Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/6/2009

Najvyšší súd -30

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Z. Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v

právnej veci navrhovateľky: M. S.so sídlom B. zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou

a konateľkou spoločnosti A. proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom

Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

z 8. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č.

z 8. septembra 2009 z r u š u j e a v e c j e j v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

488,42 euro k rukám jej právnej zástupkyne, do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 29. októbra 2009, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl.

(ďalej v texte rozsudku len „“) preskúmania zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. z 8. septembra 2009.

2

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť

ustanovenú v o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) tým, že dňa X. o X. hod. odvysielala v programe T. N. príspevok

M. R. N., ktorý obsahoval informácie, ktoré naplnili definíciu skrytej reklamy podľa

ustanovenia , za čo jej uložila v súlade s

písm. d/ sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia

písm. a/ vo výške 10 000 €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v predmetnej veci bol naplnený

skutkový stav vysielania skrytej reklamy, nakoľko došlo ku kumulácii všetkých kritérií

vyplývajúcich z definície skrytej reklamy obsiahnutej v ustanovení § 32 ods.13 zákona

č. , a to :

1. slovná alebo obrazová informácia o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej

známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb,

2. odvysielaná v rámci programu,

3. plniaca reklamný účel,

4. zámerne využitie tejto informácie na reklamný účel,

5. čím môže byť verejnosť uvedená do omylu o podstate tejto informácie.

Ohľadne jednotlivých kritérií odporkyňa uviedla, že :

1. Informácie prezentované v príspevku boli slovnou aj obrazovou informáciou

účastníka konania o svojej činnosti, teda o vysielaní programu M. R. N..

2. Slovné informácie o pripravovanom programe, ako aj obrazové zábery štúdia

a moderátorky programu boli odvysielané v rámci programu T. N. dňa X. o cca X.

hod.

3. V príspevku odzneli vyjadrenia moderátorky programu M. R. N., prostredníctvom

ktorých sa divák dozvedel, čo bude obsahom R. N., pričom uvedenými vyjadreniami

navrhovateľka upriamila pozornosť diváka na svoje ďalšie vysielanie. Divák sa

priamo od moderátorky programu N. dozvedel, aké budú témy programu, taktiež

3

informáciu o zaujímavom bonuse, kde moderátorka iba naznačila, čo je možné pod

bonusom rozumieť, uvedené vyjadrenia program propagovali, ich cieľom bolo

vyvolať u diváka záujem o tento program a v konečnom dôsledku zabezpečiť

sledovanosť tohto programu. Uvedené informácie nie sú informácie faktického

charakteru, ale ide o informácie, ktorých cieľom je upútať diváka na vysielanie

navrhovateľky. Príspevok nebol dokreslený charakteristickými obrazovo vizuálnymi

znakmi, nakoľko nešlo o reklamu, ale o skrytú vlastnú propagáciu, prostredníctvom

ktorej účastník konania využil spravodajský program na spropagovanie iného

programu. S prihliadnutím na obsah a rozsah informácií o programe M. R. N.

zaradených do programu a vzhľadom na spôsob spracovania tieto presahovali rámec

spravodajskej informácie, neplnili účel spravodajského príspevku a avizovaný

program propagovali. Zároveň v prípade, že účastník chcel poskytnúť výlučne

spravodajské informácie o avizovanom programe, mohol tieto propagačné informácie

prispôsobením spracovania príspevku eliminovať.

4. Kritérium zámernosti využitia informácie na reklamný účel bolo taktiež naplnené,

nakoľko prezentované informácie mali reklamný charakter a ich zaradenie do

vysielania bolo pripravené redakčne dopredu. Z tohto dôvodu považovala odporkyňa

za preukázateľné, že dané informácie boli využívané na reklamný účel zámerne.

Poukázala tiež na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo 17. januára 2008

v obdobnej veci, ako aj na rozsudok NS SR . Zdôraznila, že za

protihodnotu v danom prípade možno považovať práve zvýšenú sledovanosť

programu M. R. N. zo dňa X., pričom je zrejmé, že v prípade, ak je program redakčne

zostavený vopred a v programe sú zastúpené slovné, zvukoobrazové prvky, ktoré majú

výrazný propagačný rozmer, už viac nemožno hovoriť o ich mimovoľnom výskyte, ale

naopak, o ich zámernom zaradení do programu a zámernom použití na reklamné

účely.

5. Pri skrytej reklame je možnosť uvedenia diváka do omylu obsiahnutá v samotnej

podstate informácie využívanej na reklamný účel. Je to dané tým, že táto informácia

sa vyskytne v rámci programu, o ktorom divák nemôže odôvodnene predpokladať, že

sa v ňom takéto informácie budú nachádzať, t.j. divák síce očakáva informácie

určitého druhu, neočakáva však, že v programe sa vyskytnú aj informácie zamerané

výlučne na propagáciu, odvysielaním informácií so zjavným propagačným účelom tak

4

verejnosť môže byť uvedená do omylu o ich podstate. T. N. sú spravodajským

programom a divák nemohol očakávať, že sa v ňom vyskytne príspevok, v ktorom sú

prezentované informácie plniace reklamný (propagačný) účel a že príspevok je

v podstate upútavkou (reklamou) na program.

Na základe uvedených skutočností odporkyňa konštatovala, že odvysielaním

informácií v horeuvedenom príspevku sú naplnené všetky kritériá pre posudzovanie skrytej

reklamy, čím došlo k porušeniu ustanovenia

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že odporkyňa v rámci neho odôvodnila

výšku uloženej sankcie, pri určovaní výšky ktorej vzala do úvahy najmä:

- závažnosť správneho deliktu spočívajúcu v propagácii uvedeného programu navrhovateľkou

takým spôsobom, pri ktorom bol divák uvedený do omylu o podstate programom

sprostredkúvanej informácie,

- rozsah a dosah vysielania, nakoľko ide o multiregionálneho vysielateľa,

- mieru zavinenia, pričom v uvedenom programe boli zámerne využité informácie reklamného

charakteru na spropagovanie predmetného vydania programu M. R. N.,

- následky porušenia povinností, a to uvedenie recipienta do omylu o podstate programom

sprostredkúvaných informácií,

- trvanie správneho deliktu – časť programu informujúca o programe M. R. N. trvala cca 58

sekúnd.

Navrhovateľka ako dôvod opravného prostriedku uviedla, že rozhodnutie odporkyne

bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, nemá oporu

v spisoch, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné v celom rozsahu. Uviedla, že pri rozlíšení

medzi právom na informácie realizovaným buď vecným alebo reklamným informovaním je

dôležitý spôsob podania týchto informácií a použitie, resp. nepoužitie reklamných techník pri

celkovom spracovaní. Príspevok zo X. odvysielaný v čase cca o X. hod. v R. T. N. obsahoval

výlučne skutočnosti informačného charakteru. Mala za to, že všetky použité výrazové

prostriedky boli výlučne výpovedného, informačného charakteru, neboli zámerne

manipulované, zostrihané a podkreslené inými výrazovými prostriedkami tak, ako je to

bežné z reklamnej praxe, ktorá pre propagáciu používa expresívnosť, nátlakovosť, farebnosť,

zámernosť, prezentovanie výnimočnosti, jedinečnosti, nezameniteľnosti a nutnosti vlastniť,

získať, požívať. Zdôraznila, že príspevok svojim spracovaním nesmeroval k propagácii,

informoval o skutočnostiach spravodajského a publicistického charakteru, nebol dokreslený

5

charakteristickými obrazovo vizuálnymi znakmi následne vysielanej relácie, neobsahoval

údaje o čase vysielania. Navrhovateľka mala za to, že v predmetnom prípade išlo

o samostatne stojacu informáciu, navyše o informáciu vo verejnom záujme, akou nepochybne

voľba prezidenta republiky je. Išlo teda o upozornenie diváka na relácie spojené s vecami

všeobecného verejného záujmu a nie o reklamu na vlastné vysielanie. Zároveň upozornila, že

ak má byť takéto vysielanie, ako je napádané vysielanie zo X. považované za porušenie

ustanovenia musia byť kumulatívne naplnené všetky

podmienky definované v tomto zákonnom ustanovení a tieto musia byť aj relevantne

preukázané. V tejto súvislosti uviedla, že ak je v zmysle súčasnej právnej úpravy odporkyni

zverená právomoc vlastným správnym uvážením dospieť k záveru o reklamnom charaktere

odvysielaných informácií v relácii spravodajského charakteru, potom je nevyhnutné trvať na

tom, aby takéto správne uváženie odporkyne bolo v odôvodnení rozhodnutia o uložení

sankcie konkrétne uvedené. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť teda zrejmé nielen to, čo

v obsahu odvysielanej relácie považuje za naplňujúce definíciu skrytej reklamy, ale

predovšetkým z akých dôvodov a predovšetkým, akým spôsobom by mala relácia, ktorá

obsahuje skrytú reklamu naplniť reklamný účel, uviesť diváka do omylu o podstate takejto

informácie, teda akým mechanizmom sa tak malo stať. Ak má odporkyňa za to, že je

schopná sama posúdiť nielen povahu konkrétnej relácie, ale predovšetkým všeobecnú

schopnosť posudzovaných televíznych programov napĺňať definíciu skrytej reklamy a tým

naplniť reklamný účel a uviesť diváka do omylu o podstate takejto informácie, potom musí

v tomto smere nielen uviesť riadnu a zrozumiteľnú argumentáciu, t.j. tiež vyložiť, o aké

premisy ohľadne schopnosti uviesť diváka do omylu o podstate informácie svoje závery

opiera a akým poznaním tieto premisy odôvodňuje. Ide teda o to, aby závery odporkyne

neboli len špekuláciami založenými na subjektívnych odhadoch, pocitoch a dojmoch. Na

nutnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia o sankcii takúto presnú, náležitými skutkovými

zisteniami opodstatnenú a logicky vystavanú argumentáciu je nutné trvať hlavne

v prejednávanej veci, lebo odporkyňa vo výroku napadnutého rozhodnutia výslovne tvrdí nie

to, že by odvysielaný príspevok mohol naplniť definíciu skrytej reklamy, ale že „naplnil“

definíciu skrytej reklamy, teda, že k takémuto negatívnemu následku už skutočne prišlo.

Navrhovateľka tiež uviedla, že z podkladov administratívneho spisu nie je zrejmé, či

odporkyňa ako kolektívny orgán verejnej moci zložený z deviatich členov hlasovala na

podklade všetkých dostupných dôkazov získaných v správnom konaní, či sa oboznámila so

všetkými dôkazmi osobne a samostatne. Mala za to, že odporkyňa v tomto konkrétnom

6

prípade posúdila vec právne nesprávne, nakoľko skutková podstata, z ktorej odporkyňa

vychádzala, nemá oporu v spisoch, pretože podľa navrhovateľke dostupných informácií nebol

uskutočnený pred rozhodovaním a hlasovaním odporkyne dôkaz – premietnutie záznamu

posudzovanej relácie, príspevku T. N. zo X.. Zdôraznila, že považuje za nevyhnutné, aby

hodnotenie každej relácie bolo založené na osobnej znalosti tých, ktorí o nej rozhodujú,

pričom písomná analýza relácie uskutočnená pracovníkmi Kancelárie Rady, nemôže byť

dostatočným podkladom pre rozhodnutie, môže byť istým vodítkom, načrtnúť okruh právnych

a skutkových problémov, podriadiť ich pod konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, a to

predovšetkým kvôli skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie Rady pre televízne a rozhlasové

vysielanie a nie o rozhodnutie Kancelárie Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie.

Navrhovateľka uviedla, že analýza relácie, ktorá je obsiahnutá v správnom spise, primárne

vyjadruje názor zamestnancov tejto Kancelárie a nie členov Rady. Podľa jej názoru, je možné

akceptovať, že sa jednotliví členovia Rady s hodnoteniami obsiahnutými v analýze relácie

stotožnia, ale práve to predpokladá, že inkriminovanú reláciu aj osobne uvidia, aby si mohli

vytvoriť vlastný názor. Predmetný správny spis však neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že sa

tak v tomto prípade aj stalo.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie odporkyne „zamietol“ a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň

uviedla, že v prípade úspechu v konaní si bude uplatňovať trovy konania. Na ústnom

pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky navrhovateľka opravila zrejmú

nesprávnosť petitu návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne tak, že navrhla,

aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že ako

príslušný správny orgán dostatočne zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala

relevantné ustanovenia zákona. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47

, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené

a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení

a navrhovateľka nebola rozhodnutím ani postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

potvrdil. Uviedla tiež, že tvrdenia navrhovateľky, že podľa jej dostupných informácií sa

odporkyňa pred hlasovaním osobne neoboznámila so skutkovým stavom – vzhliadnutím

záznamu, je nepodložené, vychádza len z domnienok navrhovateľky a navyše je zavádzajúce.

7

Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľka v písomnom stanovisku k predmetu správneho

konania nenamietala, že by mala pochybnosť ohľadne skutočnosti, či sa odporkyňa osobne

oboznámila s podkladmi pre rozhodnutie, a to zo záznamom z vysielania, rovnako ako

nenamietala ani skutkový stav uvedený v prepise /popise/ skutkového stavu tak, ako jej bol

zaslaný, preto považovala uvedené podklady za nesporné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) ako

súd vecne príslušný ( /ďalej len „“/

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľky obsiahnutých

v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods.1

) dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa v spojení s ak správny orgán

podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo

rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým

stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho

orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované ustanovenie je faktickou transpozíciou požiadavky

tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní

nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo

8

do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk

závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí

správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí

skutkové či (procesne) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu

orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila

povinnosť ustanovenú v tým, že dňa X. o X. hod.

odvysielala v programe T. N. príspevok M. R. N., ktorý obsahoval informácie, ktoré naplnili

definíciu skrytej reklamy podľa ustanovenia , za čo jej

uložila v súlade s sankciu - pokutu, určenú

podľa ustanovenia vo výške 10 000 €.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že

v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní ani

v konaní pred súdom nepoprela odvysielanie horeuvedeného príspevku, ani jeho obsah

a znenie.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či

navrhovateľka odvysielaním tohto programu porušila zákonné ustanovenia špecifikované

odporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom.

Podľa v znení účinnom k 14. decembru 2009

vysielanie skrytej reklamy a skrytého telenákupu sa zakazuje.

Skrytú reklamu definovalo ustanovenie v znení

účinnom k 14. decembru 2009 ako "slovnú alebo obrazovú informáciu o tovare, službe,

obchodnom mene, ochrannej známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov alebo

poskytovateľa služieb v programe, ak vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne

využíva na reklamné účely, čím môže uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie.

Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za

inú protihodnotu.“

9

Pod pojmom "skrytá reklama" je myslená reklama, ktorá tvorí súčasť vysielania alebo

časť článku v novinách, časopisoch, bez toho, aby bola presne oddelená od celkového

vysielania či obsahu článku.

Pojmom „skrytá reklama" sa rozumie reklama, ktorá je prezentovaná vo forme

žurnalistickej reportáže, rozhovoru, pojednania zo sveta vedy a techniky, pričom z označenia,

zaradenia, usporiadania žurnalistického materiálu nie je celkom zrejmé, že ide o platenú

alebo inak odmeňovanú reklamu.

Rôzne formy skrytej reklamy môžu spočívať najmä v nerešpektovaní tej skutočnosti, že

v prostriedkoch masovej komunikácie musí byť od sebe prísne a zreteľne oddelená

tzv. redakčná časť a inzercia.

v znení účinnom do 14. decembra 2009 aj v súčasnosti

vymedzuje okrem iného povinnosti vysielateľov, ktoré im vznikajú v súvislosti s vysielaním

reklám. Zahraničné skúsenosti i tuzemské ohlasy naznačujú, že ustanovenia o skrytej reklame

so sebou prinášajú výkladové problémy.

Často bude ťažké nájsť hranicu medzi "skrytou reklamou" a tým, čo býva

označované za "plnenie spravodajskej povinnosti", ktorá je vlastným poslaním prostriedkov

masovej komunikácie.

Keď zákon zakazuje skrytú reklamu, chráni predovšetkým spotrebiteľa. Poslucháč či

divák by mal mať v každom okamihu jasné, či to, čo počuje v rozhlase alebo vidí na

obrazovke, má alebo nemá charakter reklamného vysielania.

Zákaz skrytej reklamy má tiež prispieť k rovnosti súťažných podmienok medzi

konkurujúcimi si výrobcami alebo poskytovateľmi služieb.

Skrytá reklama je zakázaná i preto, aby neboli obchádzané ustanovenia, ktoré limitujú

vysielanie reklám, čo do ich časového rozsahu (napr. , ,

Z.z.).

10

Ten, kto poruší zákaz skrytej reklamy, sa nepochybne dopúšťa i konania proti dobrým

mravom súťaže podľa . Pretože v tomto prípade ide o takzvané

súkromnožalobné záležitosti, bude mnohé závisieť na tom, či sa niekto vôbec bude prípadnou

skrytou reklamou cítiť dotknutý a či a ako sa bude domáhať svojich práv na súde.

Pri posúdení zjavnej rozdielnosti definícií oboch inštitútov reklamy a skrytej reklamy,

treba uviesť, že pri reklame nie je „verejné oznámenie" samo osebe spôsobilé priviesť

recipienta do omylu o tom, či ide alebo nejde o podporu predaja, nákupu alebo nájmu tovaru

alebo služieb, atď. naproti tomu pri skrytej reklame je možnosť uvedenia recipienta do omylu

obsiahnutá v samotnej podstate informácie využívanej na reklamný účel. Je to dané tým, že

informácia sa vyskytne v zvukovej alebo obrazovej forme, kedy recipient nemôže vedieť, že

sa v nej takéto informácie budú nachádzať.

Za formy skrytej reklamy v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii možno považovať

nasledovné prípady:

1. O zrejme najčastejší alebo aspoň o najjednoduchší prípad ide pri platenej reklame,

ktorú zadávateľ nebo redakcia spracujú do formy pripomínajúcej žurnalistickú správu,

rozhovor alebo reportáž; pritom z usporiadania a najmä označenia materiálu nie je zrejmá

(či nie je dostatočne zrejmá) jeho reklamná povaha. Tento prípad sa zväčša označuje ako

skrytá platená reklama.

2. O modifikáciu predchádzajúceho prípadu ide vtedy, keď za zverejnenie

žurnalisticky spracovanej reklamy nie sú platené obvyklé inzertné honoráre, ale sú

poskytované iné výhody (napr. je novinám zadávaný väčší rozsah obvyklej inzercie). O tejto

situácii hovoríme ako o inak odmeňovanej skrytej reklame.

3. Za uverejnenie určitého materiálu nie je poskytnutá odplata ani iná výhoda (alebo

také poskytnutie nemožno preukázať), tento materiál však svojím obsahom a spôsobom

svojho spracovania používa niektorý z reklamných postupov a je schopný dosahovať určitých

reklamných účinkov; možno tu použiť označenie redakčná reklama.

4. Bežný žurnalistický materiál nie je spracovaný za odmenu ani na reklamné ciele

(resp. nemožno preukázať ani jednu z týchto skutočností), nepoužíva reklamné techniky,

11

vecne však informuje iba o jedinom výrobku alebo jedinom druhu služieb, i keď sa na trhu

vyskytuje viacero výrobcov či poskytovateľov služieb tohto druhu. V tomto prípade sa dá

hovoriť o žurnalistickom materiáli, ktorý prináša neodôvodnenú súťažnú výhodu niektorému

zo súťažiteľov.

5. Žurnalistický materiál nezúčastnene a objektívne prináša všeobecne užitočnú

informáciu, vedľajším, ale nevyhnutným dôsledkom ktorej je určitá výhoda pre niektorého

účastníka súťaže (materiál prinášajúci nevyhnutnú hospodársku výhodu určitému subjektu)

(bližšie k tomu napr. H., P.: Ekonom č. 13 r. 1992, str. 64, Právní praxe v podnikání, č. 5 r.

1994 str. 6 a č. 7 r. 1995 str. 1 alebo H., E: Veřejnoprávní ochrana reklamy, DHK č. 18 r.

1995).

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení

a zhora uvedených zásad, keďže predmetom „skrytej reklamy“ bola nesporne informácia

(propagácia) týkajúca sa vlastného programu najvyšší súd dospel k záveru, že výklad zákona,

ktorý si osvojila odporkyňa treba považovať za príliš zúžený až dogmatický.

Vlastná propagácia na účely zákona o vysielaní a retransmisii je činnosť vysielateľa

určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary

alebo služby, priamo či nepriamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu

sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe

( v znení účinnom do 14. decembra 2009).

Čas venovaný vlastnej propagácii vrátane oznámení vysielateľa o vlastnom programe

sa na účely § 36 a 37 do vysielacieho času vyhradeného reklame nezapočítava (§ 37a ods. 1

písm. a/ v znení účinnom do 14. 12.2009).

Z citovaných odsekov ustanovenia sa javí, že

odporkyňa vlastnú propagáciu vlastného programu považovala výhradne za skrytú reklamu

bez toho, aby sa vyporiadala aj s ustanovením ,

či v danom prípade nemohlo ísť skôr o získanie pozornosti verejnosti na vlastný program

a jeho zaradenie posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie

v znení účinnom do 14. decembra 2009, podľa ktorého vysielanie reklamy a telenákupu musí

byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli

12

zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej

služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej

služby zvukovo-obrazové prostriedky, a z hľadiska ustanovenia § 35 ods. 4 záko-

na č. v znení účinnom do 14. decembra 2009, ktorý zakazoval prerušovať

vysielanie spravodajského, politickopublicistického a náboženského programu, programu pre

maloletých a bohoslužieb zaradením reklamy alebo telenákupu.

Pritom ustanovenie § 3 zákona o vysielaní a retransmisii v znení účinnom do

14. decembra 2009 i v súčasne platnom znení v písm. e/ resp. t. č. v písm. h/, reklamu

považuje za doplnkové vysielanie, a to, že propagácia vlastného programu sa považuje za

„reklamu“ skôr nepriamo vyplýva okrem zhora citovaného ustanovenia § 37a ods. 1 písm. a/

alebo aj z ustanovenia .

Z tohto pohľadu podľa názoru najvyššieho súdu odporkyňa vo svojom rozhodnutí

dostatočne neobjasnila, v čom pri vlastnej propagácii vlastného programu ide o slovnú alebo

obrazovú informáciu o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke, prípadne

o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb, teda o skrytú reklamu (napr.

vo forme redakčnej reklamy) v zmysle § 32 ods. 12 zákona o vysielaní a retransmisii v znení

účinnom do 14. decembra 2009 ani nedefinovala, kde je podľa jej názoru hranica medzi

vlastnou propagáciou a skrytou reklamou. V tomto smere zmysle judikatúry a ustálenej

súdnej praxe (napr. R 33/2006 či R 43/2008) nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre

orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov

konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.

Podľa názoru najvyššieho súdu prípadné zvýšenie sledovanosti, na ktoré

sa poukazuje napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18.októbra 2007 či sp. zn. zo dňa 17. januára 2008, nemožno na daný prípad

aplikovať, nakoľko v tomto smere nie je príliš „vhodné“ porovnávanie sledovanosti takých

programov ako boli show V. či B. s posudzovaným programom, t.j. s M. R. N. venovanou

predvolebnej diskusii prezidentských kandidátov.

Najvyšší súd sa nestotožnil ani s dôvodmi napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide

o spôsobilosť uviesť diváka do omylu o podstate informácie. Túto časť skutkovej podstaty

správneho deliktu odporkyňa odôvodnila v podstate úvahou, že v spravodajskom programe

13

divák nepredpokladá výskyt informácií propagačného charakteru a že pri sledovaní

spravodajského programu divák nie je pripravený na informáciu priamo propagujúcu program

vysielateľa, nakoľko od takéhoto programu očakáva predovšetkým spravodajské informácie.

Tu treba uviesť, že posudzovaný program uskutočnený z prezidentského predvolebného

štúdia navrhovateľky mal nesporne publicisticko-informačný charakter, pričom v tomto

smere mala informácia o programe jasné rozlišovacie znaky. Nemožno nevziať do úvahy, že

v čase konania volieb, v ktorých občania realizujú jedno zo svojich základných ústavných

práv, informácie charakteru, ako boli prezentované v spornej časti relácie, nemôžu byť pre

diváka prekvapivé.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov bolo zistené

pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q

ods. 2 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne odstrániť vytýkané nedostatky, zamerať sa

najmä na posúdenie príspevku v tom smere, či obsahuje také obrazové a slovné prostriedky,

ktoré majú viac propagačný ako informačný charakter a v čom odvysielanie príspevku

konkrétne spĺňalo kritériá skrytej reklamy v zmysle

v znení do 14. decembra 2009 a čo ho odlišuje od propagácie vlastného programu v zmysle

v znení účinnom do 14. decembra 2009 resp. v čom

definíciu vlastnej propagácie prekračuje, a následne, či v takomto prípade došlo k porušeniu

povinnosti televízneho vysielateľa a následnej možnosti sankcionovania za porušenie

povinnosti. Svoje rozhodnutie je odporkyňa povinná aj podrobne odôvodniť, vrátane

odôvodnenia výšky sankcie, ktoré taktiež nemôže byť paušálne.

Najvyšší súd nemohol opomenúť ani skutočnosť, že od 15. decembra 2009 došlo

k zmene napr. aj v tom, že podľa zákona o vysielaní

a retransmisii v znení účinnom od 15. decembra 2009 pri vysielaní spravodajského programu

alebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre

maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu

na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto

spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní

14

seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo

telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že správny orgán pri trestaní

správnych deliktov musí rešpektovať princíp uvedený v čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv

a slobôd a . Vyvodenie zodpovednosti a uloženie

postihu je preto potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy ku konaniu

došlo, ak nie je úprava účinná v čase rozhodovania pre delikventa priaznivejšia. Pokiaľ však

neskoršia úprava pôvodnú skutkovú podstatu predmetného deliktu vôbec neprevzala, zanikla

trestnosť konania a k vyvodzovaniu zodpovednosti a uloženiu sankcie nemôže dôjsť.

Preto v prípadnom novom rozhodnutí sa odporkyňa musí vyporiadať aj s touto

otázkou.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa a

ods. 2 tak, že úspešnej navrhovateľke priznal právo na ich náhradu v sume

488,42 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za 4 úkony právnej služby v sume 382,08 eura

(prevzatie a príprava zastúpenia 26. októbra 2009, podanie opravného prostriedku

z 26. októbra 2009 – 1 úkon á 115,90 eura, účasť na ústnom pojednávaní dňa 29. apríla 2010

– 1 úkon á 120,23 eura a účasť na vyhlásení rozsudku dňa 20. mája 2010 - ¼- nový úkon

á 30,05 eura) + režijný paušál 2x á 6,95 eura a 2x á 7,21 eura, t.j. spolu 28,32 eura, spolu

410,44 eura + 19% DPH z tejto sumy 77,98 eura, to všetko podľa § 11 ods. 2, § 14 ods. 1,

písm. a/, c/ a d/, § 16 ods. 3 a § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

Súd priznal trovy právnej služby v nižšej sume ako si právna zástupkyňa

navrhovateľky uplatnila, nakoľko v roku 2009 1/6 výpočtového základu (§ 1 ods. 3

cit. vyhlášky) bola 115,90 eura a nie 120,23 eura, ako účtovala právna zástupkyňa. Náhradu

trov konania odporkyňa môže zaplatiť aj na účet právnej zástupkyne navrhovateľky vedený

vo V.. číslo účtu X..

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

15

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská