Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f82/361308.070162.pdf
PDF · 140.92 KB
No categories available
5Obdo/15/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. Š., bytom v K., zastúpenej
advokátkou JUDr. T. V., B., proti ţalovanému P., s. r. o., K., IČO: X., zastúpenému
advokátom JUDr. J. T., K., o zaplatenie 19 170,37 Eur (577 526,50 Sk) s prísl., vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9 Cb 17/08 na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne sa o d m i e t a .
Ţalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 68,62 Eur náhrady
trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. decembra 2008, č. k. 9 Cb 17/2008-72 ţalobu
zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 8 160,-- Sk náhrady trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo preukázané zaplatenie celého
podielu na zisku za roky 2005 a 2006 ţalobkyni. Po späťvzatí ţaloby zostal sporný nárok
ţalobkyne na zaplatenie 14% úroku z omeškania zo sumy 577 526,50 Sk od 18. 9. 2007
do 5. 3. 2008, teda do dňa úhrady zostatku nevyplateného podielu. Z vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, ţe zisk schválený valným zhromaţdením ţalovaného
sa počas celej existencie spoločnosti vyplácal podľa stavu finančných prostriedkov na účte
spoločnosti. Z uvedeného dôvodu nedošlo k schváleniu konkrétneho termínu výplaty podielov
na zisku na riadnych valných zhromaţdeniach, konaných 28. marca 2006 a 29. marca 2007.
O tomto spôsobe vyplácania podielov mali vedomosť všetci spoločníci ţalovaného, medzi
ktorých patrí aj ţalobkyňa, a keďţe nenamietala výšku schváleného podielu na zisku, ktorý jej
prislúchal, súd uzavrel, ţe prejavy vôle spoločníkov, týkajúce sa výplaty priznaných podielov
na zisku, je potrebné vykladať s ohľadom na zauţívanú prax, a teda, ţe spoločníci v čase
schvaľovania podielu na zisku si boli vedomí toho, ţe k výplate podielov dôjde aţ v čase, keď
budú finančné prostriedky reálne na účte ţalovaného. O tejto skutočnosti mala vedomosť aj
ţalobkyňa, lebo výplaty schválených podielov ako účtovníčka ţalovaného sama navrhovala,
a keďţe súd nezistil zvýhodnenie niektorého spoločníka pred inými, ţalobu zamietol.
Na odvolanie ţalobkyne vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
a rozsudkom z 29. januára 2010, č. k. 3 Cob 16/09-106 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní bolo nepochybne preukázané, ţe pri výplate
podielov na zisku v tomto prípade došlo podľa zavedenej praxe, ktorá bola ţalobkyni známa,
a ktorú doteraz rešpektovala, pričom v čl. 6 bode 1 spoločenskej zmluve nebola uvedená
ţiadna lehota. Z uvedených dôvodov nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie v zákonom
stanovenej lehote. Ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/
O. s. p. v spojení s ustanovením § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O. s. p. a na skutočnosť, ţe súdy
dôsledne nezisťovali, dokedy rešpektovala zauţívanú prax v ţalovanej spoločnosti ohľadom
vyplácania podielov na zisku, nezaoberal sa nezhodami spoločníkov a neposudzoval právne
účinky výzvy na zaplatenie podielov. V dovolaní poukázala na dôkazy, ktoré v konaní
predloţila a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho. Ďalej uviedla, ţe medzi ňou
a ostanými spoločníkmi boli váţne nezhody, pre ktoré sa rozhodla skončiť pracovný pomer
so ţalovaným, vyzvať ho na zaplatenie podielu na zisku za roky 2005 a 2006 a podať ţalobu
o zrušenie účasti v tejto spoločnosti. Nepovaţuje za správny právny názor odvolacieho súdu,
ţe ona doteraz pri výplate podielov, rešpektovala zavedenú prax, lebo z odôvodnenia
nevyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov dospel odvolací súd k tomuto záveru
a nevysvetlil, dokedy túto prax rešpektovala. Vzhľadom na to, ţe čas výplaty podielov
na zisku nebol valným zhromaţdením určený a nebol ani dohodnutý, zvolila postup podľa
§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je
veriteľ oprávnený poţadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlţník je povinný
záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie poţiadal. Uviedla, ţe
odvolací súd po právnej stránke nezdôvodnil, prečo nenastala splatnosť podielov na zisku
za roky 2005 a 2006, prečo výzva veriteľa v danom prípade nemá právne účinky a dlţník
sa nedostal do omeškania a ţalobca nemá právo na úroky z omeškania.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu
trov dovolacieho konania v sume 137,24 Eur. Ţalovaný vo vyjadrený uviedol, ţe ţalobkyňa
spoločne s manţelom boli v pracovnom pomere v ţalovanej spoločnosti do 30. októbra 2007
a do tohto termínu stále viedla účtovnú a mzdovú agendu, vrátane kníh faktúr a všetkých
ďalších výkazov a evidencií, sledovala a realizovala platby z obchodného styku. Ďalej
uviedol, ţe ţalobkyňa s manţelom mali záujem získať od spoločnosti čo najviac finančných
prostriedkov, bez ohľadu na to, či spoločnosť bude ekonomicky alebo obchodne zlikvidovaná.
Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je toho názoru, ţe tento
dôvod neobstojí a súčasne poukázal na ust. § 238 ods. 5 O. s. p., podľa ktorého dovolanie
nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania, neprevyšuje
v obchodných veciach 10-násobok minimálnej mzdy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie prípustné, ak je ním napadnutý
zmenený rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), keď sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ide o potvrdzujúci
rozsudok, avšak len vtedy, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Ţalobkyňou napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3
O. s. p., pretoţe ide o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom vo výroku odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie je prípustné.
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. Dovolateľka tvrdí, ţe v konaní jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá
moţnosť konať pred súdom. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu skutočne došlo,
zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K takémuto postupu v prejednávanej veci
nedošlo.
Postupu odvolacieho súdu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nie je moţné nič vytknúť.
Spôsob dokazovania a vyslovenie právneho záveru odvolacím súdom vo veci samej, nie je
moţné povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Nebola preto splnená podmienka
prípustnosti dovolania stanovená ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Keďţe dovolací súd nezistil ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie podľa § 218 ods. 1
v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Ţalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, má preto právo na náhradu trov
dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo
na náhradu účelných trov dovolacieho konania. Ţalovanému vznikli trovy na právnom
zastúpení za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu, prevzatie zastúpenia, ktoré
ţalovaný vyčíslil, nespĺňa podmienku účelnosti, nakoľko právny zástupca pokračoval
v zastúpení ţalovaného) v sume 61,41 Eur za úkon a paušálna náhrada hotových výdavkov
v sume 7,21 Eur, spolu 68,62 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková