Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/109/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. K.,

bývajúceho v B., 2/ M. K., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. D. T., advokátom v B., proti

odporcom 1/ J. O., bývajúcemu v B., 2/ M. O., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. H.,

advokátom v B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. novembra 2008 sp. zn. , 6 Co

57/2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 6. novembra 2008 sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 12. októbra 2007 č.k. – 90

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom

území D., zapísanej v Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu,

pracovisko Bratislava IV na LV č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere

2

X. m. Do výlučného vlastníctva navrhovateľov prikázal novovytvorený pozemok

2

s parcelným číslom X o výmere X. ma do výlučného vlastníctva odporcov novovytvorený

2

pozemok s parcelným číslom X o výmere X. m, podľa geometrického plánu Ing. Š. Š.

z 31.3.2007, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Uviedol, ţe medzi účastníkmi ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti

(navrhovatelia - manţelia aj odporcovia – manţelia v ideálnej 1/2) nebola moţná dohoda o

zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Keďţe nie je moţné spoluvlastníka nútiť, aby

zotrval v spoluvlastníctve, vyhovel návrhu na jeho zrušenie

a vyporiadal ho podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Š. Š., ktorý navrhol reálne

rozdelenie nehnuteľnosti tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol

podľa , keď za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţoval charakter konania.

Uznesením z 21. januára 2008 č.k. – 105 uloţil účastníkom povinnosť zaplatiť

náhradu trov konania štátu, navrhovateľom spoločne a nerozdielne

1 986 Sk, odporcom spoločne a nerozdielne 4 986 Sk, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Takto rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcov rozsudkom zo 6. novembra 2008,

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh

zamietol, odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa z 21.1.2008 č.k. – 105. Nepovaţoval za správny záver

prvostupňového súdu, podľa ktorého dohoda o zrušení a vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi

predmetnej nehnuteľnosti nie je moţná a keďţe nemoţno spoluvlastníka nútiť, aby zotrval

v spoluvlastníctve, treba ho zrušiť a vyporiadať podľa záverov znaleckého posudku o reálnom

rozdelení nehnuteľnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol toho názoru, ţe

v danom prípade podaný návrh bol kontraproduktívny, keďţe zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva účastníkov k spornej nehnuteľnosti nedôjde k vyriešeniu ich

vzájomných vzťahov. Účastníci nebudú mať vyriešený prístup k svojím garáţam, ktoré sa

nachádzajú v zadnej časti ich rodinných domov. Do nehnuteľnosti vzhľadom na šírku

2 2

novovzniknutých pozemkov vo výmere X. ma X. mnebude moţný prístup akýmkoľvek

hasiacim, zásobovacím a záchranným vozidlám, keďţe v domovej nehnuteľnosti u kaţdého

z účastníkov sú vybudované betónové schody pri vstupe do ich domovej nehnuteľnosti.

Taktieţ neušlo jeho pozornosti, ţe na súde prvého stupňa bol podaný samostatný návrh

o zriadenie vecného bremena, ktorý sa vedie pod sp. zn. , a ktorý ešte nie je

právoplatne skončený. Námietky odporcov uvedené v odvolaní povaţoval preto

za opodstatnené. Podľa jeho názoru v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa,

kedy nemusí výnimočne dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva (§ 142

ods. 2 ). Apeloval na účastníkov konania, aby svoje susedské spory

a nezhody riešili inou formou a nie návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ktorým sa medzi nimi v podstate nič nevyrieši a vzájomné nezhody budú

naďalej pretrvávať a naberať na intenzite, čo nepochybne nie je v ich prospech. Námietky

odporcov týkajúce sa geometrického plánu nepovaţoval za dôvodné (geometrický plán

s potrebnými náleţitosťami je v spise zaloţený). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s , V plnom rozsahu sa stotoţnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách štátu a jeho odôvodnením, na ktoré

v podrobnostiach poukázal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Ţiadali ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali, ţe sa dôsledne neriadil

ustanovením , z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe súd

môţe z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať podielové

spoluvlastníctvo len vtedy, ak vyporiadáva spoluvlastníctvo takým spôsobom, ţe by mal

podľa návrhu prikázať vec jednému zo spoluvlastníkov alebo ak by vyporiadanie spočívalo

v predaji spoločnej veci a následnom rozdelení výťaţku z jeho predaja. Iný zákonný dôvod

nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa

nie je v tomto ustanovení uvedený. Odvolací súd si v danej veci neuvedomil podstatnú

skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť je podľa záverov znaleckého dokazovania reálne

deliteľná. Podielové spoluvlastníctvo na ich návrh nezrušil a nevyporiadal, hoci na to nemal

zákonný dôvod v zmysle . Preto rozhodol vecne

nesprávne. Nedôvodné a nesprávne je podľa ich názoru aj tvrdenie odvolacieho súdu, ţe

zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti by

nedošlo k vyriešeniu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania. Je právne

bezvýznamným a nemá miesto tam, kde sporný pozemok je reálne deliteľný. Touto vzniknú

dva rovnocenné pozemky, ktoré svojou šírkou dovoľujú prístup osobným motorovým

vozidlám ku garáţam. Práve za súčasného stavu, keď je pozemok v ideálnom

spoluvlastníctve, nemajú naň prístup vozidlá opísané krajským súdom, čo nedovoľuje

stavebné usporiadanie rodinných domov účastníkov. Prístup ani nie je potrebný, pretoţe oba

sa nachádzajú pri hlavnej ceste. Za nedôvodnú povaţujú aj výzvu odvolacieho súdu

na riešenie svojich susedských sporov s odporcami iným spôsobom ako návrhom na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretoţe zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva

a riešila to i konštantná judikatúra v takýchto sporoch, ţe najviac rozporov a nedorozumení

vyplýva práve z tohto ideálneho spoluvlastníctva a ţe mnohokrát jedine reálna deľba

zabezpečí ukončenie dlhoročných sporov. Napokon aj konštantná judikatúra uvádza, ţe tam,

kde je pozemok reálne deliteľný, nemoţno nútiť spoluvlastníka takejto nehnuteľnosti, ktorý

podal návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nej reálnou deľbou, aby zostal

v tomto spoluvlastníctve k takejto nehnuteľnosti. Súčasne ţiadali priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Navrhovatelia sa vo vyjadrení k dovolaniu v plnom rozsahu stotoţnili s rozsudkom

krajského súdu, ktorý sa vecou dostatočne zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav

v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru. Poukázali na to, ţe geometrický plán

(pripojený k rozsudku) nie je overený katastrom nehnuteľností a nezohľadňuje faktický stav

v teréne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( Ods. 1 ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1

).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho

zrušenie ( ). Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním

zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané Je neprípustné, aby

odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o existencii dôvodov

hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva

( ) a tým nevyhoveniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,

aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti a vyporiadal ho tak, ţe prikáţe do výlučného

vlastníctva ich a odporcov časti nehnuteľnosti tak, ako budú vyznačené na geometrickom

pláne vypracovanom určeným znalcom. Súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké

dokazovanie znalcom Ing. Š. Š. z odboru g., ktorý v znaleckom posudku, súčasťou ktorého je

aj geometrický plán, vypracoval návrh na reálne rozdelenie nehnuteľnosti (realizovaný aj do

formy geometrického plánu) so všetkými náleţitosťami na úradné overenie Správou katastra

pre Hlavné mesto SR Bratislavu. K znaleckému posudku priloţil vyhotovenia geometrického

plánu, ktoré po rozhodnutí súdu budú slúţiť na vklad do katastra nehnuteľností. Vychádzajúc

z tohto znaleckého posudku a jeho záveru o reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti,

keď dohoda medzi účastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je

moţná, súd prvého stupňa podielové spoluvlastníctvo účastníkov (navrhovateľov – manţelov

a odporcov – manţelov, kaţdých v ideálnej 1/2) k predmetnej nehnuteľnosti zrušil

a vyporiadal v súlade s , podľa ktorého ak nedôjde

k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka

súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné vyuţitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre moţné, prikáţe súd vec

za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom , prihliadne pritom na to, aby

sa vec mohla účelne vyuţiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

podielovým spoluvlastníkom. Ak vec ţiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj

a výťaţok rozdelí podľa podielov. To tak, ţe do vlastníctva navrhovateľov a súčasne

odporcov prikázal špecifikované novovytvorené pozemky (v súlade s geometrickým plánom

pripojeným k rozsudku). Na rozdiel od neho odvolací súd vychádzajúc z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa (vrátane uvedeného znaleckého posudku) dospel k záveru,

ţe vzhľadom k tomu, ţe zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nedôjde

k vyriešeniu vzájomných (uvedených) susedských vzťahov medzi účastníkmi, sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí súd výnimočne zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctva, prečo návrh zamietol. Pri tomto závere aplikoval ustanovenie § 142

ods. 2 , podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci

a rozdelením výťaţku.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 6. novembra 2008 (č.l. 117),

na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, ţe by boli zopakované dôkazy

vykonané súdom prvého stupňa a ţe by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti splnenia

zákonných podmienok pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti.

Krajský súd pre odlišný záver o neopodstatnenosti návrhu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva nezopakoval dokazovanie ani výsluchom účastníkov konania,

prípadne znaleckým dokazovaním a napriek tomu konštatoval, ţe boli splnené (výnimočné)

podmienky pre zamietnutie návrhu .

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadováţil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

na ich hodnotenie. Napriek tomu povaţuje dovolací za potrebné uviesť, ţe z výslovného

znenia ustanovenia (aplikovaného odvolacím súdom)

vyplýva, ţe úvaha o výnimočnom zamietnutí návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva (pri danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa) môţe byť opodstatnená

vtedy, ak by pri vyporiadaní spoluvlastníctva prichádzalo do úvahy prikázanie veci

za náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťaţku. Na dôvody hodné osobitného zreteľa teda

nemoţno prihliadať, pokiaľ by prichádzalo do úvahy reálne rozdelenie veci. V takomto

prípade sa plne uplatní zásada, ţe nikto nemôţe byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve proti

svojej vôli (viď napr. R č. 41/1988).

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto

povahy ( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( )

a preto rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a nadväzujúcom výroku o trovách konania

a trovách štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská