Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/213/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bývajúcej v P.,

proti žalovanému Krajskému školskému úradu v T., so sídlom V., T., zastúpeného JUDr. P.

S., advokátom v T., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 4 C

369/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. mája 2009

sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany rozsudkom z 2. februára 2009 č.k. -209 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu 30 788,10 Eur,

po odpočítaní dane a zákonných odvodov spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným

vo výroku rozsudku do 3 dní, konanie o zaplatenie náhrady mzdy od 1. júla 2000

do 11. januára 2001 spolu s úrokom z omeškania pripadajúcim na uvedené obdobie zastavil

a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil ustanovením , ,

a , , vecne tým, že čiastočným rozsudkom zo 16. júna

2008 č.k. -138, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. októbra 2008 bolo

rozhodnuté, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným podľa § 46 ods. 1 písm. f/ zákona

č. je neplatná a žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy len vo výške predpokladaného

zárobku 9 800,-- Sk mesačne, pričom náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku by jej

prináležala vo výške 9 891,50 Sk mesačne. Výrok o zastavení konania odôvodnil späťvzatím

žaloby v takej časti.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom z 26. mája 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď dospel k záveru, že postupom

súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, súd prvého

stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil

a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku, na ktoré poukázal a ktoré považoval za presvedčivé

( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a rovnako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec

vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd neakceptoval žiaden hmotnoprávny ani

procesnoprávny argument žalovaného obsiahnutý v odvolaní, najmä v tom smere, že

postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho procesných práv, lebo konaním súdu

prvého stupňa pri vydaní čiastočného rozsudku bola žalovanému postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom ( ) v tom smere, že súd riadne nedoručil

zvolenému právnemu zástupcovi čiastočný rozsudok, ktorým rozhodol o neplatnosti

výpovede, ale doručil ho priamo účastníkovi. Skutočnosť, že plná moc sa v spise

nenachádzala nie je chybou žalovaného. V dôvodoch dovolania veľmi podrobne rozpísal celú

genézu udeľovania plnej moci na zastupovanie a tiež dôvody nedostatku svojej pasívnej

legitimácie, pretože k 31. decembru 2003 zamestnávateľom žalobkyne nebol Okresný úrad P.,

z ktorého by mali práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prejsť na

žalovaného. Rozhodnutie nepovažuje za správne ( ) tiež z dôvodu,

že súdy sa nevysporiadali s otázkou zníženia nároku na náhradu mzdy. Žalovaný v konaní

pred okresným súdom takúto žiadosť nepodal len preto, že bol presvedčený, že čiastočný

rozsudok je nezákonný. Preto túto skutočnosť aj v odvolaní uviedol len okrajovo.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť z dôvodu, že v konaní nedošlo

k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, jeho pasívna legitimácia v tomto spore

bola preukázaná a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

pričom k procesným pochybeniam v zmysle ustanovenia až g/ v konaní

nedošlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti právoplatnému

rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou procesnou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa až 3 je

dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci a proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4. Žalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozhodnutí. Z toho dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je prípustné

v zmysle až 3

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska sú

právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady i keby k nim v konaní došlo

a v prípade, ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania nie je pritom

významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné,

všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád. Dovolací súd pri skúmaní vád konania v zmysle

a iných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vady konania

nezistil. Preto sa zaoberal vadou konania vytýkanou dovolateľom v dovolaní, že postupom

súdu prvého stupňa pri vydaní čiastočného rozsudku mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ) v tom smere, že jeho právnemu zástupcovi nebol doručený

čiastočný rozsudok, ktorý bol doručený priamo žalovanému, ktorý nevedel aké úkony boli

v priebehu konania vykonané.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu došlo v dôsledku postupu

súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tejto

skutočnosti, že zákon bližšie nedefinuje v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Žalovaný odvolaciemu

súdu vytýkal, že o náhrade mzdy konal napriek tomu, že čiastočný rozsudok, ktorým sa

rozhodlo o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nenadobudol právoplatnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom zo 16. júna 2008

č.k. -138 rozhodol, že výpoveď žalovaného z 28. apríla 2000 daná žalobkyni

podľa je neplatná, a že proti tomuto čiastočnému

rozsudku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa

z 2. februára 2009 č.k. -209 vyplýva, že tento sa otázkou doručovania

čiastočného rozsudku podrobne v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal a zdôvodnil postup

pri jeho doručovaní. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu

z 26. mája 2009 sp.zn. taktiež vyplýva, že aj odvolací súd preskúmal postup

súdu prvého stupňa týkajúci sa doručovania čiastočného rozsudku a v jeho postupe nezistil

žiadne pochybenie. Dovolací súd tu v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu, s ktorým sa v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje a len dodáva, že súd

prvého stupňa síce na pojednávaní 16. júna 2008 označil Mgr. P. O. za právneho zástupcu

žalovaného, avšak táto skutočnosť nemala za následok vadu konania a žalovanému nebola

týmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovanému (a po preukázaní sa plnou

mocou na zastupovanie aj zvolenému advokátovi) totiž nič nebránilo proti čiastočnému

rozsudku podať odvolanie, keď aj dovolací súd zastáva názor, že čiastočný rozsudok

vzhľadom na absenciu plnej moci v spise bol doručovaný správne, keď preukázateľne originál

plnej moci na zastupovanie v tomto konaní z 28. novembra 2008 bol založený do spisu až

3. decembra 2008. Oba súdy sa v odôvodnení svojich rozsudkov s postupom súdu pri

doručovaní čiastočného rozsudku podrobne vysporiadali a v tomto štádiu konania už nie je

možné na tieto námietky žalovaného prihliadať, pričom takéto vady pri rozsudku napadnutého

dovolaním zistené neboli.

Žalovanému ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným postupom

súdu v zmysle ustanovenia odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaný v dovolaní namietal, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (ako

aj súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle ) a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia. I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním vytýkaná vada konania

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci považuje

za prípustný dovolací dôvod ( ), ktorý

možno uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné.

Nakoľko dovolanie v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 až

3 a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie nižších súdov bolo postihnuté

vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

podľa v spojení s ako dovolanie, smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová