Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
064/376158.1e44ec.pdf
PDF · 128.94 KB
No categories available
9So/24/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. P. Melichera
v právnej veci navrhovateľa P. Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo 7. decembra 2009, č.k. 14Sd/330/2008-171, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo 7. decembra 2009, č.k. 14Sd/330/2008-171, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom zo 7. decembra 2009, č.k. 14Sd/330/2008-171, potvrdil
rozhodnutie odporkyne z 25. augusta 2008 číslo X. v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 4.
augusta 2009, ktorými odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) navrhovateľovi od 11.
júla 2008 priznala invalidný dôchodok v sume 6 984 Sk mesačne s odôvodnením, že podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská
Bystrica (ďalej len „pobočka“) je od 24. júna 2008 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona pre
55 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, k 1. januáru 2009 patrí invalidný dôchodok v sume 231,90 € mesačne,
ktorý sa od 1. januára 2009 zvyšuje na sumu 248,10 € mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za preukázané,
že zdravotný stav navrhovateľa posúdili posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne so zhodným záverom, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona a za rozhodujúce
zdravotné postihnutie podľa § 71 ods.6 zákona určili Sudekovu dystrofiu pravého členka,
ktorej podľa kapitoly XV, oddielu B, položky 2 písm. b/ prílohy č. 4 zákona zodpovedá 45%-
ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a túto percentuálnu hodnotu podľa
§ 71 ods. 8 a kapitoly XV. oddiel F, položky 4 písm. a/ prílohy č. 4 zákona zvýšili o 10%
vzhľadom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ovplyvňujúcich pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (zlomenina acetabula vpravo). K zhodnému záveru dospel
posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne aj v posudku z 22. októbra 2009, v ktorom
po vyhodnotení novších lekárskych nálezov naviac skonštatoval zlepšenie zdravotného stavu
po operácii kolena a zlepšenie hodnôt kostnej denzity s tým, že ostatné následky úrazu sú
naďalej nezmenené a boli posúdené pre navrhovateľa priaznivo. Podľa názoru krajského súdu
posudky posudkových lekárov sú z medicínskej stránky náležite odôvodnené a vzájomne si
neodporujú, preto rozhodnutia potvrdil. Námietky navrhovateľa na zdĺhavú liečbu
nepovažoval za relevantné pre posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí odporkyne.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby bol
jeho zdravotný stav zhodnotený ortopédom vyššej inštancie, nakoľko je stále práceneschopný.
Žiadal, aby bol preskúmaný postup jeho liečenia lekármi a ich vyjadrenia od autonehody dňa
29. augusta 2007 a aby bol vypočutý jeho zamestnávateľ k otázke, či s nedoliečenými
problémami môže vykonávať prácu majstra odborného výcviku.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o priznaní
invalidného dôchodku.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. podmienený
(okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Posudkoví lekári vzali do úvahy, že navrhovateľ je v starostlivosti a v liečbe ortopéda od roku
2007 pre následky zranenia po autohavárii. Konštatovali, že najzávažnejšie následky
zanechalo pohmoždenie pravého členka, ktoré sa hojilo komplikovane a pretrváva
obmedzenie funkcie pravého členka ťažkého stupňa. Vzhľadom na to, že toto postihnutie by
podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 54 písm. a) prílohy č. 4 zákona (stuhnutie horného
členkového kĺbu v priaznivom postavení, t.j. stuhnutie členka v neutrálnom postavení kĺbu)
podmieňovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len v rozsahu 20 až
35%, s prihliadnutím na cievne, kožné a nervové komplikácie charakterizujúce dystrofiu,
posudkoví lekári zvolili posúdenie podľa kapitoly XV., oddiel B, položka 2 písm. b) prílohy
č. 4 zákona (Sudeckova dystrofia – ťažká forma) s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 35–45%, pričom posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne považuje posúdenie v hornej hranici
v prípade navrhovateľa za nadštandardné. Keďže následky úrazu pretrvávajú aj v oblasti
bedrového kĺbu, kde po dislokovanom zhojení zlomeniny je len minimálne obmedzenie
pohyblivosti kĺbu a teda ide o ľahké postihnutie, pričom podobné postihnutie zostalo ako
následok aj na pravom kolene, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
za iné zdravotné postihnutie zvýšená o 10 %.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery posudkov posudkových lekárov nie sú
v rozpore so závermi odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní
nepreukázal, že by u neho došlo k dlhodobému zhoršeniu zdravotného stavu oproti stavu,
ktorý posúdili posudkoví lekári. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné
doplnenie dokazovania o posúdenie zdravotného stavu a pracovnej schopnosti navrhovateľa
znalcom z odboru ortopédie.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali aj posúdením schopnosti
navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k záveru, že nie je schopný vykonávať
prácu maliara, môže však vykonávať práce bez nadmernej fyzickej záťaže, dlhodobej chôdze
a státia a chôdze po schodoch.. Obmedzenie schopnosti, resp. zákaz výkonu len niektorých
prác pri zachovaní schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom
zaradení v zmysle zákona nie je dôvodom pre zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ náplň doterajšej pracovnej činnosti navrhovateľa
nezodpovedá odporúčaniu posudkových lekárov, navrhovateľ mohol požiadať zamestnávateľa
o preradenie na inú, jeho zdravotnému stavu zodpovedajúcu prácu. Z tohto dôvodu ani
prípadné trvanie práceneschopnosti nie je okolnosťou, ktorá by spochybňovala závery
posudkových lekárov o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť
vo vhodnom pracovnom zaradení.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov
za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, preto rozhodnutia odporkyne považoval za zákonné
a rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
má navrhovateľ možnosť kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie zdravotného stavu
a zvýšenie invalidného dôchodku.
Žiadosťou navrhovateľa, aby bol preskúmaný postup jeho liečenia lekármi
od autonehody, sa odvolací súd nezaoberal, keďže tieto skutočnosti nesúvisia s konaním
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne. S takou žiadosťou sa navrhovateľ prípadne
môže obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová