Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
57a/361306.569448.pdf
PDF · 109.29 KB
No categories available
5Obdo/16/2010
Najvyšší súd 5Obdo/16/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G.G., a. s., B.B., IČO: X.,
zastúpeného advokátom JUDr. D. S., proti ţalovanému: A. Z., r. č. X., K., o zaplatenie
334,18 Eur vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 30 Cb 131/2007,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2010 č. k. 3
Cob 377/2009-83, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd dopĺňacím uznesením z 3. novembra 2009 č. k. 30 Cb 131/2007-65
doplnil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. 9. 2009 č. k. 30 Cb 131/2007-60
o výrok: Navrhovateľovi sa súdny poplatok z návrhu na začatie konania nevracia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 600,-- Sk
kolkovými známkami dňa 21. 11. 2005. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o vrátení poplatku podľa § 11 nemôţe súd
rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený;
to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred
prvým pojednávaním. V súlade s citovaným ustanovením, súd ţalobcovi súdny poplatok
za návrh na začatie konania, nevrátil.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie ţalobca.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 29. januára 2010 pod
č. k. 3 Cob 377/2009-83 uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k.
30 Cb 131/2007-65 z 3. 11. 2009 potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p.
Súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 107 ods. 1 O. s. p. pre neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania – neexistenciu spôsobilosti byť účastníkom konania – označenej
ţalovanej.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 2009
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, alebo
ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 (§ 18c ods. 6
citovaného zákona) za úkony vzniknuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je
uvedené inak.
Z citovaného znenia vyplýva, ţe zákon stanovuje vyberať poplatky za úkony
navrhnuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti (pred prvým 1. 1. 2009)
zákona podľa predpisov platných pred jeho účinnosťou a preto platí, ţe i vrátenie súdnych
poplatkov sa spravuje doterajšími predpismi. Nie je preto správne tvrdenie ţalobcu, ţe
v prípade, ak sa mu poplatok nevráti, vznikne mu voči štátu právo na náhradu škody, pretoţe
právny následok pre obidvoch účastníkov finančno-právneho vzťahu (poplatník – štát) nebude
spravodlivý.
Ustanovenie § 18a upravuje reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho
a neskoršieho práva. Toto ustanovenie sa vyrovnáva s reţimom spoplatňovania úkonov
navrhnutých a začatých pred účinnosťou zákona. Konania, ktoré boli začaté a poplatkové
úkony, ktoré boli navrhnuté pred nadobudnutím účinnosti zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov. Prechodné ustanovenia rešpektujú princíp aretroaktivity, ţe právne
normy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti.
Podľa úpravy platnej v rozhodnom čase sa poplatok nevráti, ak konanie bolo zastavené
po vydaní platobného rozkazu. Platobný rozkaz v predmetnej veci bol vydaný 5. 12. 2005.
Preto je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súdny poplatok ţalobcovi z návrhu
na začatie konania nevrátil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol zmeniť
uznesenie odvolacieho súdu a vrátiť súdny poplatok za návrh a to na účet spoločnosti
B., s. r. o. z dôvodu, ţe po začatí konania prešli na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21. 9. 2009 práva a povinnosti zo ţalobcu na spoločnosť
B., s. r. o. Ţalobca G.G., a. s., B. podal dovolanie s poukazom
na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom.
Súd prvého stupňa zistil, ţe v priebehu konania ţalovaný zomrel, a ţe poručiteľ
nezanechal ţiaden majetok. Preto súd konanie zastavil. Dňa 3. 11. 2009 vydal dopĺňacie
uznesenie, ktorým rozhodol, ţe ţalobcovi sa súdny poplatok v návrhu na začatie konania
nevracia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a za výpis
z registra trestov poplatok, splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania,
alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie, alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánov verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo ak
bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe účastník nebol riadne zastúpený. Súdny poplatok
z návrhu na začatie konania sa podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch
vráti aj vo veci, v ktorej došlo k späťvzatiu ţalobného návrhu po uplynutí troch rokov od jeho
zaplatenia. Ţalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
1. 3. 2001 pod sp. zn. 3 Obo 33/2000. Podľa názoru ţalobcu je potrebné pri rozhodovaní
o vrátení súdneho poplatku postupovať podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
vysloveného v uvedenom uznesení Najvyššieho súdu. Ţalobca má za to, ţe ustanovenie § 11
ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, má platiť aj pri zastavení konania pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od zaplatenia súdneho poplatku, ak má z neho
vyplývajúci právny následok zostať pre obidvoch účastníkov finančno-právneho vzťahu
(poplatníkom – štát) spravodlivý t. j., aby nezhoršoval právne postavenie jednej strany vzťahu
v prospech strany druhej. Súd teda mal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý konanie
zastavil a ţalobcovi nevrátil zaplatený súdny poplatok, spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Preto podľa názoru ţalobcu je tu dôvod na zmenu uznesenia v zmysle
ustanovenia § 243b ods. 2 O. s. p., resp. zrušenie uznesenia odvolacieho súdu a vrátenie veci
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania – G.G., a. s., B. (§ 240 ods. 1
O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento právny prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1
písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak po a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, a ani o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné na území Slovenskej republiky).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta, alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide
tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom,
alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení, dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku o opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O. s. p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia, rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Ţalobca v dovolaní však nenamietal relevantné procesné vady v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O. s. p. Ţalobca v dovolaní uvádza, ţe uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred
súdmi konať nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe § 237
písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou
činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí.
Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov, je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodiť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.); zhodne je ale zastávaný názor, ţe (ani
prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov samo osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.,
lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci, súd účastníkovi konania
neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred
súdom konať.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môţe byť teda len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p., v prípade ak, je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O. s. p.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
odporcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. ani z ustanovenia § 237 O. s. p.
Keďţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho
konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky mu trovy dovolacieho konania nepriznal
z dôvodu, ţe mu ţiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave. 26. mája 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková