Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G.G., a. s., B.B., IČO: X.,

zastúpeného advokátom JUDr. D. S., proti ţalovanému: A. Z., r. č. X., K., o zaplatenie

334,18 Eur vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2010 č. k. 3

Cob 377/2009-83, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd dopĺňacím uznesením z 3. novembra 2009 č. k. -65

doplnil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. 9. 2009 č. k. -60

o výrok: Navrhovateľovi sa súdny poplatok z návrhu na začatie konania nevracia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 600,-- Sk

kolkovými známkami dňa 21. 11. 2005. Podľa ustanovenia

o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov o vrátení poplatku podľa § 11 nemôţe súd

rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený;

to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred

prvým pojednávaním. V súlade s citovaným ustanovením, súd ţalobcovi súdny poplatok

za návrh na začatie konania, nevrátil.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie ţalobca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 29. januára 2010 pod

č. k. -83 uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k.

-65 z 3. 11. 2009 potvrdil ako vecne správne v zmysle

Súd prvého stupňa zastavil konanie podľa pre neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania – neexistenciu spôsobilosti byť účastníkom konania – označenej

ţalovanej.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1. 1. 2009

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, alebo

ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný

rozkaz. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2009 (§ 18c ods. 6

citovaného zákona) za úkony vzniknuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je

uvedené inak.

Z citovaného znenia vyplýva, ţe zákon stanovuje vyberať poplatky za úkony

navrhnuté, alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti (pred prvým 1. 1. 2009)

zákona podľa predpisov platných pred jeho účinnosťou a preto platí, ţe i vrátenie súdnych

poplatkov sa spravuje doterajšími predpismi. Nie je preto správne tvrdenie ţalobcu, ţe

v prípade, ak sa mu poplatok nevráti, vznikne mu voči štátu právo na náhradu škody, pretoţe

právny následok pre obidvoch účastníkov finančno-právneho vzťahu (poplatník – štát) nebude

spravodlivý.

Ustanovenie § 18a upravuje reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho

a neskoršieho práva. Toto ustanovenie sa vyrovnáva s reţimom spoplatňovania úkonov

navrhnutých a začatých pred účinnosťou zákona. Konania, ktoré boli začaté a poplatkové

úkony, ktoré boli navrhnuté pred nadobudnutím účinnosti zákona, sa dokončia podľa

doterajších predpisov. Prechodné ustanovenia rešpektujú princíp aretroaktivity, ţe právne

normy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti.

Podľa úpravy platnej v rozhodnom čase sa poplatok nevráti, ak konanie bolo zastavené

po vydaní platobného rozkazu. Platobný rozkaz v predmetnej veci bol vydaný 5. 12. 2005.

Preto je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súdny poplatok ţalobcovi z návrhu

na začatie konania nevrátil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol zmeniť

uznesenie odvolacieho súdu a vrátiť súdny poplatok za návrh a to na účet spoločnosti

B., s. r. o. z dôvodu, ţe po začatí konania prešli na základe rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 21. 9. 2009 práva a povinnosti zo ţalobcu na spoločnosť

B., s. r. o. Ţalobca G.G., a. s., B. podal dovolanie s poukazom

na ustanovenie , keďţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa zistil, ţe v priebehu konania ţalovaný zomrel, a ţe poručiteľ

nezanechal ţiaden majetok. Preto súd konanie zastavil. Dňa 3. 11. 2009 vydal dopĺňacie

uznesenie, ktorým rozhodol, ţe ţalobcovi sa súdny poplatok v návrhu na začatie konania

nevracia.

Podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch a za výpis

z registra trestov poplatok, splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania,

alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania

odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie, alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním

bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode

manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica

všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánov verejnej správy

sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo ak

bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe účastník nebol riadne zastúpený. Súdny poplatok

z návrhu na začatie konania sa podľa ustanovenia

vráti aj vo veci, v ktorej došlo k späťvzatiu ţalobného návrhu po uplynutí troch rokov od jeho

zaplatenia. Ţalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

1. 3. 2001 pod sp. zn. . Podľa názoru ţalobcu je potrebné pri rozhodovaní

o vrátení súdneho poplatku postupovať podľa právneho názoru Najvyššieho súdu

vysloveného v uvedenom uznesení Najvyššieho súdu. Ţalobca má za to, ţe ustanovenie § 11

ods. 3 , má platiť aj pri zastavení konania pred prvým

pojednávaním bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od zaplatenia súdneho poplatku, ak má z neho

vyplývajúci právny následok zostať pre obidvoch účastníkov finančno-právneho vzťahu

(poplatníkom – štát) spravodlivý t. j., aby nezhoršoval právne postavenie jednej strany vzťahu

v prospech strany druhej. Súd teda mal vrátiť zaplatený súdny poplatok. Uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý konanie

zastavil a ţalobcovi nevrátil zaplatený súdny poplatok, spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Preto podľa názoru ţalobcu je tu dôvod na zmenu uznesenia v zmysle

ustanovenia , resp. zrušenie uznesenia odvolacieho súdu a vrátenie veci

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania – G.G., a. s., B. (§ 240 ods. 1

), skúmal najskôr to, či tento právny prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm. a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak po a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, a ani o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné na území Slovenskej republiky).

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta, alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide

tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej, alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom,

alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení, dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku o opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia, rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Ţalobca v dovolaní však nenamietal relevantné procesné vady v zmysle ustanovenia

Ţalobca v dovolaní uvádza, ţe uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred

súdmi konať nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe § 237

písm. f/ odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov, je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodiť procesne

prípustné dovolanie (viď ); zhodne je ale zastávaný názor, ţe (ani

prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov samo osebe nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci, súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred

súdom konať.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť teda len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

, v prípade ak, je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

odporcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia ani z ustanovenia

Keďţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ) Najvyšší súd Slovenskej republiky mu trovy dovolacieho konania nepriznal

z dôvodu, ţe mu ţiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave. 26. mája 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková