Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu A., bytom V., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a

rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2.decembra 2008, č.k. 11S

112/2008-40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2.decembra

2008, č.k. -40, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2.decembra 2008, č.k. -40, zrušil

rozhodnutie žalovaného z 28.augusta 2008 č.AA/2008/41498/13176/OISS a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa zákonných

ustanovení, a preto bola žaloba podaná dôvodne.

Žalovaný včas podaním odvolaním žiadal rozsudok krajského súdu zrušilť

a rozhodnutie žalovaného potvrdiť, lebo zákon o službách zamestnanosti úradu neukladá

povinnosť vystaviť pre uchádzača o zamestnanie kontrolný preukaz. Úrady k vydávaniu

kontrolných preukazov pre uchádzačov o zamestnanie pristúpili už v minulosti a uvedenú

povinnosť úradom neukladá ani o službách zamestnanosti v znení

neskorších predisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2, § 246c

a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez pojednávania spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno

vyhovieť.

Podľa § 36 ods. 2 písm. c/ a ods.5 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) úrad vyradí uchádzača

o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.

Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. c) sa

považuje nedostavenie sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 8.

Zo spisov vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 28.augusta 2008 číslo AA/2008/41498/13176/OISS, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne zo 7.júla 2008 číslo

5180/2003-SPS o jeho vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,

v zmysle § 36 ods. 2 písm. d/, ods. 3, 5 písm. e/ zákona o službách zamestnanosti.

Z administratívnych spisov súd zistil, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne (ďalej len „úrad) na

základe žiadosti zo 4.decembra 2003.

Záznamy o kontaktoch žalobcu ako evidovaného nezamestnaného obsahujú údaje

o návštevách žalobcu na uvedenom úrade. V deň kontaktu 29. januára 2004 pracovník

žalovaného poznamenal v zázname, že žalobca sa dostavil na úrad a bol mu určený ďalší

termín kontaktu na 12. februára 2004, ktorý je uvedený v osobitnom riadku záznamu ako

dátum kontaktu. V kontrolnom preukaze žalobcu sa nachádza záznam, podpísaný

pracovníkom žalovaného, podľa ktorého k ďalšiemu kontaktu žalobcu so žalovaným malo

dôjsť 12. februára 2004.

Pre posúdenie vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia musel súd skúmať, či pred

rozhodnutím o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu

s úradom postupoval žalovaný v súlade so zákonom.

Odvolací súd dospel k záveru, že nebola dostatočne preukázaná skutočnosť, či žalobca

ako uchádzač o zamestnanie prišiel 12.februára 2004 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Komárne. Pochybnosť o riadnom zistení tejto skutočnosti vzbudzuje existencia podpisu

pracovníka úradu A. O. na kontrolnom preukaze žalobcu pri termíne kontaktu 12.februára

2004.

V konaní nebolo preukázané, že podpis na kontrolnom preukaze žalobcu nepatrí

pracovníkovi úradu A.O., ani nebolo zistené, že uvedený podpis osvedčuje skutočnosť, ktorá

nenastala (napr. preto, že sa A. O. ako pracovník úradu podpísal na kontrolný preukaz

v príslušnom zázname omylom). Svedok J. L. vo svojej výpovedi z 23. novembra 2006

uviedol, že 12.februára 2004 viezol žalobcu na úrad osobným motorovým vozidlom a osobne

videl, ako žalobca do príslušného úradu vstupuje, žalovaný žiadnym dôkazom nedoložil opak

a dostatočne nepreukázal, že žalobca sa do úradu nedostavil. Tvrdenie žalovaného, že na úrad

chodia ľudia aj za iným cieľom, ako je splnenie povinnosti spolupracovať s úradom, zároveň

ani nepreukazuje to, že žalobca sa v uvedený deň na úrad nedostavil žalobca si splnil

povinnosť dostaviť sa v uvedený deň.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tiež nezodpovedá vykonanému dokazovaniu

tvrdenie žalovaného, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie nespolupracoval s úradom, keď

12.februára 2004 na úrad neprišiel.

Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že pre posúdenie existencie spolupráce žalobcu

so žalovaným pri hľadaní zamestnania nie je právne významná povaha kontrolného preukazu,

alebo záznamu o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, ani skúmanie dôležitosti uvedených

dokladov, ale právne významné je preukázanie skutočnosti, že žalobca ako uchádzač

o zamestnanie sa nedostavil na úrad bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu, hoci bol s touto

povinnosťou a s určeným termínom oboznámený. Len v prípade preukázania uvedených

skutočností možno vyvodiť záver, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie nespolupracuje

s úradom, keď sa na úrad nedostaví.

V prípade pochybností o o nedostavení sa uchádzača o zamestnanie na úrad preto

nemožno bez ďalšieho vychádzať zo stanoviska, že sa žalobca ako uchádzač o zamestnanie na

úrad nedostavil.

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti predmetnej veci nie je možné

jednoznačne dospieť k záveru, že žalobca ako uchádzač o zamestnanie sa 12. februára 2004

nedostavil na úrad, preto nebolo dostatočne preukázané, že nespolupracoval s úradom.

Zo samotnej skutočnosti, že v počítačovej databáze úradu v zázname o kontaktoch

uchádzača o zamestnanie z 12.februára 2004 nie je uvedený žiaden záznam, nemožno bez

ďalšieho skúmania vyvodiť záver, že sa žalobca na úrad v tento deň nedostavil.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že rozhodnutie

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá zákonu aj z dôvodu, že

žalovaný a ani úrad v svojich rozhodnutiach neuviedli ustanovenia zákona o službách

zamestnanosti v znení, ktoré aplikovali. Schválením bolo s účinnosťou

od 1.apríla 2005 zmenené znenie § 36 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti tak, že sa za

písmeno a) bolo vložené nové písmeno b), v znení: „b) nástupu do zamestnania,“ a písmená

b) až d) sa označili ako písmená c) až e). S účinnosťou od 1.apríla 2005 bola nespolupráca

s úradom ako dôvod na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie v § 36 ods. 2 zákona

o zamestnanosti uvedená v písmene d/. Následne s účinnosťou od 1.januára 2006 (prijatím

) bol zmenený zákona o službách zamestnanosti,

v ktorom sa zmenila doba šiestich mesiacov na dobu troch mesiacov. Z uvedeného dôvodu je

nevyhnutné, aby pre určitosť postupu žalovaného jeho rozhodnutie obsahovalo aj

odôvodnenie použitia príslušného znenia zákona o službách zamestnanosti, čo v danej veci

preskúmavané rozhodnutia neobsahujú.

Odvolací súd preto závery krajského súdu považuje za vecne správne a dostatočne

doložené vykonaným dokazovaním.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny podľa .

V odvolacom konaní žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá a žalobcovi žiadne

trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová