Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., so sídlom X.,

zastúpený advokátom JUDr. F., Advokátska kancelária, M., proti žalovanému: Ministerstvo

financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 2. júna 2006,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -48 zo dňa

19.1.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -48 zo dňa 19.1.2010, p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. -48 zo dňa 19.1.2010 návrh

žalobcu na prerušenie konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 2.6.2006 zamietol.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu

návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný. Krajský súd v danej veci zistil, že

žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 6.11.2009, požiadal o prerušenie konania

z dôvodu, že dňa 29.7.2009 mu Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste oznámil, že

dňom 1.8.2009 ich spoločenstvo, S., neeviduje, nakoľko vlastné rozhodnutie č. A 99/01825 zo

2

dňa 11.2.1999, ktorým bolo zaregistrované a ktorým bola založená jeho pasívna subjektivita

sa od samého začiatku považuje za nulitné; prednosta Obvodného lesného úradu v Kysuckom

Novom Meste podal dňa 1.10.2009 návrh na zrušenie žalobcu na Okresný súd v Žiline

a žalobca je toho názoru, že uvedené skutočnosti sú dôvodom na prerušenie konania podľa

ust. (ďalej len „“). Krajský súd

v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že skutočnosť, že prednosta Obvodného lesného

úradu v Kysuckom Novom Meste podal návrh na zrušenie spoločenstva žalobcu, nie je

v predmetnej veci dôvodom na prerušenie konania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia

žalovaného. Zastáva názor, že tento návrh žalobcu a rozhodnutie súdu môže mať vplyv na

žalobcu do budúcnosti, nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie, i keď by sa

v konečnom dôsledku preukázalo, že k registrácii spoločenstva nemalo dôjsť.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu

podaného odvolania vyplýva, že žalobca rozhodnutie krajského súdu napáda z dôvodu, že

krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie prerušil až

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn.

. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, pretože podľa názoru

správneho orgánu, ktorý podal žalobu na zrušenie spoločenstva, by malo rozhodnutie súdu isť

spätne dozadu až tak, že rozhodnutie, ktorým bolo spoločenstvo zaregistrované by sa malo od

samého začiatku vyhlásiť za neplatné a tým aj za neplatný vznik a existencia spoločenstva.

V takom prípade, by sa účinky neexistencie spoločenstva neprejavili len do budúcna, ale aj do

minulosti, čo by v tomto prípade znamenalo, že finančné prostriedky by mali vrátiť fyzické

osoby, t.j. tí ktorí ich aj skutočne prevzali a s nimi hospodárili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust.

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní podľa § a nasl. v spojení s ods.

1 veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v

tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

3

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd

môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa , účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula

lehota podľa § 250b ods. 1.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje

účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa ust. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite

postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov odvolací súd

napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu v zmysle citovaného ustanovenia , súd môže prerušiť

konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. Predmetom preskúmania rozhodnutia žalovaného je vyslovenie povinnosti

vrátiť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi poskytnuté zo štátneho

rozpočtu v rozpore s výnosmi MP SR, a preto bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný tieto

finančné prostriedky vrátiť v určenej lehote do štátneho rozpočtu. Keďže žalovaný zistil, že

žalobca si túto povinnosť nesplnil, tak svojím rozhodnutím konštatoval porušenie finančnej

disciplíny zo strany žalobcu a uložil mu povinnosť odviesť finančné prostriedky do štátneho

4

rozpočtu. V konaní pre ktoré žalobca žiada, aby súd konanie prerušil sa rozhoduje o zrušení

žalobcu, pretože zastáva názor, že rozhodnutie vo veci môže mať význam pre toto konanie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka spôsobilosti, vôbec byť účastníkom konania,

v správnom súdnictve je otázkou podmienok konania, ktoré musia byť splnené, aby súd

mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podmienky konania súd skúma počas celého konania

a v prípade ak žalobca stratí spôsobilosť byť účastníkom, čo je jednou z procesných

podmienok konania, bude to jeden z dôvodov pre, ktorý súd konanie v súlade s príslušným

ustanovením zastaví. Preto rozhodnutie o zrušení žalobcu môže mať v danom prípade,

tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vplyv iba do budúcna,

nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu

o zrušení žalobcu, bude mať dopad na prebiehajúce konanie iba v súvislosti so skúmaním

procesných podmienok a nie vo vzťahu k predmetu konania. Taktiež považuje odvolací súd

za potrebné uviesť, že vyššie citované ustanovenie , podľa ktorého môže súd konanie

prerušiť, priamo neukladá konajúcemu súdu povinnosť konanie prerušiť, ale iba možnosť,

v prípade, ak neurobí iné vhodné opatrenia konanie prerušiť.

Záverom odvolací súd poukazuje na chybné uvedenie čísla rozhodnutia žalovaného

MF/017656/2006-96/515 v záhlaví a v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu

č. k. -48 zo dňa 19.1.2010, nakoľko z obsahu spisu vyplýva č. rozhodnutia

žalovaného MF/017656/2006-961/515. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa vydaním

opravného uznesenia v súlade s ust. , uvedené nedostatky v napadnutom uznesení

odstrániť.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými

v rozhodnutí krajského súdu a preto napadnuté uznesenie podľa ust. v spojení

s ust. veta prvá ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth