Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
77a/362226.8ded6b.pdf
PDF · 188.02 KB
No categories available
3To/5/2010
N a j v y š š í s ú d 3 To 5/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana
Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na verejnom
zasadnutí v Bratislave 19. mája 2010 v trestnej veci obžalovaného P. D. pre trestný čin
sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) a iné, o odvolaní, ktoré podal krajský prokurátor v Košiciach proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2009, sp. zn. 8T 2/06, takto
rozhodol:
Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) odvolanie
prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa
z 29. septembra 2009, sp. zn. 8T 2/06, obžalovaný P. D. bol podľa § 226 písm. a/ Tr. por.
oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutky právne kvalifikované ako
trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. spáchaný v podstate na tom
skutkovom základe, že
v S. 27. júna 2005 okolo 2.00 hod. v ním obývanom byte násilím a nadávkami
domáhal sa pohlavného styku s J. C., ktorú po tele aj ohmatával, pričom nedošlo k nemu pre
jej odmietavý postoj;
a trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v podstate na tom
skutkovom základe, že
na už uvedenom mieste 30. júna 2005 okolo 1.00 hod. násilím a jeho hrozbou prekonal
odpor J. C. a vykonal s ňou súlož.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. poškodená J. C. s jej nárokom na náhradu škody bola
týmto rozsudkom odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa prokurátor podal odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu. Tento podľa názoru odvolateľa
nesprávne hodnotil vykonané dôkazy najmä vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému
ako trestný čin znásilnenia a vyslovil mienku, že obžalovaný svojim konaním tento delikt
spáchal.
Najvyšší súd postupujúci v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne konštatoval,
že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov rozsudku ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania,
prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané; dospel k záveru, že toto nie je
dôvodné.
Vo vzťahu ku skutku obžalobou právne kvalifikovanému ako trestný čin sexuálneho
násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní 29. septembra 2009 v zmysle
§ 182 ods. 2 Tr. por. prokurátor ustúpil od obvinenia. Súd prvého stupňa preskúmajúc všetky
dôkazy aj v ich súvislostiach rezultoval, že nebola dokázaná vôbec existencia žalovaného
skutku; odvolací súd nezistil žiadny dôvod na zmenu tohto stanoviska.
Krajský súd k rovnakému záveru dospel aj pokiaľ ide o druhý skutok obžalobou
právne kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák.
Súd v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 125 Tr. por. vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, prečo existenciu
základných skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo
pochybnú a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ
si navzájom odporujú; je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou.
Najvyšší súd preskúmaním veci dospel k zhodným záverom, a preto rezultát krajského
súdu si osvojuje, na základe čoho v podrobnostiach na príslušnú časť písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku poukazuje.
Najvyšší súd len akcentuje, že samotné miesto spáchania údajného znásilnenia
absolútne spochybňuje jeho reálnosť. Ide o byt v nájomnom dome pozostávajúci z dvoch
izieb, kuchyne a príslušenstva. V jednej z miestností bývala poškodená J. C. s ďalším mužom
(I. R.) a jej päť detí; druhú miestnosť stabilne v tej dobe obýval obžalovaný P. D. s ďalšou
ženou (jeho družka S. R.) a osem detí. V tomto malom priestore, kde neexistovala intimita
(dvere nemali kľučky), v dobe žalovaného skutku teda malo byť spolu sedemnásť osôb. Tieto
okolnosti zásadne spochybňujú tvrdenia poškodenej J. C. o prekonaní jej odporu
k sexuálnemu styku s obžalovaným pôsobením násilia či jeho vyhrážkami.
Postoj poškodenej k objasneniu žalovaného skutku je tiež vcelku pochybný, lebo
tvrdené znásilnenie či iné sexuálne aktivity obžalovaného sama ani vlastne neoznámila
polícii; stalo sa tak až niekoľko dní po údajnom znásilnení, aj to len na základe vplyvu ďalšej
osoby (V. K.) na J. C..
Pri posudzovaní reálnosti tvrdenia poškodenej o spáchaní žalovaného skutku
obžalovaným je potrebné vziať do úvahy tiež jej morálny profil, spôsob života, prostredie
a jej celkovú osobnosť, ako to vyplynulo z dokazovania.
Krajský súd teda toto správne hodnotil a je legálne a reálne jeho rozhodnutie
o nepreukázaní obžalobného tvrdenia, že sa stal predmetný skutok.
Súd prvého stupňa teda zodpovedajúco dokazovaniu rezultoval oslobodením
obžalovaného spod obžaloby podľa § 226 písm. a/ Tr. por.; z tohto legálne vychádza aj výrok
napadnutého rozsudku o nároku poškodenej na náhradu škody (§ 229 ods. 3 Tr. por.).
V odvolaní predložené námietky proti záverom krajského súdu nie je možné prijať
ako reálne, a preto odvolací súd tento opravný prostriedok prokurátora ako nedôvodný podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. mája 2010
JUDr.- Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová