Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/126/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: B.. M. B., J., zastúpeného JUDr. M. B.,

advokátom, J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne,

Krajský dopravný inšpektorát, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-

56/KDI-P-2008 zo dňa 9. júna 2005, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -32 zo dňa 3. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-32 zo dňa 3. februára 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zrušil rozhodnutie č.p. KRP-56/KDI-P-2008 zo dňa 9. júna 2005, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného

inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín č. ORP-P-1749/DI-TN-2007

zo dňa 16. apríla 2008 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2000 Sk a povinnosti žalobcu

zaplatiť trovy konania v sume 500 Sk.

2

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, že žalobca viedol dňa 8. novembra 2007 o 20.08 hod. motorové vozidlo

zn. A. ev. č. T. po Bratislavskej ulici v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté

svetlá do hmly. Zostalo sporné, či boli splnené podmienky podľa § 30 ods.3 zákona

o premávke na pozemných komunikáciách, aby mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly.

Žalobca v podanej žalobe ako aj na pojednávaní tvrdil, že dňa 8. novembra 2007

cestoval z Banskej Bystrice do Trenčína. Viedol osobné motorové vozidlo a mal zapnuté

svetlá do hmly, pretože v úseku cesty do Bánoviec nad Bebravou do Trenčína bol dážď, ktorý

považoval za tak hustý, že bolo potrebné hmlové svetlá zapnúť z dôvodu bezpečnosti cestnej

premávky. Aj na protiidúcich vozidlách boli zapnuté svetlá do hmly zrejme z rovnakých

dôvodov.

Krajský súdu v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa žalovaného neboli splnené

podmienky na použitie svetiel do hmly, pretože v čase spáchania priestupku nebola znížená

viditeľnosť tak, ako má na mysli ust. § 2 písm. as/ zákona o premávke na pozemných

komunikáciách. Podľa citovaného ustanovenia zníženou viditeľnosťou je taká viditeľnosť,

keď účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia

predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, hustého dažďa

a v tuneli.

Krajský súd poukázal na to, že použitie svetiel do hmly na motorovom vozidle ku dňu

spáchania priestupku upravil v ustanovení jednoznačne

tak, že tieto bolo možné použiť len za hmly, sneženia a hustého dažďa. V predmetnej veci

bolo potrebné ustáliť, či v čase priestupku bola znížená viditeľnosť následkom hustého

sneženia do takej miery, aby bolo dôvodné použite svetiel do hmly. Vzhľadom na rozdielne

výpovede členov policajnej hliadky a žalobcu krajský súd prihliadol na pri rozhodovaní na

meteorologický posudok 289/2008. Z jeho obsahu podľa krajského súdu jednoznačne

vyplýva, že v oblasti Trenčína bolo zamračené s občasným dažďom, resp. krátko po daždi,

teplota vzduchu sa pohybovala v intervale okolo 5°C, vial slabý juhozápadný vietor. Posudok

nesvedčí v prospech žalobcu, že v oblasti Trenčína bol taký hustý dážď, ktorý by znižoval

viditeľnosť na mieru odôvodňujúcu použitie svetiel do hmly. Krajský súd uviedol, že je

pravdou, že žalobca v uvedený deň viedol motorové vozidlo z Banskej Bystrice do Trenčína,

3

avšak posúdenie, či bolo potrebné použiť svetlá do hmly na celom úseku cesty, nie je

predmetom tohto konania. Vodič bol po zmene viditeľnosti povinný svetlá do hmly vypnúť

a v ceste pokračovať tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa krajského súdu v prejednávanej veci však správne orgány v správnej úvahe

dostatočne neodôvodnili výšku uloženej pokuty (2000 Sk) a to vo vzťahu k priestupku,

z ktorého bol žalobca uznaný vinným. Pokuta bola uložená na hornej hranici sadzby napriek

tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že členovia policajnej hliadky po zastavení žalobcovho

vozidla považovali za dostatočné uloženie pokuty vo výške 500 Sk. Krajský súd uviedol, že

nie je presvedčený, že pre výšku pokuty je rozhodujúci postoj žalobcu k priestupku, za ktorý

správne orgány považovali námietky žalobcu týkajúce sa neúplného zistenia skutkového stavu

a objektívnosti postupu správnych orgánov.

Podľa krajského súdu rozhodnutie žalovaného v časti o uložení pokuty vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa a úspešnému

žalobcovi, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval nedostatočné

zdôvodnenie správneho uváženia v časti týkajúcej sa výšky pokuty, náhradu trov konania

nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že

žalobou sa domáhal, aby bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené a vrátené na ďalšie

konanie, pretože priestupku kladenému mu za vinu sa nedopustil vzhľadom na stav počasia,

ktorý umožňoval použitie svetiel do hmly. Taktiež žalobca poukazoval na to, že rozhodnutie

správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (tzv. Zásad

materiálnej pravdy), ako sa to uvádza v ust. § 3 ods.4 Správneho poriadku. Správny orgán

podľa žalobcu musí úplne a presne zistiť skutočný stav veci, pričom to má zároveň viesť

k presvedčivosti rozhodnutia. Táto zásada je úzko spojená so zásadou zákonnosti. Podľa

žalobcu uvedené zásady sa ešte radikálnejšie musia uplatňovať v priestupkovom konaní, ktoré

má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom

obvinení.

4

Podľa žalobcu meteorologický posudok č. X., ak úplne nevyvracia tvrdenie

príslušníkov hliadky, minimálne ho spochybňuje, a preto bolo potrebné uplatniť zásadu in

dubio pro reo. Žalobca krajskému súdu vyčítal, že sa zaoberal len otázkou, či posudok svedčí

v prospech žalobcu, pričom naopak v súlade s uvedenými zásadami je rozhodujúca otázka, či

posudok preukázal žalobcovu vinu. Súd teda podľa žalobcu nesprávne posúdil otázku

zodpovednosti za priestupok. Samotné znenie posudku je navyše objektívne vo väčšom,

ak nie úplnom súlade so žalobcovým tvrdením a minimálne spochybňuje tvrdenie hliadky, ak

ho úplne nevyvracia.

Podľa žalobcu, krajský súd svojim právnym názorom negatívne zasahuje do princípu

právnej istoty ako kameňa právneho a demokratického štátu, pretože akékoľvek tvrdenie

policajnej hliadky, ktoré je navyše minimálne spochybnené, ak nie úplne vyvrátené

nezávislým posudkom, považuje za dosť na preukázanie viny z priestupku, súd tak vyjadruje

názor, že tvrdenie správneho orgánu je objektívnou pravdou.

Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť

tak, že žalobe sa vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť s tým, že

žalobcovi vyhovie v právnom posúdení veci, pričom právnym názorom zaviaže správny orgán

k tomu, že aby žalobcovu vinu považoval za nepreukázanú a konanie o priestupku zastavil.

Súčasne žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania vrátane trov konania pred krajským

súdom, pretože podľa jeho názoru niet dôvodu na ich nepriznanie.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že žiadal rozsudok krajského súdu

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie

súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

krajského súdu je potrebné potvrdiť.

Podmienky premávky na pozemných komunikáciách, práva a povinnosti fyzických

osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej

správy a obcí na úseku cestnej premávky upravuje o premávke na

pozemných komunikáciách.

5

Podľa (účinného do 26.8.2008) predné svetlá

a zadné svetlá do hmly vodič smie použiť len za hmly, sneženia alebo za hustého dažďa.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (účinnom do 29.6.2008) za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť

pokutu do 2000 Sk.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je žalovaným správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát

OR PZ v Trenčíne na základe spisového materiálu dopravného priestupku, ktorý obdržal od

OO PZ Trenčín, dňa 21. januára 2008 začal správne konanie o priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca.

Prvostupňový správny orgán pri ústnom prejednaní priestupku zistil, že žalobca dňa

8. novembra 2007 v čase o 20.08 hod. jazdil na vozidle A. ev.č.T. po ulici Bratislavskej

v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly v čase, keď nebola,

nesnežilo a ani husto nepršalo.

Podľa prvostupňového správneho orgánu uvedeným konaním žalobca porušil

ustanovenie 30 ods. 3 o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. k/ o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo

výške 2000 Sk.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že po posúdení skutkového stavu veci vychádzal

6

z predloženého spisového materiálu, najmä zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo

dňa 12. februára 2008 a 16. apríla 2008, správy o výsledku objasňovania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkom OO PZ Trenčín zo dňa

8. novembra 2007, vysvetlenia M. H. zo dňa 29. novembra 2007, úradného záznamu hliadky

polície zo dňa 8. novembra 2007, meteorologického posudku č. X. zo dňa 5. marca 2008

a dospel k zhodnému záveru, ako prvostupňový správny orgán, a to, že žalobca dňa 8.

novembra 2007 v čase o 20.08 hod. jazdil na vozidle A. ev.č.T. po ulici Bratislavskej

v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly v čase, keď nebola,

nesnežilo a ani husto nepršalo.

Žalovaný poukázal na to, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkom OO PZ Trenčín zo dňa

8. novembra 2007 vyplynulo, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v rozhodnutí.

Žalobca sa k správe o výsledku odmietol vyjadriť, čo žalovaný považuje žalovaná za právo

obvineného nevyjadriť sa k ku skutočnostiam kladeným mu za vinu alebo požadovať

vykonanie dôkazov, ktoré by zoslabovali alebo vyvracali vznesené obvinenie.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca skutočnosť, že v predmetnom čase bol hustý

dážď uvádza prvýkrát až v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Na mieste využil právo

nevyjadriť sa ku skutočnostiam, kladeným mu za vinu, v zápisnici z ústneho pojedná-

vania priestupku zo dňa 16. apríla 2008 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa

12. februára 2008, pričom zdôraznil, že v čase spáchania priestupku nebolo jasno, ako

uvádzajú policajti, ale podľa meteorologického posudku bolo v predmetnom čase v oblasti

Trenčína zamračené s občasným dažďom.

Podľa žalovaného z meteorologického posudku zo dňa 5. marca 2008 vyplýva, že dňa

8. novembra 2007 bolo v čase od 20.00 hod do 21.00 hod v oblasti Trenčína zamračené

s občasným dažďom, resp. krátko po daždi. V posudku podľa žalovaného nie je uvedené,

že v danom čase bol v Trenčíne hustý dážď. Žalovaný preto nevidel rozpor medzi posudkom

a tvrdením hliadky polície, ktorá uvádza, že bolo jasné počasie, nebola hmla a ani nepršalo.

Príslušníci hliadky totiž neuvádzali, že by nebola v danom čase žiadna oblačnosť, naopak

skutočnosť, že by bol hustý dážď alebo inak znížená viditeľnosť, vylučuje tvrdenie hliadky,

že žalobca protiidúcich vodičov oslňoval.

7

Žalovaný uviedol, že pri výbere výšky uloženej pokuty prvostupňový správny orgán

prihliadol na skutočnosti uvedené v ust. a výšku pokuty

uložil v hornej hranici možnej sadzby, pričom prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob

a okolnosti jeho spáchania, kde k priestupku došlo na ceste I. triedy pri výjazde z centra

mesta, pričom žalobca o skutočnosti, že používa svetlá do hmly vedieť mohol a mal, ako aj

k osobe páchateľa priestupku, ktorý bol v roku 2006 pristihnutý za spáchanie priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a k jeho postoju k priestupku.

Žalovaný napokon uviedol, že považuje použitie hmlových svetiel v neodôvodnenom

prípade, vzhľadom na ich technické vlastnosti za výrazné obmedzenie a ohrozenie ostatných

účastníkov cestnej premávky, preto považoval uloženú sankciu vzhľadom na uvedené

skutočnosti za primeranú.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo

odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o o uznaní viny a uložení pokuty

žalobcovi potvrdené, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom v rámci odvolania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského

súdu, ktorý správne poukázal na to, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania spáchanie priestupku žalobcu bolo jednoznačne preukázané.

Podľa odvolacieho súdu záver žalovaného o porušení ust. § 30 ods. 3 záko-

na č. nachádza oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný, rovnako aj

prvostupňový správny orgán, vyargumentovali, na základe akých dôkazov ustálili, že zo

strany žalobcu došlo k porušeniu ust. , pričom odvolací

súd sa stotožnil so závermi krajskému súdu, že meteorologický posudok nesvedčí v prospech

tvrdení žalobcu, že v oblasti Trenčína by bol v inkriminovanom čase hustý dážď, ktorý by

znižoval viditeľnosť na mieru odôvodňujúcu použitie svetiel do hmly, naopak svedčí

v prospech tvrdení príslušníkov polície, ktorí v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa

8

29. novembra 2007, ako aj v úradnom zázname zo dňa 8. novembra 2007 uviedli, že v tom

čase, nebola hmla a ani husto nepršalo. Odvolací súd dodáva, že meteorologický posudok bol

len jedným z viacerých dôkazov, z ktorých vychádzal žalovaný správny orgán pri objasňovaní

skutkového stavu a okolností spáchania priestupku, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi.

V žiadnom prípade sa ním nedokazovala vina žalobcu zo spáchania uvedeného priestupku.

Tento podporný dôkaz si žalovaný vyžiadal za účelom posúdenia skutočnosti, či v rozhodnom

čase bol v danom mieste taký stav počasia, ktorý by odôvodňoval použitie hmlových svetiel

tak, ako to má na zreteli ustanovenie . Ani odvolací súd

nevidel rozpory medzi obsahom posudku a tvrdeniami členov policajnej hliadky, ktorí

netvrdili, že by nebola absolútne žiadna oblačnosť; naopak posudok vyvracia rozporné

tvrdenie žalobcu o hustom daždi, keďže z neho jednoznačne možno ustáliť, tak ako to urobil

správny orgán, že hustý dážď v rozhodnom čase preukázateľne nebol.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení

výšky uloženej sankcie.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu do 2000 Sk.

Náležitosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní upravuje s poukazom

na § 51 zákona o priestupkoch Správny poriadok (ďalej „SP“).

Podľa § 47 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa

vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia (ods. 3).

Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchanie priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. k/ pokutu vo výške 2000 Sk, teda sankciu na hornej

hranici sadzby stanovenej zákonom. V odôvodnení však bez akéhokoľvek bližšieho

zdôvodnenia, či špecifikácie len konštatoval, že pri určení druhu a výmery sankcie sa

prihliadalo na závažnosť priestupku, okolnosti jeho spáchania a na osobu páchateľa, ktorý si

bol pri dokumentovaní priestupku vedomý jeho spáchania, avšak keď hliadka odmietla

vyriešiť priestupok dohováraním, tak s ňou prestal spolupracovať. Výmerou uložených

9

sankcií sa nezaoberal ani žalovaný v odvolacom konaní, keď len stroho skonštatoval, že

považuje uloženú sankciu za primeranú vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto zdôvodnenie výmery uloženej sankcie

nepostačujúce a správne rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.

Druh a výmera uložených sankcií je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Avšak

skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcií v danom rozsahu musia byť

v správnom rozhodnutí uvedené a odôvodnené s poukazom na § 12 ods. 1 zákona

o priestupkoch a § 47 ods. 3 SP. Nedostatok odôvodnenia výšky uložených sankcií, keď

z vyššie uvedených správnych rozhodnutí nemožno zistiť, ako správne orgány použili úvahu

pri uložení sankcií na hornej hranici zákonnej sadzby (závažnosť priestupku, spôsob jeho

spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, pohnútky,

osoba páchateľa), aj s ohľadom na skutočnosť, že po zastavení žalobcu hliadkou mal byť

priestupok pôvodne sankcionovaný blokovou pokutou vo výške len 500 Sk, spôsobuje podľa

názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia a bol tu daný dôvod na

jeho zrušenie.

Vychádzajúc z uvedeného, keď krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že

rozhodnutie žalovaného v časti o uložení pokuty vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia a preto rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, rozhodol vo veci

správne.

Žalobca sa odvolal aj proti výroku o trovách konania pred krajským súdom, ktorý mu

trovy nepriznal s poukazom na veta druhá z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pretože k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo pre nedostatočné zdôvodnenie

správneho uváženia v časti výšky uloženej sankcie. Odvolací súd sa stotožnil s týmto záverom

krajského súdu vzhľadom k tomu, že ustanovenie umožňuje priznať úplne

alebo sčasti náhradu trov konania žalobcovi, ak mal v konaní celkom alebo sčasti úspech.

Krajský súd síce rozhodnutie žalovaného zrušil, avšak nie z dôvodov uvádzaných žalobcom

v jeho žalobe zo dňa 11. augusta 2008, ale pre nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej

sankcie, ktoré žalobca nenamietal, preto nemožno konštatovať, že by mal žalobca vo veci

úplný alebo aspoň čiastočný úspech a tak bolo nepriznanie trov konania pred krajským súdom

aj podľa odvolacieho súdu správne.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, lebo v odvolacom konaní nemal

úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská