Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
10f/376742.f30f25.pdf
PDF · 116.49 KB
No categories available
7So/18/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/18/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa M., nar. X., bytom S., zastúpeného JUDr. M, K,, advokátom v
S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4.
decembra 2009, č.k. 1Sd/92/2009-43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach
zo 4. decembra 2009, č.k. 1Sd/92/2009-43 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
z 13. októbra 2009 číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet jeho
právneho zástupcu vo výške 400,74 €.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. decembra 2009, č.k. 1Sd/92/2009-43,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 13. októbra 2009, číslo X., ktorým podľa § 29 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“) a § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku od roku 2004.
Súd prvého stupňa zistil, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené posudkami posudkových lekárov
Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 22. júna 2009 a Sociálnej poisťovne,
ústredia so sídlom v Poprade z 13. októbra 2009. Poškodenie zdravia navrhovateľa invaliditu
od roku 2004 do 15. októbra 2007 nepodmieňovalo. Zhoršenie zdravotného stavu
navrhovateľa bolo posudkovo preukázané až od 16. októbra 2007. Rozhodnutie odporkyne
preto potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania
s odôvodnením, že v konaní nebol úspešný.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec
právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že v lekárskom posudku z 13. októbra 2009 je ako
dôvod jeho invalidity uvedená diagnóza H54 (slepota na jedno oko a slabozrakosť na druhé
oko) a nie je uvedená diagnóza G 40 (epilepsia – zrádnik) ktorá u navrhovateľa naďalej
pretrváva od roku 2000, odkedy je v liečbe na neurologickej ambulancií MUDr. T. R.. Viac
ako štyri roky mal navrhovateľ ťažkosti neurologického charakteru, a preto mali byť
zohľadnené pri posudzovaní stupňa invalidity už 2. novembra 2004. Žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu
a súčasne mu priznal náhradu trov konania 400,74 Eur.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť ale z iného
dôvodu, než je uvedené v odvolaní navrhovateľa.
Podľa § 263a ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 529/2006
Z.z.) poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného
do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity
podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne
o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume
vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá
nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003.
Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak poistenec uvedený v odsekoch
1 a 2 má nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona
účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší.
Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom
úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na
invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Podľa § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení na účely tohto zákona
a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa
invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac
ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.
Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od 27. augusta 1993 priznaný
čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok podľa tohto zákona
podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004.
Trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 18. júla 2006 bolo u navrhovateľa posúdené 2. novembra 2004. Podľa záveru lekárskej
správy MUDr. A. posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
v Spišskej Novej Vsi rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre vznik nároku na invaliditu
navrhovateľa bola strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku
(kapitola VII, oddiel A položky 7) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 45 %. Čiastočný invalidný dôchodok bol
navrhovateľovi podľa § 263 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 18. júla
2006 naďalej vyplácaný v sume, v akej patril do dňa preskúmania invalidity. V danom čase
teda nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona o sociálnom poistení nevznikol.
Trvanie invalidity navrhovateľa podľa § 263a zákona o sociálnom poistení preskúmala
11. decembra 2007 posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne,
pobočky v Spišskej Novej Vsi a zistila, že navrhovateľ bol naďalej čiastočne invalidný podľa
§ 37 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení do 15. októbra 2007 a s účinnosťou
od 16. októbra 2007 sa stal invalidným podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom
zabezpečení.
Z § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistencovi po preskúmaní
trvania invalidity podľa § 263 ods. 1,2 uvedeného zákona mohol vzniknúť aj nárok na
invalidný dôchodok podľa § 70 zákona o sociálnom poistení z dôvodu viac ako 50 %-nej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ak poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, považovaného podľa § 263 ods. 1
zákona o sociálnom poistení za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení
kedykoľvek po 1. januári 2004, resp. po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1,2
zákona o sociálnom poistení vznikne nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 citovaného
zákona vzhľadom na viac ako 50%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a súčasne mu bude trvať nárok na čiastočný invalidný dôchodok, potom v zmysle
§ 263a ods. 5 cit. zákona Sociálna poisťovňa musí rozhodnúť aj o nároku na výplatu jedného
z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Ochrana poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov, priznaných podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, zakotvená v § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení spočíva v tom, že v prípade žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa tohto
zákona (teda žiadosti o vyšší dôchodok z titulu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nad 50%), podanej po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1,2
zákona o sociálnom poistení invalidita musí byť posúdená podľa § 71 zákona o sociálnom
poistení, ale súčasne musí byť posúdené aj trvanie čiastočnej invalidity podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004 (podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení).
V danom prípade odporkyňa nevykonala dokazovanie o posúdenie miery poklesu
schopnosti navrhovateľa podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudková komisia
sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Spišskej Novej Vsi v posudku
z 11. decembra 2007 posúdila trvanie invalidity len podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Postup odporkyne pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku navrhovateľa preto
nezodpovedal § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd pre neúplné zistenie skutočného stavu veci napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 13. októbra 2009, číslo X. zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie o posúdenie miery
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou aj podľa § 71 zákona o sociálnom poistení rovnako, ako sa to stalo pri
posúdení trvania invalidity podľa § 37 ods. 3, resp. § 29 ods. 3 zákona o sociálnom
zabezpečení. Až následne bude môcť odporkyňa o nároku navrhovateľa na invalidný
dôchodok rozhodnúť aj podľa § 70 zákona o sociálnom poistení a v prípade, že taký nárok
vznikne, rozhodne aj o súbehu dávok v súlade s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd k požiadavke navrhovateľa o priznanie dávky invalidného dôchodku
od roku 2004 uvádza, že úlohou posudkových orgánov bolo tiež zistiť, či prípadne došlo
k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, že od 1. januára 2004 nie je invalidný,
ale len čiastočne invalidný a svoje závery odôvodniť s poukazom na podklady, obsiahnuté
v zdravotnej dokumentácii. Takéto odôvodnenie z pripojených spisov doteraz nemožno
zistiť.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, má preto právo na náhradu trov konania (§ 250k
ods. 1 OSP). Navrhovateľovi vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí
odmena za právne zastupovanie podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za 4 úkony právnej
pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na
pojednávaní Krajského súdu v Košiciach 4. decembra 2009 a podanie odvolania 15. januára
2010) vo výške jednej trinástiny výpočtového základu (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ c/ d/
citovanej vyhlášky). Navrhovateľ za štyri úkony vyčíslil odmenu 53,49 € za úkon v súlade
s citovanou vyhláškou. Ďalej advokátovi patrí paušálna náhrada hotových výdavkov za tri
úkony v roku 2008 po 6,95 € a za jeden úkon v roku 2009 v sume 7,21 € (§ 16 ods. 3 cit.
vyhlášky). Spolu tarifná odmena s paušálom predstavuje 242,02 €. Advokát je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, preto sa táto odmena upravuje o 19 % DPH na sumu 288 € (§ 18
ods. 4 citovanej vyhlášky). Advokátovi patrí náhrada cestovného motorovým vozidlom zn.
OPEL MERIVA za cestu zo Spišskej Novej Vsi do Košíc a späť 4. decembra 2009, t.j.
160 km x 2 x 7,5 litrov/100 km pri cene benzínu 1,2 € v sume 14,40 €, amortizácia
motorového vozidla zn. OPEL MERIVA 160 km, pri 0,18 € (5,50 Sk) za 1 km 4. decembra
2009 v sume 28,80 €. Ďalej mu patrí náhrada za stratu času 6 polhodín po 11,59 € v sume
69,54 € (§ 15 písm. a/ a písm. b/ citovanej vyhlášky). Spolu preto predstavujú trovy právneho
zastúpenia sumu 400,74 €.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia: Mária Kráľová