Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
57f/367360.a24326.pdf
PDF · 94.82 KB
No categories available
2Cdo/352/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 352/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : S., so
sídlom v B., pobočka B., H. č. X, proti povinnému : J. K., bývajúci v B., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. L. B., Exekútorský úrad B., o vymoženie 204,54 € s prísl., vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. Er 2252/2000, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L. B.
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2009 sp.zn. 1 CoE 28/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove označeným uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu
Bardejov vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. L. B. trovy exekúcie vo výške 49,47 € do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor JUDr. L. B.
dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodnosť
tým, že svojím rozhodnutím odvolací súd spôsobil škodu na majetku súdneho exekútora ako
tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania vo veci samej, a tak ho nepriamo zaviazal
uhradiť ostatné trovy exekúcie. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že za niektoré úkony bola
priznaná odmena duplicitne a že úkon ako podnet na zastavenie exekúcie nesúvisí
s exekúciou. Tieto úkony boli riadne preukázané a sú súčasťou exekučného spisu. Navrhol
zrušiť uznesenie súdu odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený ani povinný sa k podanému dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Podľa
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1, 2 O.s.p. je
nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným. Prípustnosť
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ
tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237
O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom
zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na súdnym exekútorom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Súdny exekútor v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné
procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Jeho námietky, že
odvolací súd svojím rozhodnutím spôsobil škodu na majetku súdneho exekútora, nesúhlasí
s konštatovaním súdu, že za niektoré úkony bola priznaná odmena duplicitne a že úkon ako
podnet na zastavenie exekúcie nesúvisí s exekúciou, tieto úkony boli riadne preukázané a sú
súčasťou exekučného spisu, možno považovať len za tzv. inú vadu konania v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., alebo nesprávne právne posúdenie v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ku ktorým však dovolací súd môže prihliadnuť len
za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej
činnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu; nejde ale o postup, ktorým
by bola súdnemu exekútorovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže je dovolanie súdneho exekútora v danom prípade
vylúčené ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok
smerujúci proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom
na to bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p.,
s v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo súdny exekútor
v ňom nemal úspech a oprávnenému a povinnému žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová