Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/33/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľov: 1/ P., a.s. so sídlom v T., zastúpený JUDr. M., advokátkou v T.

2/ M., bytom v T., proti odporkyni Sociálna poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,

o preplatok na vdovskom dôchodku zamestnankyne M. B., na odvolanie odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. novembra 2008, č.k. -169, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. novembra

2008, č.k. -169, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. novembra 2008, č.k. -169, zastavil

konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 19. júla 2001 číslo X., z 3.

decembra 2001 číslo X. a z 27. novembra 2002 číslo X. v dôsledku skutočnosti, že

navrhovateľ 1/ vzal 11. novembra 2008 na pojednávaní na Krajskom súde v Trnave vzal späť

svoj návrh na ich preskúmanie. Súčasne zrušil rozhodnutie odporkyne z 5. apríla 2004 číslo

X. a jej rozhodnutie z 23. októbra 2008 číslo X. o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ nahradiť

spoločne a nerozdielne sumu 5 284 Sk, neprávom vyplatenú na vdovskom dôchodku

navrhovateľky 2/ za čas od 12. júna 2001 do 11. augusta 2001 a vec vrátil odporkyni na ďalšie

konanie. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu trov konania v sume

30 589,10 Sk na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M., do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a navrhovateľke 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa a žiadala aby odvolací súd

rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. novembra 2008, č.k. -169, zmenil a jej

rozhodnutia z 5. apríla 2004 číslo X. a z 23. októbra 2008 číslo X. potvrdil ako vecne správne

a trovy konania navrhovateľovi 1/ nepriznal.

Navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne

správny a žiadali priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka 2/ vo vyjadrení

tiež uviedla, že preplatok na vdovskom dôchodku už odporkyni uhradila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

Podľa § 106 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení oprávnený alebo iný príjemca

dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu

sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie

nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Podľa § 107 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení príjemca dávky, ktorý nesplnil

niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel

z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo

inak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere,

ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo

v poskytovanej výške, to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku

vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov, má organizácia povinnosť odoslať hlásenie

(o vstupe do zamestnania požívateľa akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia)

úradu dôchodkového zabezpečenia alebo národnému výboru, podľa tohto, ktorý z týchto

orgánov je príslušný rozhodovať o dávke.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 5. apríla

2004 číslo X. o povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/ spoločne

a nerozdielne vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku navrhovateľky 2/

v dobe od 12. júna 2001 do 11. augusta 2001 v sume 5 284 Sk, lebo nehlásením príjmu

navrhovateľky 2/ ako vdovy po jej vstupe do zamestnania zavinili, že vdovský dôchodok

navrhovateľky 2/ bol do 12. augusta 2001 vyplatený v plnej výške, hoci jej v uvedenej sume

nepatril.

Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z 21. marca 2000 číslo X. priznala

navrhovateľke 2/ vdovský dôchodok vo výške 2 235 Sk s účinnosťou od 1. februára 2000.

Medzi T., a.s. T., Š., ako právnym predchodcom navrhovateľa 1/ a navrhovateľkou 2/

vznikol 9. februára 2001 pracovný pomer. Právny predchodca navrhovateľa 1/ ohlásil 20.

februára 2001 pobočke právneho predchodcu odporkyne v Trnave vstup navrhovateľky 2/ do

zamestnania. Hoci hlásenie obsahovalo všetky potrebné náležitosti, nebolo hlásením pre

odporkyňu, lebo pobočka odporkyne (resp. jej právneho predchodcu) nebola orgánom,

oprávneným rozhodovať o dávke a o preplatku na nej. Z osobného dotazníka, ktorý bol

súčasťou pracovnej zmluvy však vyplýva, že navrhovateľka 2/ svojím podpisom potvrdila,

že nie je poberateľkou žiadneho dôchodku.

Navrhovateľka 2/ až 28. mája 2001 právnemu predchodcovi navrhovateľa 1/ oznámila

skutočnosť, že poberá vdovský dôchodok.

Navrhovateľke 2/ tak zamlčala skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre výšku dávky

a jej výplatu a tým zavinila, že jej bol vdovský dôchodok v čase od 12. marca 2001

do 28. mája 2001 vyplácaný, hoci jej nepatril. Neoprávnenú výplatu vdovského dôchodku za

čas od 29. mája 2001 do 11. júna 2001 už navrhovateľka 2/ nezavinila, lebo v uvedenom

období už svoju oznamovaciu povinnosť splnila. Už táto skutočnosť postačuje pre zrušenie

preskúmavaných rozhodnutí odporkyne.

Rozhodnutie odporkyne z 5. apríla 2004 číslo X., ktorým bola navrhovateľka

zaviazaná zaplatiť preplatok na vdovskom dôchodku podľa § 107 zákona o sociálnom

zabezpečení aj za čas od 29. mája 2001 do 11. júna 2001 preto nezodpovedá zákonu, navyše

ten istý preplatok bola navrhovateľka 2/ zaviazaná zaplatiť aj spoločne a nerozdielne

s právnym predchodcom navrhovateľa 1/ a preto nemožno zistiť, z akého dôvodu odporkyňa

dvoma rozhodnutiami z toho istého dňa (5. apríla 2004) uložila navrhovateľke 2/ povinnosť

vrátiť preplatok na vdovskom dôchodku aj podľa§ 107 aj podľa § 112 zákona o sociálnom

zabezpečení, čím v skutočnosti uložila navrhovateľke 2/ povinnosť vrátiť ten istý preplatok na

dávke dva razy .

Zamestnávateľ navrhovateľky 2/, ktorým bol T., a.s. T., ako právny predchodca

navrhovateľa 1/ zanikol 16. júna 2004, o čom svedčí záznam Obchodného registra Okresného

súdu v Trenčíne vo vl. č. .Z./R. Do dňa jeho zániku rozhodnutie odporkyne z 5. apríla 2004

číslo X. o jeho spoločnej povinnosti s navrhovateľkou 2/ vrátiť preplatok na vdovskom

dôchodku navrhovateľky 2/ nenadobudlo právoplatnosť, preto neexistuje pohľadávka na

preplatku na jej vdovskom dôchodku, ktorá by mohla prejsť na navrhovateľa 1/, a to ani

prípade, keby navrhovateľ prevzal všetky existujúce pohľadávky svojho právneho

predchodcu.

Navrhovateľ 1/ za prípadné porušenie právnych povinností právneho predchodcu

zodpovedať nemôže, hoci právny predchodca navrhovateľa 1/ predpokladaný príjem vdovy

podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky oznámil odporkyni až na základe jej výzvy, hlásením

doručeným odporkyni 12. júla 2001 (predpokladaný príjem 8 700 Sk mesačne). Hoci by bolo

preukázané, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 108 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení a rozhodnú skutočnosť, že navrhovateľka 2/ je poberateľkou vdovského

dôchodku v lehote 8 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, odporkyni neohlásil

predpísaným spôsobom, ale jej predpokladaný príjem oznámil až na základe výzvy

odporkyne, nezodpovedá za vznik preplatku na vdovskom dôchodku vdovy za čas od 12. júna

2001 do 11. augusta 2001 vo výške 5 284 Sk lebo navrhovateľ 1/ ho porušením svojich

povinností nezavinil.

Odporkyňa preto nemohla podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259

zákona o sociálnom poistení rozhodnutím z 5. apríla 2004 číslo X., a tiež rozhodnutím z 23.

októbra 2008 číslo X. uložiť navrhovateľke 2/ a navrhovateľovi / ako právnemu nástupcovi

organizácie T., a.s. T., povinnosť zaplatiť požadovaný preplatok na dávke spoločne

a nerozdielne.

Treba uviesť, že odporkyňa zúčtovala poberateľke dávky (ako ona sama o tom píše

odporkyni v podaní z 3. mája 2004 založenom v administratívnom spise) navyše vyplatenú

sumu na vdovskom dôchodku za obdobie od 12. marca 2001 do 11. augusta 2001 s doplatkom

na vdovskom dôchodku za obdobie od 1. septembra 2001 do 11. apríla 2002 bez toho, aby

k tomu mala zákonný podklad a požadovanú sumu teda navrhovateľke 2/ nevyplatila.

Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď zrušená organizácia T. a.s. T nesplnila povinnosť,

uloženú jej v § 108 zákona o sociálnom zabezpečení v zákonom stanovenej lehote, ale až na

výzvu odporkyne a hoci bola zodpovedná za vzniknutý preplatok podľa § 109, alebo § 112

uvedeného zákona, do dňa jej zániku (do 16. júna 2004) jej povinnosť vrátiť preplatok na

dávke nevznikla, lebo rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok na dávke nenadobudlo

právoplatnosť. Za obdobie od 12. marca 2001 do 11. augusta 2001 preto navrhovateľ 1/, ako

právny nástupca zrušenej organizácie neprevzal zodpovednosť za preplatok na vdovskom

dôchodku navrhovateľky 2/, lebo on ohlasovaciu povinnosť podľa zákona o sociálnom

zabezpečení a vykonávacích predpisov neporušil a povinnosť vrátiť preplatok na dávke mu už

odporkyňa nemohla uložiť.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že záväzok nahradiť neprávom vyplatené sumy na

dávkach dôchodkového zabezpečenia môže vzniknúť až právoplatnosťou rozhodnutia

odporkyne o uložení povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach

dôchodkového zabezpečenia, čo sa v danej veci nestalo.

V časti, týkajúcej sa trov prvostupňového konania odvolací súd zistil, že krajský súd

pri ich určení postupoval v súlade s vyhláškou č. a vyhláškou č. ,

preto jeho rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne. S poukazom na sa

odvolací súd podrobne znova výpočtom trov konania nezaoberá.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa

, i keď z iných dôvodov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1, druhá veta

v spojení s tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, lebo ju

nevyčíslili a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová