Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: I., S. so sídlom v B. zastúpeného JUDr. R. P., advokátom

so sídlom v B., proti žalovanému: Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová

ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/15033-

90823/2007/991050-r zo 17. januára 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 6. augusta 2009, č.k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

6. augusta 2009, č.k. -38, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,

ktorým ako odvolací orgán podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte len „“) potvrdil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Bratislava III. č.j. /Fab z 18. apríla 2007, ktorým podľa

bol žalobcovi ako daňovému subjektu

vyrubený rozdiel z dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte rozhodnutia len „DPH“) za

zdaňovacie obdobia november 2006 v sume 378 583 Sk a december 2006 v sume

923 320 Sk, spolu v sume 1 301 903 Sk s tým, že mu bola uložená povinnosť rozdiel dane

v sume 998 245 Sk zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt je v zmysle § 29

ods. 8 zaťažený dôkazným bremenom preukázaním tvrdených

skutočností v daňových priznaniach, pričom pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti, že

nadobúdateľ nie je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, potom

nepostačovalo vystaviť odberateľské faktúry bez DPH a predložiť potvrdenie vystavené

odberateľom, že bol v čase uskutočnenia obchodných prípadov identifikovaný ako platiteľ.

Krajský súd ďalej uviedol, že naopak žalobca mal v daňovom konaní predložiť také dôkazné

prostriedky, ktoré by spornú otázku identifikácie odberateľa pre daň v inom členskom štáte

svedčili v jeho prospech. Túto povinnosť si však žalobca v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozhodnutia len „zákon o DPH“) nesplnil. Ku námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán

ako aj správca dane nedostatočne zistili skutkový stav, krajský súd uviedol, že správca dane

vyhodnotil všetky doklady predložené v rámci daňového konania, keď dôkazy boli v súlade

s ustanovením vyhodnotené tak, aby správca dane správne

určil daňovú povinnosť, chrániac záujmy štátu a dbajúc na zachovanie práv daňových

subjektov. Nepreukázaním tvrdených skutočností podľa krajského súdu žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, pričom v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane daňového

3

subjektu je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností za preukázané. Zdôraznil, že

v daňovom konaní okrem zásady rôzneho hodnotenia dôkazov platí tiež prejednávacia zásada,

ktorá spočíva v tom, že pri dôkaznej povinnosti daňovníka, nie je príslušný daňový orgán

povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. Jeho povinnosťou je len

posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane. Pritom daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na preukázanie

ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na

daňovom subjekte. Správca dane posudzuje v rámci dokazovania závažnosť jednotlivých

dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých

dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti.

Krajský súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s námietkami a právnym názorom

žalobcu uplatneným v žalobe, pretože nezistil ani také vady konania, ktoré by mohli mať

z procesného hľadiska vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,

v zmysle ustanovenia a , ako aj z dôvodu nesprávneho

posúdenia veci súdom prvého stupňa podľa ustanovenia . Žalobca

uviedol, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zdôraznil, že v konaní navrhoval vykonať

dôkaz, ktorý môže byť pre konanie rozhodujúci, a to získanie jednoznačného vyjadrenia

poľského daňového úradu, z ktorého vyplynie, či žalobcov odberateľ zdanil nadobudnutie

tovaru od žalobcu alebo nie. Žalobca uviedol, že do rozhodnutia súdu také stanovisko

neexistuje a on nie je schopný tento dôkaz produkovať, nakoľko takýto dôkaz môže zadovážiť

výlučne štátny orgán, t.j. správca dane alebo súd. Poukázal na skutočnosť, že tento dôkaz je

vo veci rozhodujúci a jeho nezabezpečením dochádza k poškodzovaniu oprávnených

záujmov žalobcu, čo je v rozpore s , keďže

žalovanému je uložená povinnosť v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu sú v tomto

prípade aplikovateľné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

7Sž/131-137/01, podľa ktorých správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi

4

daňových subjektov ( ). Doplnil, že k tomu účelu má

správca dane využiť prostriedky (len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 záko-

na č. ), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce, lebo tieto vo svojom

súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku

závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie

pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu

( ). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a hore označené rozhodnutie žalovaného

zo 17. januára 2008, vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli priznané trovy konania, ktorých výšku v rámci

odvolania písomne nešpecifikoval.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň

poukázal na skutočnosť, že žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené

od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, pričom tovar bol však dodaný osobe, ktorá nebola

identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Tovar bol totiž dodaný do P. odberateľovi V.

R. K. P. E. „M.“, P., ktorý podľa údajov zo systému VIES nebol v čase dodania tovaru

osobou identifikovanou pre daň v rámci obchodovania v EÚ. Dodal, že správca dane overoval

IČ DPH aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a bolo zistené vydanie IČ DPO

PL6482525654 až dňa 19. februára 2007. Súčasne uviedol, že v zmysle § 43 ods. 5 zákona

o DPH je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa

odsekov 1 až 4 tohto ustanovenia, pričom túto povinnosť si žalobca nesplnil. Vyslovil názor,

že žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď správca

dane vyhodnotil všetky doklady predložené v rámci daňového konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. mája 2010 ( a ).

5

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Bratislava III. č.j. /Fab z 18. apríla 2007, ktorým

podľa bol žalobcovi ako daňovému

subjektu vyrubený rozdiel z dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte rozhodnutia len „DPH“)

za zdaňovacie obdobia november 2006 v sume 378 583 Sk a december 2006 v sume

923 320 Sk, spolu v sume 1 301 903 Sk s tým, že mu bola uložená povinnosť rozdiel dane

v sume 998 245 Sk zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho

orgánu, vyplýva, že rozdiel z DPH bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený na

základe výsledkov kontroly DPH, vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie november

2006 a december 2006, keď bolo zistené porušenie § 19 ods.1 zákona o DPH. Správne

orgány k tomuto záveru dospeli na základe skutočnosti, že žalobca neodviedol daň zo

zdaniteľných obchodov, ktoré realizoval s odberateľom V. R. K. P. E. „M.“, P. v rámci

intrakomunitárneho dodania tovaru pre odberateľa. Žalobca ako daňový subjekt totiž

deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru pre uvedeného odberateľa v P., ako oslobodené

od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH.

Podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru,

ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim

alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou

pre daň v inom členskom štáte.

6

V posudzovanej veci bolo zistené, že správca dane – za účelom preukázania splnenia

podmienok pre oslobodenie žalobcu od platenia dane v zmysle citovaného ustanovenia § 43

ods.1 zákona o DPH – vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zistil, že tovar bol

dodaný osobe, ktorá nebola v čase uskutočnenia obchodných prípadov identifikovaná pre daň

v inom členskom štáte EÚ, a to v P.. Z podkladov administratívneho spisu vyplýva, že

uvedenú skutočnosť si správca dane overoval viackrát, viacerými spôsobmi, vrátane

medzinárodnej výmeny informácií cez formulár „SCAC“, pričom všetky získané informácie

potvrdili, že v posudzovanom období (november 2006, december 2006) V. R. K. nebol v P.

registrovaný pre daň z pridanej hodnoty. Uvedený subjekt podľa jednoznačného vyjadrenia

poľskej daňovej správy začal vykonávať činnosť a registroval sa pre DPH a intrakomunitárne

transakcie až dňa 19. februára 2007.

Za stavu, že vo veci bolo nesporne preukázané, že odberateľ žalobcu v rozhodnom

období nebol osobu identifikovanou pre daň v inom členskom štáte s oprávnením používať

identifikačné číslo DPH na intrakomunitárne obchody, aj podľa názoru odvolacieho súdu

nevzniklo žalobcovi právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru

z tuzemska do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH). Správca dane ako aj žalovaný

správny orgán preto postupovali zákonne, keď dospeli k záveru, že pre aplikáciu ustanovenia

§ 43 ods.1 zákona o DPH v prípade žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd

sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,

ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom

rozsahu stotožnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská