Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/67/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Petra Dukesa

v právnej veci žalobkyne: JUDr. E. K., R., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. H. H., R. proti

žalovanej: JUDr. A. B., advokátka, P., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu R., C. „v

likvidácii“, R., IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 2 441,65 Eur, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 22. marca 2010, č. k. -105, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

22. marca 2010, č.k. -105 p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 9. apríla 2010, č. k. 123a p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške

131,04 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

2

1/

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej

priznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovanej nárok

na určenie pravosti pohľadávky vo výške 2 441,65 Eur, ktorú na prieskumnom pojednávaní

správkyňa konkurznej podstaty poprela ako nepreukázanú pohľadávku. Žalobkyňa svoj nárok

uplatnila titulom nezaplatenia poskytnutej právnej pomoci spočívajúcej v činnosti týkajúcej

sa možnosti založenia spoločného podniku družstva s treťou osobou a možnou likvidáciou

družstva.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 12. mája 2009 / na l. č. 64 / žalobe vyhovel.

Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením

zo dňa 16. decembra 2009 tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom sa malo doplniť dokazovanie v tom smere, či uplatnená

pohľadávka je dôvodná a preukázaná.

Súd prvého stupňa v novom konaní vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že v apríli 2004

ju úpadca požiadal o poskytnutie právnej pomoci ohľadne založenia spoločného podniku

so spoločnosťou A. K. G. a predložil jej doklady, ako zakladateľská listina spoločnosti A. R.,

a. s., stanovy, Memorandum o porozumení a spoločnom postupe, ku ktorým sa mala vyjadriť

a zaujať stanovisko. Ďalej uviedla, že koncom októbra

až v novembri 2004 prišli zástupcovia úpadcu do Banskej Bystrice k žalobkyni s možnosťou

prerokovania odstúpenia od dohôd spolupráce so spoločnosťou A. K., konkrétne

od memoranda. V tomto dokumente boli zachytené aj nejaké sankcie v prípade odstúpenia,

jej právna pomoc spočívala aj v riešení týchto záležitostí. Uviedla, že podmienkou založenia

spoločného podniku bolo vloženie určitých nehnuteľností do určitého obdobia, čo úpadca

nemohol splniť, nakoľko s a. s. R. uzavrel zabezpečovací prevod práva, predmetom ktorého

boli práve tieto nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla, že s úpadcom si ani zmluvnú

ani časovú odmenu na začiatku právnej pomoci nedohodli, pretože sa nedalo predpokladať

ako dlho bude spolupráca trvať, nešlo o jednorazovú právnu pomoc. Uviedla, že dňa

17. decembra sa stretla s predstaviteľmi úpadcu v Lučenci ohľadne ukončenia právnej

pomoci, pričom vedela, že úpadca je v zlej finančnej situácii, cena právnej pomoci,

ktorú mu poskytla by ďaleko presahovala cenu na ktorej sa dohodli s tým, že sama navrhla

cenu 50 000 Sk, s ktorou úpadca súhlasil. Faktúru vystavila 31. decembra 2004 so splatnosťou

3

14. januára 2005. Žalovaný vstúpil do likvidácie 31. decembra 2004 a likvidátorom

bola s. r. o. K., v ktorej je žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou. Svoju faktúru si mohla

preplatiť, ale tak neurobila a prednostne platila iné dlhy a svoju pohľadávku si prihlásila

v konkurze.

Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala vznik právneho vzťahu medzi ňou

a úpadcom, nepreukázala rozsah prác vykonaných pre úpadcu, ani dohodnutú odmenu.

Poukázala i na to, že faktúra bola vystavená v čase, keď už žalovaný bol v likvidácii

a likvidátorom sa stala spoločnosť, v ktorej je žalobkyňa konateľkou. Žalovaná poukázala

aj na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí a uviedli, že o faktúre nič nevedia. Pokiaľ

ide o tvrdenie žalobkyne o zakladateľskej zmluve spoločnosti A. R. a stanovách, tieto už boli

podpísané a mohla sa vyjadrovať len k memorandu a v tejto súvislosti poukázala na notársku

zápisnicu, kde je ako dátum založenia A. R. deň 29. apríl 2004

a od zástupcov úpadcu zistila, že žiadne písomné pripomienky k memorandu neposkytla.

Navrhla žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a zistil,

že uznesením zo dňa 22. septembra 2006 bola na úpadcu vyhlásený konkurz / /

a ustanovená správkyňa konkurznej podstaty.

Z obsahu prihlášky súd zistil, že žalobkyňa si prihlásila pohľadávku vo výške

73 557,10 Sk / 59 500 Sk istina a 14 057,10 Sk úrok z omeškania /, ktorú správkyňa

konkurznej podstaty poprela ako nepreukázanú.

Súd pri posudzovaní žaloby vychádzal aj zo znenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 vyhlášky

č. a výpoveď žalobkyne, ktorá v nej uviedla tie isté skutočnosti ako pri svojej

výpovedi, vyhodnotil tak, že presne nepreukázala akú právnu pomoc spoločnosti úpadcu

poskytla, nepreukázala na akej výške odmeny za poskytnutú právnu pomoc sa dohodli,

nepreukázala ani rozsah právnej pomoci, ktorú poskytovala úpadcovi. V tejto súvislosti súd

poukázal i na výpoveď svedka Ing. Jána S., ktorý uviedol, že o faktúre žalobkyne nemá

vedomosť, rovnako vypovedal aj svedok RSDr. Anton B., ktorý tiež uviedol,

že nemá vedomosť ani o tom, či sa na odmene dohodli. Potvrdil poskytnutie právnej pomoci.

Súd na základe vykonaného dokazovania naznačeného odvolacím súdom dospel

k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aký rozsah prác spoločnosti

úpadcu poskytla, na akej výške odmeny za právnu pomoc sa dohodli, ani skutočnosť,

4

či sa dožadovala zaplatenia faktúry predtým, ako si ju prihlásila do konkurzného konania.

Súd poukázal i na tú skutočnosť, že R., ch. v. d. vstúpil do likvidácie dňa

31. decembra 2004, v tento deň bola vystavená aj faktúra žalobkyňou, ktorá bola

aj konateľkou a spoločníčkou likvidátora s. r. o. K. a sama likvidáciu vykonávala.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žalobkyňa svoj nárok v žalovanej

výške nepreukázala, preto žalobu zamietla.

O trovách konania rozhodol podľa v prospech úspešnej žalovanej.

Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

7. apríla 2010.

Odvolanie odôvodnila tým, že aj keď boli súdu ňou uvádzané skutočnosti známe,

súd dokazovanie vyhodnotil tak, že nebol preukázaný rozsah právnej pomoci a dohoda o cene,

čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa právnu pomoc úpadcovi poskytla a rozsah

vykonanej služby čo do úkonov súd preukazoval a mal za preukázaný minimálne vo výške

4 úkonov, a to príprava a prevzatie, dva krát porada s klientom, Ing. S. potvrdil stretnutie 2-3

krát a RSDr. B. i viac stretnutí. Ani záver, že k memorandu neboli žiadne písomné

pripomienky vypracované je lož a nie je podložený žiadnym dôkazom. Naopak svedeckými

výpoveďami bolo preukázané, že základné dokumenty k vytvoreniu spoločného podniku

pripomienkovala a poukázala na fax, ktorý svedčí o tom, že žalovanému boli zaslané. Tvrdí,

že by si mohla účtovať za poskytnuté služby vyššiu čiastku.

Ďalej v odvolaní uviedla, že pokiaľ si svedkovia nepamätajú, že by spolu o dohode

za poskytnutú právnu pomoc hovorili a uzavreli, potom je žalovaný povinný zaplatiť cenu

právnej pomoci podľa zákona, čo je vyššia suma, než žiada žalobkyňa.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode o cene resp. k akej dohode o cene

došlo, mal vychádzať z ust. vyhl. č. Poukázala i na to,

že produkovala i iné dôkazy preukazujúce predmet a rozsah poskytnutej pomoci, ktoré neboli

vyprodukované len deň pred pojednávaním, ako tvrdí žalovaný.

5

Žalobkyňa považuje svoj nárok za preukázaný, vrátane príslušenstva a navrhla

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala,

len „verbálne uvádzala tvrdenia“, ktoré nepodložila žiadnymi relevantnými a hodnovernými

dôkazmi.

Žalovaná má za to, že v občianskom súdom konaní platí jedna zo základných zásad

súdneho konania t. j., že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázala

na to dôkaz „Oznámenie z podozrenia zo spáchania trestných činov nebezpečným

zoskupením – organizovanou zločineckou skupinou“, ktoré žalovaná podala dňa

3. decembra 2008 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. V období likvidácie

úpadcu od 01. 01. 2005 do 21. 09. 2006 žalobkyňa ako zástupkyňa likvidátora dala pokyn

svojej spoločnosti za služby „likvidátora“ vyplatiť sumu až vo výške 479 999,80 Sk,

pričom celkové výdavky predstavovali sumu 587 019,27 Sk.

Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy konania tak, ako budú vyčíslené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 /

v rozsahu podľa a

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvého stupňa v novom konaní žalobu zamietol.

Žalobkyňa si prihlásila v konkurznom konaní svoju pohľadávku, ktorá predstavuje

odmenu za právnu pomoc, vyfakturovanú faktúrou č. 2004/211. Podľa tvrdenia žalobkyne

bola odmena za právnu pomoc dohodnutá ústne, vrátane určenia odmeny. Správca konkurznej

podstaty prihlásenú pohľadávku poprel.

V rámci prvostupňového konania súd smeroval dokazovanie na preukázanie

nároku uplatneného žalobkyňou, a to predložením listinných dôkazov, výsluchom svedkov,

žalobkyne i žalovanej a dospel k názoru, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala.

Odvolací súd v rámci odvolacieho konania na pojednávaní vypočul účastníčky

konania, poskytol možnosť žalobkyni sa vo veci vyjadriť a predložiť hodnoverný dôkaz

svedčiaci o dôvodnosti jej žaloby. Žalobkyňa v priebehu konania neprodukovala

6

také relevantné dôkazy, ktoré by svedčili o dôvodnosti uplatneného nároku. Poukázala

na svedecké výpovede a listinné dôkazy založené v spise / fax na l. č. 42 spisu /,

ktoré odvolací súd nevyhodnotil ako relevantné dôkazy jednoznačne preukazujúce

skutočnosť, že žalobkyňa s úpadcom uzavrela zmluvu o poskytnutí právnej pomoci

s dohodnutou výškou odmeny, a nebol preukázaný ani rozsah vykonaných úkonov

právnej služby a tieto skutočnosti nevyplývajú jednoznačne ani zo svedeckých výpovedí.

V predmetnej veci je žalobkyňa účastníčkou, na ktorej nesporne spočívalo dôkazné

bremeno nárok preukázať. Dôkaznú povinnosť mohla plniť od začiatku konania i v priebehu

konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša

také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov účastníka

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil resp. nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.

Zmysel dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva

na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne

výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový

základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad /neúspech v konaní/ pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno,

t. j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností. Žalobkyňa dôkazmi,

ktoré navrhla vykonať ako i dôkazmi v listinnej forme svoj nárok tak ako bol uplatnený

nepreukázala.

Odvolací súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil s názorom vysloveným

súdom prvého stupňa, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho

nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

ako vecne správny potvrdil.

2/

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uložil žalobkyni zaplatiť

súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 99,50 Eur.

7

Žalobkyňa podala proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 26. apríla 2010

s odôvodnením, že uznesenie je v rozpore s ust.

v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého

uznesenia zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený podľa ,

preto odvolateľka nepatrí medzi subjekty oslobodené od poplatkovej povinnosti podľa

.

O trovách odvolacieho konania podľa v spojení s

rozhodol podľa výsledku v spore tak, že priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania vo výške cestovných nákladov Žilina - Bratislava a päť v sume 131,04 Eur.

V časti uplatnenej náhrady straty času podľa vyhl. náhradu nepriznal,

pretože správcovi konkurznej podstaty náhrada podľa uvedenej vyhlášky nepatrí

/ vyhl. č. v platnom znení /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 26. mája 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková