Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e61/375944.9bd834.pdf
PDF · 109.28 KB
No categories available
6Sžf/11/2010
Najvyšší súd 6Sžf 11/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., so sídlom X.,
zastúpený advokátom JUDr. F., Advokátska kancelária, M., proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 2. júna 2006,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 346/2006-48 zo dňa
19.1.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S 346/2006-48 zo dňa 19.1.2010, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 2S 346/2006-48 zo dňa 19.1.2010 návrh
žalobcu na prerušenie konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 2.6.2006 zamietol.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu
návrh žalobcu na prerušenie konania nebol dôvodný. Krajský súd v danej veci zistil, že
žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 6.11.2009, požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že dňa 29.7.2009 mu Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste oznámil, že
dňom 1.8.2009 ich spoločenstvo, S., neeviduje, nakoľko vlastné rozhodnutie č. A 99/01825 zo
dňa 11.2.1999, ktorým bolo zaregistrované a ktorým bola založená jeho pasívna subjektivita
sa od samého začiatku považuje za nulitné; prednosta Obvodného lesného úradu v Kysuckom
Novom Meste podal dňa 1.10.2009 návrh na zrušenie žalobcu na Okresný súd v Žiline
a žalobca je toho názoru, že uvedené skutočnosti sú dôvodom na prerušenie konania podľa
ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd
v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že skutočnosť, že prednosta Obvodného lesného
úradu v Kysuckom Novom Meste podal návrh na zrušenie spoločenstva žalobcu, nie je
v predmetnej veci dôvodom na prerušenie konania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Zastáva názor, že tento návrh žalobcu a rozhodnutie súdu môže mať vplyv na
žalobcu do budúcnosti, nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie, i keď by sa
v konečnom dôsledku preukázalo, že k registrácii spoločenstva nemalo dôjsť.
Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že žalobca rozhodnutie krajského súdu napáda z dôvodu, že
krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie prerušil až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn.
27C/192/2009. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, pretože podľa názoru
správneho orgánu, ktorý podal žalobu na zrušenie spoločenstva, by malo rozhodnutie súdu isť
spätne dozadu až tak, že rozhodnutie, ktorým bolo spoločenstvo zaregistrované by sa malo od
samého začiatku vyhlásiť za neplatné a tým aj za neplatný vznik a existencia spoločenstva.
V takom prípade, by sa účinky neexistencie spoločenstva neprejavili len do budúcna, ale aj do
minulosti, čo by v tomto prípade znamenalo, že finančné prostriedky by mali vrátiť fyzické
osoby, t.j. tí ktorí ich aj skutočne prevzali a s nimi hospodárili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní podľa §§ 212 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v
tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd
môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250 ods. 1, 5 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez
návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva
a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula
lehota podľa § 250b ods. 1.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje
účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite
postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie krajského súdu považuje za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p. súd môže prerušiť
konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu. Predmetom preskúmania rozhodnutia žalovaného je vyslovenie povinnosti
vrátiť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi poskytnuté zo štátneho
rozpočtu v rozpore s výnosmi MP SR, a preto bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný tieto
finančné prostriedky vrátiť v určenej lehote do štátneho rozpočtu. Keďže žalovaný zistil, že
žalobca si túto povinnosť nesplnil, tak svojím rozhodnutím konštatoval porušenie finančnej
disciplíny zo strany žalobcu a uložil mu povinnosť odviesť finančné prostriedky do štátneho
rozpočtu. V konaní pre ktoré žalobca žiada, aby súd konanie prerušil sa rozhoduje o zrušení
žalobcu, pretože zastáva názor, že rozhodnutie vo veci môže mať význam pre toto konanie.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka spôsobilosti, vôbec byť účastníkom konania,
v správnom súdnictve je otázkou podmienok konania, ktoré musia byť splnené, aby súd
mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podmienky konania súd skúma počas celého konania
a v prípade ak žalobca stratí spôsobilosť byť účastníkom, čo je jednou z procesných
podmienok konania, bude to jeden z dôvodov pre, ktorý súd konanie v súlade s príslušným
ustanovením O.s.p. zastaví. Preto rozhodnutie o zrušení žalobcu môže mať v danom prípade,
tak ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vplyv iba do budúcna,
nie však na konanie žalobcu počas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu
o zrušení žalobcu, bude mať dopad na prebiehajúce konanie iba v súvislosti so skúmaním
procesných podmienok a nie vo vzťahu k predmetu konania. Taktiež považuje odvolací súd
za potrebné uviesť, že vyššie citované ustanovenie O.s.p., podľa ktorého môže súd konanie
prerušiť, priamo neukladá konajúcemu súdu povinnosť konanie prerušiť, ale iba možnosť,
v prípade, ak neurobí iné vhodné opatrenia konanie prerušiť.
Záverom odvolací súd poukazuje na chybné uvedenie čísla rozhodnutia žalovaného
MF/017656/2006-96/515 v záhlaví a v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu
č. k. 2S 346/2006-48 zo dňa 19.1.2010, nakoľko z obsahu spisu vyplýva č. rozhodnutia
žalovaného MF/017656/2006-961/515. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa vydaním
opravného uznesenia v súlade s ust. § 164 O.s.p., uvedené nedostatky v napadnutom uznesení
odstrániť.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí krajského súdu a preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 O.s.p. v spojení
s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 19. mája 2010
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth