Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)1a1/360729.2aee40.pdf
PDF · 118.72 KB
No categories available
4Cdo/214/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 214/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Ž., bývajúceho
v K., 2/ A. Ž., bývajúceho v K., 3/ M. K., bývajúcej vo V., proti žalovaným 1/ Ing. S. N.,
bývajúcemu vo V., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom vo V., 2/ G. J., bývajúcej vo V.,
3/ V. N., bývajúcemu vo V., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom vo V., 4/ Z. N., bývajúcej
vo V., 5/ V. N., bývajúcemu vo V., a 6/ JUDr. M. N., bývajúcemu vo V., o určenie rozsahu
dedičstva, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 5 C 1078/1997, o dovolaní
žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. marca 2006 sp.zn.
1 Co 235/2004, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní žalovaného 1/ z a s t a v u j e .
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. marca 2006 sp.zn. 1 Co 235/2004
vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a vo výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom z 21. júna 2004 č.k. 5 C 1078/1997-162 zamietol
žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom J. Ž., zomrelom X.,
2
patrí dom s.č. X. postavený na parc. č. X. a zast. plocha o výmere X. mv kat. úz. V. podľa
geometrického plánu G. M. U., č. plánu X., mapový list č. V. X., overeného dňa 5. februára
1997 pod č. X., vytvoreného z domu s.č. X. na parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. V. a tiež
2
určenia, že do dedičstva po neb. J. Ž. patrí X. parc. č. X./- zast. plocha, dvor o výmere X. ma
2
parc. č. X. a X.-záhrada o výmere X. m, podľa hore uvedeného geometrického plánu
vytvorených z parc. č. X. a X. na LV č. X. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou bolo určené, že podiel v pomere X. zapísaný na mene poručiteľa J. Ž.
a spoluvlastnícke podiely v pomere X., zapísané na žalobcov 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. X. kat. úz. V., patria do dedičstva po poručiteľke P. N., zomrelej X..
Uviedol, že vo výpise z pkn. vl. č. X. kat. úz. V. je síce J. Ž. zapísaný ako spoluvlastník
sporných nehnuteľností v pomere X., kde ako titul nadobudnutia je uvedené č.d. X.
z 11. augusta 1955 podľa právoplatného rozsudku Ľudového súdu vo Vranove nad Topľou
z 13. mája 1955, z potvrdenia Okresného súdu Vranov nad Topľou však vyplynulo, že takýto
spis sa na súde nenachádza a že v konaní vedenom pod sp. zn. C 550/54 účastníkmi tohto
konania neboli P. N., rod. Ž. a J. Ž., ale J. B., rod. G. a H. B., rod. I.. Z týchto dokladov sa
nepodarilo zistiť, na základe akej právnej skutočnosti bol prevedený zápis spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti na meno J. Ž.. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k reálnej deľbe dohodou v rozsahu, ako je uvedené v petite návrhu.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 22. marca 2006 sp.zn.
1 Co 235/2004 rozsudok okresného súdu vo vzťahu k rodinnému domu s.č. X.,
postavenému na parc. KN č. X., zap. na LV č. X., kat. úz. V. a k časti parcely KN č. X.-
2
zastavané plochy o výmere X. m , ktorej podľa geometrického plánu č. X. overeného
2
5. februára 1997 zodpovedá parc. KN č. X.-zast. plocha o výmere X. mpotvrdil
a v prevyšujúcej časti zmenil tak, že určil, že do dedičstva po nebohom J. Ž., zomrelom X.,
2
patrí X. parc. KN č. X. záhrady o výmere X. m a X. časti parc. KN č. X.-zastavané plochy
2
o výmere X. m, ktorej podľa uvedeného geometrického plánu zodpovedá parcela KN č. X./-
2
zastavaná plocha o výmere X. mz LV č. X., kat. úz. V. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti, v ktorej zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa odôvodnil tým, že za podstatné považuje stav, ktorý bol dlhodobo vedený
v pozemkovej knihe a to konkrétne v pkn. vl. č. X. kat. úz. V. Podľa tam uvádzaných zápisov
nadobudol J. Ž. podiel v rozsahu X. podľa právoplatného rozsudku Ľudového súdu vo
Vranove nad Topľou z 13. mája 1955 č.k. C 550/54-10. V pozemkovej knihe takto vedený
stav o podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobcov a P. N. bez ďalšieho
nemôže spochybňovať iba fakt, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie
tohto zápisu. Podielové spoluvlastníctvo nebohého J. Ž. a nebohej P. N. bolo naviac dlhodobo
rešpektované tak na zápisoch na liste vlastníctva v bývalej evidencii nehnuteľností, ako aj
v prípade prevodu polovice týchto nehnuteľností kúpnou zmluvou zo 16. januára 1964 z P.
N. na žalovanú 2/. V časti, v ktorej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na správne závery prvostupňového súdu o tom, že
reálna deľba domu a pod ním sa nachádzajúceho pozemku s vlastníckymi účinkami pred
1. januárom 1951, resp. vydržanie reálne vyčlenenej samostatnej časti domu a pozemku pod
ním sa nachádzajúceho, žalobcovia v konaní nepreukázali. V rozpore s prezentovanými
vyjadreniami žalobcov považoval obsah spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn.
4 C 1/1992, kde sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. januára
1991, uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ ohľadom polovice nehnuteľností vedených na LV
č. X. kat. úz. V. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, avšak len do jeho zmeňujúceho výroku, podali dovolanie
žalovaní 1/ a 3/. Žiadali, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). Nesúhlasili s názorom vysloveným odvolacím súdom, že je podstatný stav, ktorý bol
vedený v pozemkovej knihe konkrétne vo vl. č. X. kat. úz. V. na základe rozsudku Ľudového
súdu vo Vranove nad Topľou z 13. mája 1955 sp.zn. C 550/1954, ktorý nemožno
spochybňovať iba z dôvodu, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie tohto
zápisu. Poukázali na to, že podľa tzv. uhorského obyčajového práva do 31. decembra 1950
vlastníkom nehnuteľnosti bol ten, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník a do
uvedeného dátumu to bola P. N.. Účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., od
1. januára 1951 zanikol konštitutívny charakter zápisov v pozemkovej knihe na úseku
prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a zápis v pozemkovej knihe už nebol
podmienkou prevodu a zostal mu iba deklaratórny význam. Ten sa vykonával na základe
listiny, ktorá nepochybne preukazovala vlastnícke právo. Žalobcovia nepredložili v konaní
právoplatný rozsudok týkajúci sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam J. Ž., čím neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali právny titul – písomné
rozhodnutie súdu v zmysle § 113 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., keď podľa
potvrdenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou v konaní vedenom pod sp.zn. C
550/1954 účastníkmi konania neboli J. Ž. a P. N.. Zápis v pkn. vl. č. X. pod B. r.č. X.
považujú za fingovaný.
Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť. Vo svojom vyjadrení
k dovolaniu podrobne rozobrali postup súdu prvého stupňa v konaní, zopakovali skutočnosti
týkajúce sa predmetných nehnuteľností ktoré uvádzali v celom konaní a uviedli, že
vo všetkých predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa predmetných nehnuteľností súdy
nesprávne právne vec posúdili, keďže skutočnosti uvádzané v tomto konaní súdom neboli
známe, pretože sa účastníci o nich v predchádzajúcich konaniach nezmienili. Predchádzajúce
rozhodnutia súdov preto nepovažujú za správne a nemožno preto na ne prihliadať a z nich
vychádzať.
Žalobkyňa 3/ svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.
Písomným podaním z 28. októbra 2008 žalovaný 1/ zobral svoje dovolanie späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť,
dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon
žalovaného 1/, ktorým vzal dovolanie späť, konanie o jeho dovolaní zastavil a ďalej konal
o dovolaní žalovaného 3/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí,
že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak
je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
vykazuje znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalovaný ./ dovolanie odôvodnil tvrdením, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktoré však
bližšie nekonkretizoval; ako ďalší dôvod uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p., súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda skutočnosť, že
odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby
vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Z odôvodnenia jeho
rozsudku vyplýva, že sa nestotožnil s jeho právnymi závermi. Súd prvého stupňa založil svoj
rozsudok na tom, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno ktoré ich zaťažovalo,
keď sa im nepodarilo v konaní preukázať, na základe akej právnej skutočnosti bol vykonaný
zápis na meno J. Ž. do pozemkovej knihy vo vložke č. X. kat. úz. V. ako polovičného
spoluvlastníka tam uvedených nehnuteľností. Krajský súd na rozdiel od neho vychádzal
z toho, že stav o podielovom spoluvlastníctve bez ďalšieho nemôže spochybňovať iba
fakt, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie tohto zápisu, keď
spoluvlastníctvo bolo dlhodobo rešpektované.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O.s.p. sám v potrenom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované po účinnosti
novely O.s.p. zák. č. 341/2005 Z.z. od 1. septembra 2005. Je neprípustné, aby odvolací súd
ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k čiastočnému vyhoveniu súdom prvého
stupňa zamietnutého návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia ním vykonaných dôkazov.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 10. októbra 2005
(por. č.l. 205-206) totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní oboznámil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa, odvolanie žalobcov 1/ – 3/ a stanovisko žalobkyne 3/ z 8. júna
2004 a po vyjadrení účastníkov, resp. ich zástupcov, že sa pridržiavajú svojich písomných
vyjadrení, odročil pojednávanie na neurčito za účelom vyžiadania si spisov sp.zn.
C 701/1966, C 1183/1968 a C 1219/1966 Okresného súdu Michalovce a dedičského spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1 D 1447/1993, po P. N.. Okresný súd Vranov nad
Topľou 12. októbra 2005 oznámil krajskému súdu, že spis 1 D 1447/93 bol postúpený
12. januára 2001 na Okresný súd Bardejov, ktorý prípisom z 24. januára 2006 odvolaciemu
súdu oznámil, že požadovaný spis neevidujú. Z obsahu spisu nevyplýva, že by mal odvolací
súd k dispozícii ďalšie spisy uvedené v uznesení z 10. októbra 2005. Z obsahu ďalšej
zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 22. marca 2006 vyplýva, že súd oboznámil
len priebeh doterajšieho konania a následne vo veci vyhlásil rozsudok, pričom sám žiadne
dokazovanie na tomto pojednávaní nevykonal a nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom
prvého stupňa.
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ust. § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania
v zmysle ust. § 122 a nasl. O.s.p.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Je však potrebné uviesť, že dovolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu,
ktorý založil svoje rozhodnutie len na konštatovaní, že je potrebné vychádzať zo zápisu
vykonaného v pozemkovej knihe. Povinnosťou súdu totiž bolo vykonať dokazovanie
navrhované účastníkmi konania a to najmä zadovážením dostatočných informácií o konaní
vedenom na býv. Ľudovom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. C 550/1954. Súdy oboch
stupňov sa neprípustne uspokojili len s oznámením Okresného súdu Vranov nad Topľou
z 13. augusta 2003, podľa ktorého spis sp.zn. C 550/54 sa na tomto súde nenachádza,
v ktorom tiež uviedol, že účastníkmi konania sú zapísaní J. B.. c/a H. B.. Tak okresný ako ani
odvolací súd sa však už nepokúsil zistiť, či P. N. a J. Ž. na tomto súde neviedli spor pod inou
spisovou značkou. Okrem toho dovolací súd poznamenáva, že nie je možné jednoznačne
zistiť skutkový stav v prejednávanej veci bez toho, aby si súd nezadovážil do spisu úplný
výpis od založenia pkn. vl. č. X., kat. úz. V. parc. č. X. a parc. č. X. až po súčasný stav spolu
so snímkami z pozemkovej mapy týkajúcimi sa týchto parciel, tiež geometrický plán
o vyhotovení (odčlenení) parciel č. X. a č. X. spolu so všetkými právnymi listinami (zo
zbierky listín) vzťahujúcimi sa k vytvoreniu týchto parciel, spolu s č.d. X., ale tiež jednotlivé
spisy označené v konaní účastníkmi, predmetom konania ktorých boli dotknuté nehnuteľnosti
(najmä sp.zn. 3 C 843/1994). Až po takto doplnenom zistení skutkového stavu bude možné
dospieť k záveru, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po J. Ž..
Rozsudok odvolacieho súdu tak bolo potrebné považovať za predčasný.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 4 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová