Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
abf/375769.6acf95.pdf
PDF · 94.59 KB
No categories available
3Cdo/79/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 79/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ Ing. M. V. a 2/ J.
V., oboch bývajúcich v N. a zastúpených JUDr. L. H., advokátom so sídlom v N., proti
odporcom 1/ J. B. a 2/ M. B., obom bývajúcim v N., o zaplatenie 6 438,78 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18 C 16/1996,
o dovolaní navrhovateliek proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. júna 2009 sp. zn.
8 Co 139/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 18. marca 2009 č.k. 18 C 16/1996-382 uložil
navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy
konania 1 928,55 € na účet právneho zástupcu odporcov v lehote 15 dní od právoplatnosti.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateliek Krajský súd v Nitre uznesením z 26. júna 2009 sp. zn.
8 Co 139/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcom nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne správne. Podľa jeho názoru námietka premlčania nebola v odvolaní
vznesená opodstatnene, lebo odporcovia nárok na náhradu trov konania uplatnili riadne
a včas. Nedôvodná je aj námietka o duplicitnom uplatňovaní náhrad za účasť právneho
zástupcu odporcov na súdnych pojednávaniach. Odvolací súd v závere časti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa posúdenia opodstatnenosti odvolania konštatoval, že
v predmetnej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., so
zreteľom na ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania (v danom prípade odporcom)
celkom alebo sčasti priznať.
Uznesenie odvolacieho súdu napadli navrhovateľky dovolaním. Uviedli, že v konaní
došlo k tzv. inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). Podľa ich názoru odvolací súd nesprávne vyriešil otázku premlčania náhrady
trov konania odporcov a k nesprávnym záverom dospel aj pri posudzovaní tvrdenej duplicity
náhrady trov konania (cestovného, náhrady za opotrebenie vozidla, za pohonné hmoty a čas
strávený na ceste právnym zástupcom odporcov). Napadnutému rozhodnutiu tiež vytkli, že
vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Žiadali napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Odporcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktoré sú zastúpené v súlade
s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle
§ 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide
o uznesenie o trovách konania. Dovolateľky napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací
súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi
uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie navrhovateliek mohlo byť procesne
prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
(viď tiež R 117/1999).
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Navrhovateľky procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali; ich
existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Podstata argumentácie dovolateliek spočíva v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil
dôvodnosť vznesenia námietky premlčania náhrady trov konania. Z rozhodujúceho
(obsahového) hľadiska teda dovolateľky odvolaciemu súdu vytýkajú nesprávne právne
posúdenie veci. Nimi tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a tiež namietanú tzv. inú vadu
konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie považuje ale Občiansky súdny poriadok
(iba) za relevantné dovolacie dôvody (viď § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.), ktoré samé osebe
nezakladajú prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p. až § 239 O.s.p.). Tak na nesprávne
právne posúdenie veci, ako aj na tzv. inú procesnú vadu konania môže byť prihliadnuté len ak
je rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté procesne prípustným dovolaním (o ten prípad ale
v danej veci nejde).
K námietke, že „rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní“, dovolací súd uvádza, že dovolateľky touto
námietkou uplatnili dovolací dôvod, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok v znení do
31. augusta 2003 (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v uvedenom znení). Občiansky súdny
poriadok v znení platnom v čase podania dovolania už tento dovolací dôvod neupravuje
a skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) vychádza zo skutkového zistenia,
ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nepovažuje za procesnú vadu konania v zmysle
Pre prípad, že dovolateľky považujú odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu za
nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou
dovolacieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998); vada tejto povahy,
ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateliek nemožno vyvodiť
z ustanovení § 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pričom sa nezaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľky neboli v dovolacom konaní úspešné. Právo na náhradu trov konania
vzniklo odporcom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.);
dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková