Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/123/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., B.S., vo veci

týkajúcej sa odštepného závodu M.D., H. proti žalovaným: 1/ R., s.r.o., so sídlom v Z., 2/

J.G., bývajúcemu v Z., 3/ A.G., bývajúcej v Z., 4/ Z.G., bývajúcemu v P.,

5/ E.G., bývajúcej v P., 6/ D.K., bývajúcemu v Z., 7/ S.K., bývajúcej v Z., o zaplatenie

11 248 575,80 Sk s príslušenstvom, v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline zo 6. júla 1998, č. k. -132, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. júla 1998,

č. k. -132 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z 13. decembra 2006,

č. k. , -225 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. júla

1998, č. k. -132 v časti, týkajúcej sa žalovaného 1/ a konanie voči nemu

zastavil, keďže tento po rozhodnutí súdu prvého stupňa zanikol 23. marca 2006 vymazaním

z obchodného registra. Zároveň nepripustil zámenu žalobcu C., a.s.,

so sídlom v B.M.. V odôvodnení v časti, týkajúce sa nepripustenia zámeny účastníkov

uviedol, že pohľadávka postupcu bola prihlásená do konkurzu, kde bola uznaná čo do dôvodu

a výšky a bola v rámci konkurzu vyporiadaná, čím zanikla. Zámenou účastníkov malo vlastne

dôjsť k zámene konkurzných veriteľov, ako to vyplýva aj z článku III. bod 2 zmluvy

o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky sa dotýka konkurzného konania, ktoré bolo

vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27-24K 108/97 a nie konania 2 Obo

227/03. Z pohľadu konkurzu zánikom pohľadávky zanikol aj konkurzný veriteľ. Nastala tak

okolnosť, ktorá má za následky uvedené v a zámena účastníkov konania nie

je prípustná.

Po právoplatnosti uvedeného uznesenia rozsudkom zo 7. februára 2007, č. k.

, -231 zmenil rozsudok, ktorým súd prvého stupňa vyhovel

žalobe tak, že žalobu voči žalovaným v 2/ až 7/ rade zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd

prvého stupňa v podstate správne zistil skutočný stav, nové skutočnosti, ktoré nastali

po rozhodnutí súdu prvého stupňa však vyvolali zmenu rozhodnutia podľa

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. marca 1999, vydaným pod sp. zn.

27-24K 108/97, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Rovnako ako v už uvedenom

uznesení uviedol, že pohľadávka postupcu bola prihlásená do konkurzu, kde bola uznaná

čo do dôvodu a výšky a bola v rámci konkurzu vyporiadaná, čím zanikla. Zanikol tým aj

konkurzný veriteľ, pretože ručenie je viazané na existenciu pohľadávky. Povinnosť ručiteľa

vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má

primárnu povahu. Ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku nezávisle na vôli

ručiteľa. Ručiteľovi zostáva v prípade splnenia záväzku vyplývajúceho z ručenia regresný

nárok proti dlžníkovi. Len ak by bolo dohodnuté v zmluve o ručení, že ručenie sa vzťahuje

aj na prípad, že peňažný záväzok zanikne bez toho, aby bol splnený, prípadne ak dlžník stratí

spôsobilosť na práva, by ručiteľský záväzok naďalej trval.

Proti obom rozhodnutiam na podnet spoločnosti C., a.s.,

ako osoby dotknutej a poškodenej, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor.

Navrhol uznesenie v časti, ktorým súd nepripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu

a rozsudok zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia nevyplýva, že pohľadávka veriteľa

prihlásená do konkurzu, avšak čiastočne neuspokojená v priebehu konkurzu alebo zrušením

konkurzu zaniká. Za takého stavu nepochybne možno aj takúto pohľadávku postúpiť.

Postúpením postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými

právami s ňou spojenými. Postupník sa stáva veriteľom a nadobúda pohľadávku aj

s príslušenstvom. Postúpenie je právnou skutočnosťou, o ktorej hmotnoprávnych následkoch

má súd rozhodnúť podľa a bez ohľadu na to, v rámci akého konania došlo

k postúpeniu. Ručenie sa týkalo úveru, ktorý je tzv. absolútnym obchodom, preto sa aj ručenie

spravuje . Podľa Obch. zák. ručenie nezaniká, ak záväzok

zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik

právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Dovolací súd vyvodil, že obe dovolaním napadnuté rozhodnutia sú založené

na názore, že pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na majetok dlžníka, ktorá bola

v konkurze uspokojená, zaniká. Pre uspokojenie pohľadávky v rámci konkurzu platí to, čo pre

splnenie dlhu všeobecne, teda, že splnením dlh zanikne (§ 559 ods. 1 Obč. zák., resp. § 324

ods. 1 Obch. zák.). Samozrejme to platí, len ak bola v konkurze uspokojená celá pohľadávka.

Ak bola pohľadávka v konkurze uspokojená len čiastočne, zaniká len v rozsahu uspokojenia.

Na rozdiel od úpravy vyrovnania, kde dlžník, ak splní povinnosť podľa uznesenia

potvrdzujúceho vyrovnanie, už nie je povinný splniť veriteľovi zvyšok pohľadávky

( o konkurze a vyrovnaní pri nútenom vyrovnaní a

pri vyrovnávacom konaní), úprava konkurzného konania nemá obdobné ustanovenia.

Splnenie rozvrhového uznesenia ( ), ktorým

konkurzný súd schválil rozvrh, preto nemá za následok zánik nesplnených zvyškov

jednotlivých pohľadávok. Vyplýva to aj z , podľa ktorého

po skončení konkurzu možno na základe zoznamu prihlášok viesť pre zistenú pohľadávku

výkon rozhodnutia alebo exekúciu, pričom je zrejmé, že len v rozsahu, v akom neboli

uspokojené v rámci konkurzu.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom konania,

bola v konkurze v celom rozsahu uspokojená. Zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní

uviedol, že v rámci rozvrhu nedostal žiadnu platbu. Podľa rozvrhového uznesenia, ktoré je

v pripojenom konkurznom spise, bola pohľadávka žalobcu zistená vo výške 19 382 329,70 Sk

a uspokojiť sa mala vo výške 2 436 977,50 Sk. Záveru súdu, že pohľadávka zanikla

usporiadaním v konkurze, tak chýba podklad v skutkovom zistení.

Dovolací súd považuje názor odvolacieho súdu, vyslovený v rozsudku, že zánikom

pohľadávky zaniká aj ručiteľský záväzok, teda povinnosť ručiteľa zaplatiť dlh, je správny,

ak pohľadávka zanikla splnením. Za nesprávny, pokiaľ tento účel vzťahuje ku skutočnosti,

že dlžník, ktorým bola právnická osoba, stratila vymazaním z obchodného registra právnu

subjektivitu. Žalovaná pohľadávka vznikla z úverového vzťahu, ktorý sa vzhľadom na § 261

ods. 3 písm. d/ Obch. zák. spravuje , bez ohľadu na povahu

účastníkov vzťahu. Podľa § 261 ods. 4 sa preto aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení

záväzkov z úverového vzťahu, spravujú . Z uvedených dôvodov

je odkaz odvolacieho súdu v rozsudku na príslušné ustanovenie

upravujúceho ručenie (§ 548) neprimeraný.

má vlastnú úpravu ručenia. Ustanovenie výslovne

stanovuje, že zánikom právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, ručenie nezaniká. Keďže § 263

ods. 1 nemenuje § 311 ods. 2 medzi kogentnými ustanoveniami, od ktorých sa strany nemôžu

odchýliť, trvá záväzok ručiteľov aj po zániku dlžníka, pokiaľ si strany nedohodli opak, teda,

že zánikom dlžníka zaniká aj záväzok ručiteľov. Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, ktoré

urobili žalovaný 2/ až 7/ (č. l. 32 až 34 spisu), takúto dohodu neobsahujú.

Napokon vo vzťahu k napadnutému uzneseniu treba prisvedčiť názoru dovolateľa,

že nie je úlohou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3

skúmať, či pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, existuje alebo nie. Skúmanie

dôvodnosti žaloby má byť predmetom konania vo veci samej a záverečný úsudok o nej súd

vyjadrí rozhodnutím o veci samej, teda v rozsudku. Postúpením pohľadávky a vstúpením

do konania sa nový žalobca ocitá v rovnakom postavení ako pôvodný žalobca a jeho úspech

v konaní závisí na tom, či v konaní preukáže, že pohľadávka existuje, že svedčí žalobcovi

a že smeruje proti žalovanému. V opačnom prípade ho stíha v konaní neúspech, teda

pohľadávky (akokoľvek spornej). Tú má len vtedy, ak sa stane účastníkom konania.

Predmetom skúmania súdu pri rozhodovaní o pripustení zámeny účastníkov má byť len

otázka, či sú splnené procesné podmienky pre zámenu a či nastala skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.

Z podstaty sporového konania je zrejmé, že ide o práva a povinnosti, ktoré sú medzi

procesnými stranami sporné a o ktorých existencii má súd rozhodnúť.

Dovolací súd obe dovolaním napadnuté rozhodnutia posúdil, že spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), preto ich dovolací súd

podľa v spojení s zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

bez pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia, prihliadol aj na ďalšie procesné vady v postupe (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2

písm. c/ ) a dospel k záveru, že odvolanie podľa názoru dovolacieho súdu vysloveného

v jeho rozsudku 1 M Obdo V 14/2007-255 a 1M Obdo V 16/2009 (ktorým je odvolací

a prvostupňový súd viazaný) je právne dôvodné, prvostupňový súd nerozhodol vecne správne,

preto jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V záverečnom odseku dôvodov rozsudku 1 M Obdo V 14/2007-255, ktorý je vyššie

citovaný, konštatuje dovolací súd, že „obe dovolaním napadnuté rozhodnutia posúdil,

že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), preto

ich dovolací súd podľa v spojení s zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“.

Tu nie je jasné, prečo postupoval v rozpore so zákonom, menovite s ustanovením,

na ktoré sa odvoláva, a to v tom zmysle, že z 23. septembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo okrem iného zmenené znenie

ustanovenia tak, že:

„Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie.

Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté

rozhodnutie“.

Dovolací súd je tu viazaný zákonným ustanovením, ktoré nerešpektoval. Pritom formu

rozhodnutia (uznesenie) zavedenú touto novelou pre dovolacie rozhodnutie už rešpektoval.

Zákon tu nedáva dovolaciemu súdu možnosť zmeniť napadnuté rozhodnutie, ale povinnosť

zmeniť také rozhodnutie.

Táto novela nadobudla účinnosť 15. októbra 2008 a podľa nej súd postupuje

aj vo veciach, ktoré začali pred jej účinnosťou, ale neboli ukončené do dňa účinnosti (§ 372p

ods. 1).

Taktiež je nepochopiteľné, prečo podľa výroku zrušujúceho uznesenia „vec sa vracia

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie“, kdežto podľa posledného odseku jeho odôvodnenia

„vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“. Odvolací súd nie je prvostupňovým

súdom. Odvolací súd sa riadil výrokom uznesenia a nie dôvodmi.

Ďalšou pre odvolací súd nejasnou otázkou je aplikácia práva a určenie jeho priority.

V zrušujúcom uznesení sa používa , a ZKV. Tieto

úpravy nemožno vzájomne pliesť. Podľa platnej zákonnej úpravy prioritu má zákon

č. o konkurze a vyrovnaní (, ). Len potom pripadá do úvahy

aplikácia iných zákonov, ak to nerieši ZKV.

Postúpenie pohľadávky v priebehu konkurzného konania (vlastne zámenu

konkurzných veriteľov) po vyhlásení konkurzu rieši ZKV v § 7 ods. 4. Podľa tohto

ustanovenia:

„Ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy,

účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný veriteľ

a nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení

pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti

súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je

doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky

zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu

uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis, 1b/“.

Týmto osobitným predpisom podľa uvedenej poznámky pod čiarou je ustanovenie

, podľa ktorého:

„Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv, alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do

konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti

prevedené alebo na koho prešli“.

Odvolací súd vychádza z toho, že toto ustanovenie bráni postupu súdu podľa § 91

ods. 1 , z ktorého vychádza názor generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní

a názor dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a rozsudku, aj keď dovolací súd

v zrušujúcom uznesení (posledný odsek na strane 4) toto ustanovenie cituje so zaujímavým

vývodom, že „nie je úlohou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zámenu účastníkov podľa § 92

ods. 2 a 3 skúmať, či pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, existuje alebo nie“.

Rozhodne zamýšľaným postúpením na zámenu pôvodného účastníka za účastníka majú prejsť

práva alebo povinnosti z pôvodného účastníka súd skúmať podľa tohto názoru nemá

(ale potom z akého dôvodu by zámena bola robená?!). Tomuto názoru chýba len dodatok,

že ZKV tu treba ignorovať. Tým je vlastne odôvodnené aj zabezpečenie pohľadávky

v konkurznom konaní, dotýkajúce sa inej osoby ako veriteľa v konkurznom konaní a po jeho

skončení.

Ako už bolo uvedené, odvolací súd k vyslovenému právnemu názoru má výhrady,

ale tak isto ako prvostupňový súd je ním viazaný, zámenu účastníkov môže realizovať

prvostupňový súd a potom rozhodnúť. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová