Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/3/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na verejnom

zasadnutí v Bratislave 19. mája 2010 v trestnej veci obžalovaného K. U. pre trestný čin

skrátenia dane podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) a iné, o odvolaní obžalovaného K. U. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 24. októbra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších predpisov

napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výroky o treste odňatia

slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na základe obžalovaný K. U. podľa Tr. zák.,

s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., sa odsudzuje na úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva)

roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák., sa obžalovanému

K. U. výkon trestu podmienečne odkladá a stanovuje sa mu skúšobná doba na 4 (štyri)

roky.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne ako súdu prvého stupňa z 24. októbra 2007,

č. k. -1495, obžalovaný K. U. bol uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (skutky 1/, 2/, 3/,

4/, 7/),

trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (skutok 5/),

trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124

ods. 1 Tr. zák. a trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (skutok 6/) a

trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.

v podstate na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 5. apríla 1991 v B. v predajni štátneho podniku (š. p.) R.

ako objednávateľ za spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) K. a B., ktorá nebola zapísaná

v obchodnom registri, prevzal 50 obrusov v cene 8 000 Sk v úmysle tieto nezaplatiť, čo ani

doteraz neurobil napriek upomienke, čím š. p. R. (v likvidácii) spôsobil škodu 8 000 Sk;

2/ dňa 4. júla 1991 v P. s podvodným úmyslom vylákal

od doc. ThDr. J. K. sumu 500 000 Sk, pričom tieto peniaze v dohodnutej lehote a ani doteraz

nevrátil, čím doc. ThDr. J. K. spôsobil škodu v uvedenej výške;

3/ v marci 1991 a 25. júla 1991 v B. s podvodným úmyslom prevzal v hotovosti od F.

S. sumu 400 000 Sk, pričom sa písomne zaviazal 25. júla 1991 túto vrátiť

do 25. augusta 1991, čo však neurobil, pričom na naliehanie F. S. v lete 1993 a v októbri 1993

tomuto vrátil spolu 200 000 Sk, takže F. S. spôsobil škodu vo výške 200 000 Sk;

4/ v novembri 1992 vo V. v podvodnom úmysle vylákal od L. W.

a A. Á. od každého 540 000 Sk, teda spolu 1 080 000 Sk, túto sumu sa zaviazal vrátiť

najneskôr do dvoch týždňov, pričom na opakované žiadosti L. W. vo februári 1993 vrátil len

35 000 Sk, čím tomuto spôsobil škodu 505 000 Sk a A. Á. spôsobil škodu 540 000 Sk;

5/ od 17. februára 1993 do 8. apríla 1993 v T. od akciovej spoločnosti (a.s.)

O. na základe zmluvy, ktorú sám potvrdil podpisom za firmu K., ktorá nebola zapísaná

v obchodnom registri na území Slovenskej republiky, prevzal rôzne druhy alkoholických

nápojov v celkovej cene 4 707 669 Sk, túto sumu spolu s ďalšou sumou 2 320 578 Sk

predstavujúcou tzv. colnú zábezpeku uhradil na účet uvedenej a.s. O.; v týchto sumách však

nebola zarátaná spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty (DPH), pričom prevzatý tovar

deklaroval na vývoz do bývalej Juhoslávie, čo však neuskutočnil, pričom tento vývoz

preukazoval falošnými odtlačkami pečiatok C. na príslušných dokumentoch, na základe čoho

mu v marci, máji a júni 1993 bola vrátená a.s. O. colná zábezpeka v sume 2 320 578 Sk,

avšak v dôsledku tohto konania došlo ku skráteniu DPH v sume 4 062 794 Sk a spotrebnej

dane z liehu v sume 12 960 000 Sk;

6/ v dňoch 26. marca 1993 a 2. apríla 1993 v a.s. H. po úhrade v hotovosti prevzal

alkoholické nápoje v hodnote 239 644,80 Kč (korún českých) a 810 510,40 Kč, tieto

previezol na územie Slovenskej republiky a na C. tento tovar deklaroval ako priamy tranzit

cez územie Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie s uvedením príjemcu tovaru K. s.p.o.

S., pričom bol povinný tovar do troch dní dodať na C., čo však neurobil, ale tovar zložil

na území Slovenskej republiky, čím skrátil clo v sume 255 779 Sk, spotrebnú daň v sume

4 066 330 Sk, DPH v sume 1 235 624 Sk; v dôsledku toho ručiteľovi š.p. N. vznikla škoda

5 557 773 Sk;

7/ dňa 5. septembra 1993 v B. s podvodným úmyslom prevzal od V. K. v hotovosti

30 000 Sk, za ktoré jej mal dodať tovar, čo však doteraz neurobil, a peniaze nevrátil, čím V.

K. spôsobil škodu v uvedenej výške;

8/ od roku 1993 do 18. mája 1994 na rôznych miestach na území Slovenskej republiky

bez povolenia prechovával streľbyschopnú pištoľ kalibru 9 mm a najmenej 15 ks nábojov.

Krajský súd za to obžalovanému podľa § 148 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1

Tr. zák., uložil úhrnný trest odňatia slobody na päť rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a

ods. 3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 55 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. mu uložil tiež trest prepadnutia veci (uvedenej pištole).

Krajský súd zároveň podľa obžalovaného zaviazal na náhradu

škody, a to v prospech likvidátora š.p. R. Ing. J. B. v sume 800 000 Sk, doc. ThDr. J. K.

v sume 500 000 Sk, E. S. s sume 200 000 Sk, L. W. v sume 505 000 Sk, A. Á. v sume

540 000 Sk a V. K. v sume 30 000 Sk.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré však bližšie

neodôvodnil; uviedol len, že toto smeruje proti všetkým výrokom rozsudku. Obhajca

obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť

a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Najvyšší súd v intenciách teraz účinného

( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa , a preto v zmysle preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré

rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané. Najvyšší

súd po preskúmaní dospel k záveru, že zistenia krajského súdu vo vzťahu k posudzovaným

skutkom a ich právnej kvalifikácii sú správne a legálne; do úvahy prišla len zmena výroku

o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správne zistil

skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Aj keď odvolanie

obžalovaného nie je konkrétne, zrejme smeruje najmä proti základu, teda proti výrokom

o jeho vine zo spáchania žalovaných deliktov. Odvolací súd nezistil také okolnosti, ktoré by

spochybňovali napadnuté výroky. Je zrejmé, že obžalovaný úmyselne konal podvodne, lebo

najmä z jeho následného konania vyplýva úmysel uviesť poškodených do omylu a na ich úkor

sa obohatiť. Je potrebné vziať do úvahy, že počas celého dlhého časového obdobia požičané

peniaze nevrátil, ale ich použil nezisteným spôsobom, teda pre svoju potrebu, čím deklaroval

vlastne svoj pôvodný zámer.

Rovnaký záver sa vzťahuje aj na konanie obžalovaného smerujúce k nezaplateniu daní

alebo cla, čím vznikla škoda oprávnenému subjektu, teda slovenskému štátu. Obžalovaný

v týchto smeroch tak isto konal podvodne, lebo uviedol do omylu príslušné subjekty, pričom

použil aj falšované doklady.

Z dôkazov tiež vyplýva, že obžalovaný bez povolenia na území Slovenskej republiky

prechovával strelnú zbraň, ako aj náboje do nej.

Krajský súd vykonaným dokazovaním správne ustálil výšku spôsobených škôd, resp.

iný nelegálny následok konania obžalovaného a zodpovedajúco tomu posúdil jeho konanie

podľa príslušných ustanovení . Súd prvého stupňa pritom správne aplikoval

ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák., a preto nebol dôvod na zmenu príslušných výrokov

napadnutého rozsudku.

Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov; zároveň je zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami bol vedený pri posudzovaní

dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Dôvody uvedené

v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s ustanovením § 125

, si v plnom rozsahu osvojuje aj odvolací súd a na tieto poukazuje.

Odvolací súd vzal do úvahy, že obžalovaný síce spôsobil podvedeným subjektom

značnú škodu, resp. vo vzťahu ku štátu až škodu veľkého rozsahu, pričom sa tak stalo

viacerými protiprávnymi konaniami.

Je potrebné však vziať na zreteľ tiež skutočnosť, že od spáchania predmetných

trestných činov uplynula doba skoro dvadsať rokov. Podľa ustálenej súdnej praxe časový

odstup od spáchania skutku po dobu právoplatného skončenia veci má zásadný vplyv

na posúdenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti deliktov v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. Dĺžka

časového obdobia, ktoré uplynulo od spáchania skutkov, podstatne znižuje závažnosť daného

deliktu v smere akútnej potreby adekvátneho potrestania páchateľa, najmä keď tento v danom

časovom úseku tento nebol súdne trestaný, resp. hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Odvolací súd zistiac tieto okolnosti u obžalovaného K. U. dospel k záveru, že trest

uložený krajským súdom sa z dnešného pohľadu javí ako neprimerane prísny. Represia

v tomto smere ustupuje do pozadia pred naliehavou potrebou nahradenia spôsobenej škody

tak, ako vo veci rozhodol krajský súd.

Po zvážení uvedených okolností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pričom také rozhodnutie vychádza

z oddeliteľnosti týchto výrokov od ďalších rezultátov súdu prvého stupňa. Keďže boli splnené

podmienky stanovené v , po zrušení napadnutého rozsudku v označenej

časti odvolací súd sám vo veci rozhodol. V rámci trestnej sadzby odvolací súd obžalovanému

K. U. uložil úhrnný trest odňatia slobody na dva roky, ktorý zodpovedá naznačeným

kritériám.

Najmä s prihliadnutím na dlhý časový odstup od spáchania deliktov odvolací súd

dospel k záveru, že výkon uloženého trestu zatiaľ nie je potrebný, ale že účel trestného

stíhania sa v súčasnosti dosiahne už aj jeho hrozbou; z týchto dôvodov výkon trestu odňatia

slobody obžalovanému podmienečne odložil a zároveň stanovil primeranú skúšobnú dobu

na štyri roky. Jedno z kritérií, ktoré bude skúmané v ďalšom konaní, bude aj to, či obžalovaný

nahradil spôsobenú škodu, alebo aspoň podnikol reálne kroky vedúce k splneniu jeho

záväzkov.

Okrem trestu prepadnutia veci, ktorý je legálny, a preto zostal nezmenený, nebol totiž

dôvod ani na zmenu výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaviazaný

k náhrade škody v prospech jednotlivých poškodených. Odvolací súd aj v tomto smere

konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je legálne a nie je teda dôvod na jeho zmenu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová