Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/214/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. Ž., bývajúceho

v K., 2/ A. Ž., bývajúceho v K., 3/ M. K., bývajúcej vo V., proti žalovaným 1/ Ing. S. N.,

bývajúcemu vo V., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom vo V., 2/ G. J., bývajúcej vo V.,

3/ V. N., bývajúcemu vo V., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom vo V., 4/ Z. N., bývajúcej

vo V., 5/ V. N., bývajúcemu vo V., a 6/ JUDr. M. N., bývajúcemu vo V., o určenie rozsahu

dedičstva, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. marca 2006 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní žalovaného 1/ z a s t a v u j e .

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. marca 2006 sp.zn.

vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a vo výroku, ktorým bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 21. júna 2004 č.k. -162 zamietol

žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom J. Ž., zomrelom X.,

2

patrí dom s.č. X. postavený na parc. č. X. a zast. plocha o výmere X. mv kat. úz. V. podľa

geometrického plánu G. M. U., č. plánu X., mapový list č. V. X., overeného dňa 5. februára

1997 pod č. X., vytvoreného z domu s.č. X. na parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. V. a tiež

2

určenia, že do dedičstva po neb. J. Ž. patrí X. parc. č. X./- zast. plocha, dvor o výmere X. ma

2

parc. č. X. a X.-záhrada o výmere X. m, podľa hore uvedeného geometrického plánu

vytvorených z parc. č. X. a X. na LV č. X. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad

Topľou bolo určené, že podiel v pomere X. zapísaný na mene poručiteľa J. Ž.

a spoluvlastnícke podiely v pomere X., zapísané na žalobcov 1/ až 3/ k nehnuteľnostiam

vedeným na LV č. X. kat. úz. V., patria do dedičstva po poručiteľke P. N., zomrelej X..

Uviedol, že vo výpise z pkn. vl. č. X. kat. úz. V. je síce J. Ž. zapísaný ako spoluvlastník

sporných nehnuteľností v pomere X., kde ako titul nadobudnutia je uvedené č.d. X.

z 11. augusta 1955 podľa právoplatného rozsudku Ľudového súdu vo Vranove nad Topľou

z 13. mája 1955, z potvrdenia Okresného súdu Vranov nad Topľou však vyplynulo, že takýto

spis sa na súde nenachádza a že v konaní vedenom pod sp. zn. C 550/54 účastníkmi tohto

konania neboli P. N., rod. Ž. a J. Ž., ale J. B., rod. G. a H. B., rod. I.. Z týchto dokladov sa

nepodarilo zistiť, na základe akej právnej skutočnosti bol prevedený zápis spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti na meno J. Ž.. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že medzi

účastníkmi došlo k reálnej deľbe dohodou v rozsahu, ako je uvedené v petite návrhu.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 22. marca 2006 sp.zn.

rozsudok okresného súdu vo vzťahu k rodinnému domu s.č. X.,

postavenému na parc. KN č. X., zap. na LV č. X., kat. úz. V. a k časti parcely KN č. X.-

2

zastavané plochy o výmere X. m , ktorej podľa geometrického plánu č. X. overeného

2

5. februára 1997 zodpovedá parc. KN č. X.-zast. plocha o výmere X. mpotvrdil

a v prevyšujúcej časti zmenil tak, že určil, že do dedičstva po nebohom J. Ž., zomrelom X.,

2

patrí X. parc. KN č. X. záhrady o výmere X. m a X. časti parc. KN č. X.-zastavané plochy

2

o výmere X. m, ktorej podľa uvedeného geometrického plánu zodpovedá parcela KN č. X./-

2

zastavaná plocha o výmere X. mz LV č. X., kat. úz. V. a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti, v ktorej zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa odôvodnil tým, že za podstatné považuje stav, ktorý bol dlhodobo vedený

v pozemkovej knihe a to konkrétne v pkn. vl. č. X. kat. úz. V. Podľa tam uvádzaných zápisov

nadobudol J. Ž. podiel v rozsahu X. podľa právoplatného rozsudku Ľudového súdu vo

Vranove nad Topľou z 13. mája 1955 č.k. C 550/54-10. V pozemkovej knihe takto vedený

stav o podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobcov a P. N. bez ďalšieho

nemôže spochybňovať iba fakt, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie

tohto zápisu. Podielové spoluvlastníctvo nebohého J. Ž. a nebohej P. N. bolo naviac dlhodobo

rešpektované tak na zápisoch na liste vlastníctva v bývalej evidencii nehnuteľností, ako aj

v prípade prevodu polovice týchto nehnuteľností kúpnou zmluvou zo 16. januára 1964 z P.

N. na žalovanú 2/. V časti, v ktorej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na správne závery prvostupňového súdu o tom, že

reálna deľba domu a pod ním sa nachádzajúceho pozemku s vlastníckymi účinkami pred

1. januárom 1951, resp. vydržanie reálne vyčlenenej samostatnej časti domu a pozemku pod

ním sa nachádzajúceho, žalobcovia v konaní nepreukázali. V rozpore s prezentovanými

vyjadreniami žalobcov považoval obsah spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn.

, kde sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. januára

1991, uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ ohľadom polovice nehnuteľností vedených na LV

č. X. kat. úz. V. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti tomuto rozsudku, avšak len do jeho zmeňujúceho výroku, podali dovolanie

žalovaní 1/ a 3/. Žiadali, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

). Nesúhlasili s názorom vysloveným odvolacím súdom, že je podstatný stav, ktorý bol

vedený v pozemkovej knihe konkrétne vo vl. č. X. kat. úz. V. na základe rozsudku Ľudového

súdu vo Vranove nad Topľou z 13. mája 1955 sp.zn. C 550/1954, ktorý nemožno

spochybňovať iba z dôvodu, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie tohto

zápisu. Poukázali na to, že podľa tzv. uhorského obyčajového práva do 31. decembra 1950

vlastníkom nehnuteľnosti bol ten, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník a do

uvedeného dátumu to bola P. N.. Účinnosťou , od

1. januára 1951 zanikol konštitutívny charakter zápisov v pozemkovej knihe na úseku

prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a zápis v pozemkovej knihe už nebol

podmienkou prevodu a zostal mu iba deklaratórny význam. Ten sa vykonával na základe

listiny, ktorá nepochybne preukazovala vlastnícke právo. Žalobcovia nepredložili v konaní

právoplatný rozsudok týkajúci sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam J. Ž., čím neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali právny titul – písomné

rozhodnutie súdu v zmysle , keď podľa

potvrdenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou v konaní vedenom pod sp.zn. C

550/1954 účastníkmi konania neboli J. Ž. a P. N.. Zápis v pkn. vl. č. X. pod B. r.č. X.

považujú za fingovaný.

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť. Vo svojom vyjadrení

k dovolaniu podrobne rozobrali postup súdu prvého stupňa v konaní, zopakovali skutočnosti

týkajúce sa predmetných nehnuteľností ktoré uvádzali v celom konaní a uviedli, že

vo všetkých predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa predmetných nehnuteľností súdy

nesprávne právne vec posúdili, keďže skutočnosti uvádzané v tomto konaní súdom neboli

známe, pretože sa účastníci o nich v predchádzajúcich konaniach nezmienili. Predchádzajúce

rozhodnutia súdov preto nepovažujú za správne a nemožno preto na ne prihliadať a z nich

vychádzať.

Žalobkyňa 3/ svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.

Písomným podaním z 28. októbra 2008 žalovaný 1/ zobral svoje dovolanie späť.

Podľa veta druhá platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť,

dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

( ) so zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon

žalovaného 1/, ktorým vzal dovolanie späť, konanie o jeho dovolaní zastavil a ďalej konal

o dovolaní žalovaného 3/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

vykazuje znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania v zmysle až g/ dovolateľ nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalovaný ./ dovolanie odôvodnil tvrdením, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ktoré však

bližšie nekonkretizoval; ako ďalší dôvod uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa , súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby

vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Z odôvodnenia jeho

rozsudku vyplýva, že sa nestotožnil s jeho právnymi závermi. Súd prvého stupňa založil svoj

rozsudok na tom, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno ktoré ich zaťažovalo,

keď sa im nepodarilo v konaní preukázať, na základe akej právnej skutočnosti bol vykonaný

zápis na meno J. Ž. do pozemkovej knihy vo vložke č. X. kat. úz. V. ako polovičného

spoluvlastníka tam uvedených nehnuteľností. Krajský súd na rozdiel od neho vychádzal

z toho, že stav o podielovom spoluvlastníctve bez ďalšieho nemôže spochybňovať iba

fakt, že v súčasnosti absentujú doklady preukazujúce vykonanie tohto zápisu, keď

spoluvlastníctvo bolo dlhodobo rešpektované.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrenom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované po účinnosti

novely od 1. septembra 2005. Je neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k čiastočnému vyhoveniu súdom prvého

stupňa zamietnutého návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia ním vykonaných dôkazov.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 10. októbra 2005

(por. č.l. 205-206) totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní oboznámil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa, odvolanie žalobcov 1/ – 3/ a stanovisko žalobkyne 3/ z 8. júna

2004 a po vyjadrení účastníkov, resp. ich zástupcov, že sa pridržiavajú svojich písomných

vyjadrení, odročil pojednávanie na neurčito za účelom vyžiadania si spisov sp.zn.

C 701/1966, C 1183/1968 a C 1219/1966 Okresného súdu Michalovce a dedičského spisu

Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. , po P. N.. Okresný súd Vranov nad

Topľou 12. októbra 2005 oznámil krajskému súdu, že spis bol postúpený

12. januára 2001 na Okresný súd Bardejov, ktorý prípisom z 24. januára 2006 odvolaciemu

súdu oznámil, že požadovaný spis neevidujú. Z obsahu spisu nevyplýva, že by mal odvolací

súd k dispozícii ďalšie spisy uvedené v uznesení z 10. októbra 2005. Z obsahu ďalšej

zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 22. marca 2006 vyplýva, že súd oboznámil

len priebeh doterajšieho konania a následne vo veci vyhlásil rozsudok, pričom sám žiadne

dokazovanie na tomto pojednávaní nevykonal a nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ust. , nie je zopakovaním dokazovania

v zmysle ust. a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Je však potrebné uviesť, že dovolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu,

ktorý založil svoje rozhodnutie len na konštatovaní, že je potrebné vychádzať zo zápisu

vykonaného v pozemkovej knihe. Povinnosťou súdu totiž bolo vykonať dokazovanie

navrhované účastníkmi konania a to najmä zadovážením dostatočných informácií o konaní

vedenom na býv. Ľudovom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. C 550/1954. Súdy oboch

stupňov sa neprípustne uspokojili len s oznámením Okresného súdu Vranov nad Topľou

z 13. augusta 2003, podľa ktorého spis sp.zn. C 550/54 sa na tomto súde nenachádza,

v ktorom tiež uviedol, že účastníkmi konania sú zapísaní J. B.. c/a H. B.. Tak okresný ako ani

odvolací súd sa však už nepokúsil zistiť, či P. N. a J. Ž. na tomto súde neviedli spor pod inou

spisovou značkou. Okrem toho dovolací súd poznamenáva, že nie je možné jednoznačne

zistiť skutkový stav v prejednávanej veci bez toho, aby si súd nezadovážil do spisu úplný

výpis od založenia pkn. vl. č. X., kat. úz. V. parc. č. X. a parc. č. X. až po súčasný stav spolu

so snímkami z pozemkovej mapy týkajúcimi sa týchto parciel, tiež geometrický plán

o vyhotovení (odčlenení) parciel č. X. a č. X. spolu so všetkými právnymi listinami (zo

zbierky listín) vzťahujúcimi sa k vytvoreniu týchto parciel, spolu s č.d. X., ale tiež jednotlivé

spisy označené v konaní účastníkmi, predmetom konania ktorých boli dotknuté nehnuteľnosti

(najmä sp.zn. ). Až po takto doplnenom zistení skutkového stavu bude možné

dospieť k záveru, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po J. Ž..

Rozsudok odvolacieho súdu tak bolo potrebné považovať za predčasný.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová