pozemku roľa, vo výmere 17 909 m² z dôvodu, že pozemok neprešiel na štát alebo inú

právnickú osobu, niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3 reštitučného zákona, súčasne

vo výroku rozhodnutia odporca vyslovil, že o pozemkoch mpč. X., PKV č. X., mpč. X., PKV

č. X. a mpč. X., PKV č. X. v kat. úz. N. bude rozhodnuté v ďalšom konaní. Krajský súd

z administratívneho spisu zistil, že parcela mpč. X., zapísaná v PKV č. X. pre kat. úz. N.

podľa zápisu pod B6 bola odpísaná do PK vl.č. X., na ktorej bolo vlastníctvo vložené v

prospech Československého štátu – Ministerstva národnej obrany podľa rozhodnutia

finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. A-K 38/1960- Kr zo dňa 6.12.1960, vydaného na

základe žiadosti Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Košiciach, podľa § 4 ods.

3 vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 U.v. o opatreniach

týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, za náhradu

3.581,80,--Kčs, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.1962.

Krajský súd poukázal na to, že reštitučný zákon v § 3 ods. 1 obsahuje taxatívny

výpočet právnych skutočností, na základe ktorých vzniká oprávneným osobám, pri splnení

ďalších zákonných podmienok, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku, prípadne, ak

nastanú skutočnosti uvedené v § 6 reštitučného zákona, právo na náhradu.

Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom odporcu, že prechod vlastníckeho práva

postupom podľa vládneho nariadenia č. nemožno podradiť ani pod jeden dôvod

uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ až t/, prípadne uvedený v § 3 ods. 2, 3 reštitučného zákona, teda

aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade neboli splnené podmienky pre navrátenie

vlastníctva k pozemku ani pre priznanie práva na náhradu podľa reštitučného zákona.

3

V súvislosti s tzv. reštitučnými zákonmi (, ,

) krajský súd konštatoval, že každý z týchto zákonov odstraňoval,

prípadne zmierňoval určitý druh majetkových krívd, nie všetky krivdy a tak boli aj jednotlivé

zákony formulované. Súčasne uviedol, že bolo preto vecou navrhovateľov, aby si uplatnili

reštitučný nárok podľa o zmiernení následkov niektorých krívd, ktorý

v § 1 výslovne upravoval, že sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených

fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným

prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. . Nesúhlasil

s argumentáciou navrhovateľov, že boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. o/

reštitučného zákona, t.j. že došlo k prevzatiu bez právneho dôvodu, pretože právnym

dôvodom bolo vládne o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí

užívaných organizáciami socialistického sektora, ktoré v § 1 upravovalo, že pre ďalšie

upevnenie socialistických výrobných vzťahov a rozšírenie materiálnej základne

socialistického sektora sa týmto nariadením obmedzujú práva nakladať s niektorými vecami,

ktoré užívajú organizácie socialistického sektora a uľahčuje sa získať tieto veci

do socialistického vlastníctva.

Krajský súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 250q

ods. 2

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení

s § 250l ods. 2., navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože boli v tomto konaní

neúspešní a odporca nemal právo na náhradu trov tohto konania, preto účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolali

navrhovatelia. Žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

zmenil a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Nesúhlasili s právnym názorom súdu prvého stupňa, keď sa v celom rozsahu

stotožnil s názorom odporcu vysloveným v preskúmavanom rozhodnutí. Namietali, že súd

prvého stupňa, tak ako aj žalovaný správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodli na základe nesprávneho posúdenia danej veci.

Uviedli, že zo spisového materiálu vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť parc. č. X. bola

vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru pre výstavbu Rady ONV

4

v Prešove č. ZO-030/56 taj., ktorá skutočnosť vyplýva aj z majetkovej podstaty predmetnej

nehnuteľnosti, kde v časti B vo vl.č. X. pod položkou 3 je uvedené, že dňom 5.12.1962

na základe citovaného vyvlastňovacieho výmeru ONV zo dňa 26.10.1956 sa predmetná

parcela zrušuje, teda fakticky došlo k vyvlastneniu tejto parcely a až následne 3.1.1963

na základe rozhodnutia finančného odboru ONV bolo zapísané vlastníctvo na Československý

štát v zastúpení Ministerstva národnej obrany. Ďalej tvrdili, že majú za to, že k naplneniu

dôvodov pre navrátenie vlastníctva došlo podľa § 3 ods. 1, písm. m/ reštitučného zákona

a pokiaľ by súd dospel k záveru, že nedošlo k vyvlastneniu podľa § 3 ods. 1, písm. m/, majú

za to, že došlo k naplneniu dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, písm. n/ a to znárodnením

vykonaným v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady. Poukázali

na to, že pokiaľ sa týka výkladu pojmu „znárodnenie“ náš právny poriadok nemá tento pojem

presne definovaný, pričom zo Zbierky zákonov vyplýva, že niektoré zákony boli nazvané ako

znárodňovacie, no okrem takto výslovne nazvaných znárodňovacích predpisov, boli vydané

mnohé predpisy, ktoré fakticky poštátnili, resp. znárodnili majetok bez toho, aby tento predpis

bol takto nazvaný vo svojom názve a súčasne, že vládne bolo

vydané na základe o druhom päťročnom pláne rozvoja národného

hospodárstva ČSR a hoci z názvu tohto právneho predpisu to nie je doslovne zrejmé, z jeho

obsahu vyplýva, že došlo k znárodneniu súkromného vlastníctva (rozhodnutie NS SR MCdo

40/2000 judikované pod č. 62/2002), s poukazom na nar.vl. č. . Zastávali

názor, že je splnená aj druhá podmienka, že k tomuto znárodneniu došlo bez vyplatenia

náhrady, ako aj, že toto znárodnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi,

pretože aj vtedy podľa ČSR z 9.5.1948 podľa bolo vyvlastnenie možné len

na základe zákona a za náhradu. Dôvodili, že podľa ich názoru splnili podmienky dané

reštitučným zákonom, ktorého účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových

a iných krívd, ku ktorým došlo v rokoch 1948 – 1989 na základe právnych alebo správnych

aktov urobených v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti a pri výklade dôvodov

citovaných v § 3 reštitučného zákona je povinný správny orgán ako aj súd vychádzať z cieľov

tohto zákona.

Odporca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotožnil sa

v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil

s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľov. Poukázal na to, že podľa článku 2 ods. 2

SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu

spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a preto pokiaľ navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok,

5

posudzoval ho podľa reštitučného zákona a prechod vlastníctva nehnuteľnosti postupom

podľa vl. nar. č. nebolo možné podradiť ani pod jeden reštitučný titul

ustanovený v § 3 reštitučného zákona, ako aj, že na odstránenie a zmiernenie krívd

spôsobených v minulosti ustanovil zákonodarca viacero zákonov a žalobcovia si mohli

uplatniť reštitučný nárok na predmetný pozemok podľa o zmiernení

následkov niektorých majetkových krívd, ktorý mal v § 1 ustanovené, že sa vzťahuje

na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám

odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným prípadne k hnuteľným veciam podľa vládneho

nariadenia č. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca

nevyhovel nároku navrhovateľov ako oprávnených osôb uplatnený podľa reštitučného zákona

na navrátenie vlastníctva k žiadanej nehnuteľnosti, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok

súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca

v rámci konania podľa reštitučného zákona žiadateľom ako oprávneným osobám nepriznal

vlastníctvo ani právo na náhradu za žiadaný pozemok.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

6

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (

Zb., § až 39 ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré

tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa alebo podľa

o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa SNR

o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku

zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz

sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou

občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

7

opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola

vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia

č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila

reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne

preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1,

2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990)

na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3

ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba

uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu

odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli

vydané podľa zákona o pôde ( § až 39 ).

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

8

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú

štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné

oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danej veci postupoval v intenciách

citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a jeho právny názor vo veci bol skutkovo a právne

správny, z ktorých dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie

jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa .

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis v danej veci zistil, že navrhovatelia ako oprávnené osoby si dňa

16.2.2004, v zákonnej lehote, uplatnili na Pozemkovom úrade v Prešove v zmysle

reštitučného zákona nárok podľa § 3 na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom

území N. z dôvodu, že pozemky boli ich právnemu predchodcovi J., zomrelom dňa

26.10.1965, vyvlastnené bez náhrady vyvlastňovacím výmerom Rady ONV Prešov č. ZO-

030/56 zo dňa 26.10.1956. Žiadaný pozemok prešiel do vlastníctva Československému štátu -

Ministerstva národnej obrany rozhodnutím ONV, finančný odbor v Prešove č. Fin A.K/1960-

Kr. zo dňa 6.12.1960, právoplatné dňa 20.1.1962 v prospech Krajskej vojenskej ubytovacej

správy v Košiciach postupom podľa vládneho nariadenia č. .

Preskúmavaným rozhodnutím pozemkový úrad vyslovil, že navrhovatelia nespĺňajú

9

podmienky ustanovené v § 3 reštitučného zákona z dôvodu, že predmetný pozemok neprešiel

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3

reštitučného zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pozemkový úrad šetrením mal

preukázané, že v danej veci sa nejedná o reštitučný titul podľa § 3 reštitučného zákona,

pretože v konaní bolo preukázané, že pozemok, ku ktorému si žiadatelia uplatnili reštitučný

nárok prešiel na štát podľa vládneho nar. , ktorý právny titul prechodu pozemkov

na štát nie je uvedený v § 3 reštitučného zákona a konštatoval, že podľa článku 2 ods. 2

SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu

spôsobom, ktorý ustanoví zákon, z ktorých dôvodov posudzoval, či žiadatelia splnili všetky

zákonné podmienky reštitučného zákona, pričom prechod vlastníctva k nehnuteľnosti

postupom podľa vládneho nariadenia č. nemožno podradiť ani pod

jeden reštitučný titul ustanovený v § 3 reštitučného zákona, s poukazom na to, že žiadatelia si

mohli uplatniť reštitučný nárok na predmetný pozemok podľa

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil

dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností

vyvodil aj správny právny záver vo veci. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru

odvolacieho súdu bolo preukázané, že žiadatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadanú

nehnuteľnosť v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak pre priznanie

vlastníctva alebo priznanie náhrady neboli splnené zákonné podmienky a to prechod

žiadaných nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedenom

v § 3 reštitučného zákona. Pokiaľ žiadatelia v administratívnom konaní tvrdili, že pozemok

prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez náhrady, znárodnením

alebo bez právneho dôvodu (§ 3 ods. 1, písm. m/, n/ a o/), nepredložili dôkazy a ani nenavrhli

také dôkazy, z ktorých by ich tvrdenia vyplývali a zo skutkových okolností zadovážených

v danej veci ich tvrdenia neboli preukázané. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že

povinnosť preukázať oprávnenosť reštitučného nároku vyplývala oprávnenej osobe z právnej

normy ustanovenej v § 5 ods. 1 reštitučného zákona, v zmysle ktorej mal žiadateľ právo si

uplatniť nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom na obvodnom pozemkovom úrade,

v ktorého obvode ich vlastnil, resp. jeho právni predchodcovia, a zároveň povinnosť

preukázať skutočnosti podľa § 3, pričom nesplnenie si tejto povinnosti podmieňuje následok

neunesenia dôkazného bremena majúce vplyv na jeho neúspech v konaní, s prihliadnutím, že

v zmysle § 32 správneho poriadku právna úprava ustanovená v § 5 ods. 1 reštitučného zákona

10

nezbavuje povinnosti vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu. Správny

orgán postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď vykonal dokazovanie na zadováženie

skutkových zistení, akým spôsobom došlo k prechodu vlastníctva k pozemku, ku ktorému si

navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok. Zo skutkových okolností v danej veci aj podľa

názoru odvolacieho súdu vyplýva, že k odňatiu niektorých pozemkov žiadaných

navrhovateľmi došlo na náklade vyvlastňovacieho výmeru Rady ONV Prešov č. ZO-030/56

zo dňa 26.10.1956, avšak žiadaný pozemok parc.č. X. prešiel do vlastníctva

Československému štátu - Ministerstva národnej obrany rozhodnutím ONV, finančný odbor

v Prešove č. Fin A.K/1960-Kr. zo dňa 6.12.1960, právoplatné dňa 20.1.1962 v prospech

Krajskej vojenskej ubytovacej správy v Košiciach postupom podľa § 4 ods. 3 vládneho

nariadenia č. , pričom tvrdenia navrhovateľov uvedené v odvolaní, že k odňatiu

vlastníctva k tomuto pozemku došlo už skôr na základe uvedeného vyvlastňovacieho výmeru

z vykonaného dokazovania sa nepreukázali, pretože zápis v pozemkovej knihe vl. č. X.

kat. úz. N., časť B/ radové číslo 3/ sa týka nadobudnutia vlastníctva J. a V. a zápis radové

číslo 4/ pod bodom č. 3/ sa dotýka parc.č. X., ktorá sa zrušila a súčasne bol vykonaný zápis na

základe rozhodnutia FO ONV v Prešove č. A-K/1960Kr. zo dňa 6.12.1960 o odpísaní parc.č.

X. a jej zapísaní do novej vložky č. X. pozemkovej knihy. Zápis do pozemkovej knihy mal

však už len informatívny charakter.

Na základe skutkových zistení v danej veci bolo teda preukázané, že žiadaný pozemok

parc.č. X. prešiel do vlastníctva Československému štátu - Ministerstva národnej obrany

rozhodnutím ONV, finančný odbor v Prešove č. Fin A.K/1960-Kr. zo dňa 6.12.1960,

právoplatné dňa 20.1.1962, v prospech Krajskej vojenskej ubytovacej správy v Košiciach

postupom podľa vládneho nariadenia č. , ktorý dôvod prechodu na štát

žiadatelia reštitučného nároku vo svojej žiadosti síce neuviedli, avšak povinnosťou správneho

orgánu, posudzujúceho splnenie zákonných podmienok žiadateľov podľa reštitučného zákona,

bolo na uvedený prechod vlastníctva k predmetnému pozemku prihliadnuť z úradnej

povinnosti.

Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 3 reštitučného zákona ustanovuje

zákonné podmienky, za splnenia ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledkoch

ustanovených v odseku 1 pod písmenom a/ až t/ a v odseku 2 a 3. Právnu úpravu

dôsledkov ustanovených v právnej norme § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ reštitučného zákona

11

podľa názoru odvolacieho súdu treba vykladať ako taxatívnu právnu úpravu dôsledkov,

za ktorých došlo v rozhodnom období k prechodu vlastníctva na štát alebo inú

právnickú osobu zákonom predpokladaných na navrátenie vlastníctva oprávnenej

osobe. Zo znenia právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 1 reštitučného zákona nevyplýva,

že by zákonodarca v tejto právnej norme ustanovil, že oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vládneho nariadenia č. , ktorý dôsledok prechodu na štát považoval

za reštitučný dôvod v o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie navrhovateľov, že žiadaná

nehnuteľnosť prešla na štát v dôsledku vyvlastnenia bez náhrady alebo v dôsledku prevzatia

bez právneho dôvodu (§ 3 ods. 1, písm. m/, o/), pretože zo skutkových zistení v danej veci

vyplýva, že žiadaná nehnuteľnosť nebola ich právnemu predchodcovi v rozhodnej dobe

vyvlastnená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu o vyvlastnení, ani, že došlo k odňatiu

vlastníctva k predmetnému pozemku bez právneho dôvodu, keďže bol preukázaný prechod

vlastníctva na štát na základe rozhodnutia býv. ONV podľa vl. nar. . Taktiež

nemohol prihliadnuť na ich námietku, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky podľa

§ 3 ods. 1 písm. n/ (znárodnenie vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez

vyplatenia náhrady), pretože z ustanovenia vládneho nariadenia o opatreniach

týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, v ktorom

zákonodarca ustanovil účel tohto nariadenia tak, že „pre ďalšie upevnenie socialistických

výrobných vzťahov a rozšírenie materiálnej základne socialistického sektora sa týmto

nariadením obmedzujú práva nakladať s niektorými vecami, ktoré užívajú organizácie

socialistického sektora, a uľahčuje sa získať tieto veci do socialistického vlastníctva“,

vyplýva, že uvedené vládne nariadenie nemožno považovať za právny predpis o znárodnení

majetku.

Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní namietali, že k odňatiu vlastníctva ich právnemu

predchodcovi k žiadanému pozemku zo strany orgánov štátnej moci i zo strany socialistickej

organizácie pri zoštátnení pozemku došlo spôsobom v rozpore s princípmi demokratického

štátu, čo zakladá ich reštitučný nárok, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa ako

aj správneho orgánu zastáva názor, že navrhovatelia mali právo si reštitučný nárok

k žiadanému pozemku uplatniť podľa , v ktorom zákonodarca prejavil

12

svoju vôľu zmierniť krivdy spôsobené v rozhodnom období (v rokoch 1948-1989) fyzickým

alebo súkromným právnickým osobám odňatím ich vlastníctva k hnuteľnému resp.

nehnuteľnému majetku postupom podľa vládneho nariadenia č. .

Nemožno súhlasiť ani s názorom navrhovateľov, že reštitučný zákon predĺžil obdobie,

kedy poškodené fyzické osoby mohli žiadať o navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

prešli na štát alebo inú právnickú osoby v rozhodnom období, ustanovené v zákone

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), pretože reštitučný zákon je

samostatným právnym prepisom, ktorým zákonodarca prejavil vôľu zmierniť majetkové

krivdy za splnenia zákonných podmienok ustanovených v tomto zákone, z ktorých dôvodov

žalovaný správny orgán bol povinný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre

navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku len na základe tohto zákona.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Prešove

napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo

správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s a s , potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa

v spojení s a v spojení s , pretože boli v tomto konaní

neúspešní.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth