Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cb6/367283.653623.pdf
PDF · 135.67 KB
No categories available
8Sžo/126/2009
Najvyšší súd 8Sžo/126/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: B.. M. B., J., zastúpeného JUDr. M. B.,
advokátom, J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne,
Krajský dopravný inšpektorát, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-
56/KDI-P-2008 zo dňa 9. júna 2005, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 13S/58/2008-32 zo dňa 3. februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/58/2008-32 zo dňa 3. februára 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zrušil rozhodnutie č.p. KRP-56/KDI-P-2008 zo dňa 9. júna 2005, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín č. ORP-P-1749/DI-TN-2007
zo dňa 16. apríla 2008 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2000 Sk a povinnosti žalobcu
zaplatiť trovy konania v sume 500 Sk.
2
V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že žalobca viedol dňa 8. novembra 2007 o 20.08 hod. motorové vozidlo
zn. A. ev. č. T. po Bratislavskej ulici v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté
svetlá do hmly. Zostalo sporné, či boli splnené podmienky podľa § 30 ods.3 zákona
o premávke na pozemných komunikáciách, aby mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly.
Žalobca v podanej žalobe ako aj na pojednávaní tvrdil, že dňa 8. novembra 2007
cestoval z Banskej Bystrice do Trenčína. Viedol osobné motorové vozidlo a mal zapnuté
svetlá do hmly, pretože v úseku cesty do Bánoviec nad Bebravou do Trenčína bol dážď, ktorý
považoval za tak hustý, že bolo potrebné hmlové svetlá zapnúť z dôvodu bezpečnosti cestnej
premávky. Aj na protiidúcich vozidlách boli zapnuté svetlá do hmly zrejme z rovnakých
dôvodov.
Krajský súdu v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa žalovaného neboli splnené
podmienky na použitie svetiel do hmly, pretože v čase spáchania priestupku nebola znížená
viditeľnosť tak, ako má na mysli ust. § 2 písm. as/ zákona o premávke na pozemných
komunikáciách. Podľa citovaného ustanovenia zníženou viditeľnosťou je taká viditeľnosť,
keď účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia
predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, hustého dažďa
a v tuneli.
Krajský súd poukázal na to, že použitie svetiel do hmly na motorovom vozidle ku dňu
spáchania priestupku upravil zákon č. 315/1996 Z.z. v ustanovení § 30 ods.3 jednoznačne
tak, že tieto bolo možné použiť len za hmly, sneženia a hustého dažďa. V predmetnej veci
bolo potrebné ustáliť, či v čase priestupku bola znížená viditeľnosť následkom hustého
sneženia do takej miery, aby bolo dôvodné použite svetiel do hmly. Vzhľadom na rozdielne
výpovede členov policajnej hliadky a žalobcu krajský súd prihliadol na pri rozhodovaní na
meteorologický posudok 289/2008. Z jeho obsahu podľa krajského súdu jednoznačne
vyplýva, že v oblasti Trenčína bolo zamračené s občasným dažďom, resp. krátko po daždi,
teplota vzduchu sa pohybovala v intervale okolo 5°C, vial slabý juhozápadný vietor. Posudok
nesvedčí v prospech žalobcu, že v oblasti Trenčína bol taký hustý dážď, ktorý by znižoval
viditeľnosť na mieru odôvodňujúcu použitie svetiel do hmly. Krajský súd uviedol, že je
pravdou, že žalobca v uvedený deň viedol motorové vozidlo z Banskej Bystrice do Trenčína,
3
avšak posúdenie, či bolo potrebné použiť svetlá do hmly na celom úseku cesty, nie je
predmetom tohto konania. Vodič bol po zmene viditeľnosti povinný svetlá do hmly vypnúť
a v ceste pokračovať tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky.
Podľa krajského súdu v prejednávanej veci však správne orgány v správnej úvahe
dostatočne neodôvodnili výšku uloženej pokuty (2000 Sk) a to vo vzťahu k priestupku,
z ktorého bol žalobca uznaný vinným. Pokuta bola uložená na hornej hranici sadzby napriek
tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že členovia policajnej hliadky po zastavení žalobcovho
vozidla považovali za dostatočné uloženie pokuty vo výške 500 Sk. Krajský súd uviedol, že
nie je presvedčený, že pre výšku pokuty je rozhodujúci postoj žalobcu k priestupku, za ktorý
správne orgány považovali námietky žalobcu týkajúce sa neúplného zistenia skutkového stavu
a objektívnosti postupu správnych orgánov.
Podľa krajského súdu rozhodnutie žalovaného v časti o uložení pokuty vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 OSP a úspešnému
žalobcovi, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval nedostatočné
zdôvodnenie správneho uváženia v časti týkajúcej sa výšky pokuty, náhradu trov konania
nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že
žalobou sa domáhal, aby bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené a vrátené na ďalšie
konanie, pretože priestupku kladenému mu za vinu sa nedopustil vzhľadom na stav počasia,
ktorý umožňoval použitie svetiel do hmly. Taktiež žalobca poukazoval na to, že rozhodnutie
správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (tzv. Zásad
materiálnej pravdy), ako sa to uvádza v ust. § 3 ods.4 Správneho poriadku. Správny orgán
podľa žalobcu musí úplne a presne zistiť skutočný stav veci, pričom to má zároveň viesť
k presvedčivosti rozhodnutia. Táto zásada je úzko spojená so zásadou zákonnosti. Podľa
žalobcu uvedené zásady sa ešte radikálnejšie musia uplatňovať v priestupkovom konaní, ktoré
má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom
obvinení.
4
Podľa žalobcu meteorologický posudok č. X., ak úplne nevyvracia tvrdenie
príslušníkov hliadky, minimálne ho spochybňuje, a preto bolo potrebné uplatniť zásadu in
dubio pro reo. Žalobca krajskému súdu vyčítal, že sa zaoberal len otázkou, či posudok svedčí
v prospech žalobcu, pričom naopak v súlade s uvedenými zásadami je rozhodujúca otázka, či
posudok preukázal žalobcovu vinu. Súd teda podľa žalobcu nesprávne posúdil otázku
zodpovednosti za priestupok. Samotné znenie posudku je navyše objektívne vo väčšom,
ak nie úplnom súlade so žalobcovým tvrdením a minimálne spochybňuje tvrdenie hliadky, ak
ho úplne nevyvracia.
Podľa žalobcu, krajský súd svojim právnym názorom negatívne zasahuje do princípu
právnej istoty ako kameňa právneho a demokratického štátu, pretože akékoľvek tvrdenie
policajnej hliadky, ktoré je navyše minimálne spochybnené, ak nie úplne vyvrátené
nezávislým posudkom, považuje za dosť na preukázanie viny z priestupku, súd tak vyjadruje
názor, že tvrdenie správneho orgánu je objektívnou pravdou.
Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť
tak, že žalobe sa vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť s tým, že
žalobcovi vyhovie v právnom posúdení veci, pričom právnym názorom zaviaže správny orgán
k tomu, že aby žalobcovu vinu považoval za nepreukázanú a konanie o priestupku zastavil.
Súčasne žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania vrátane trov konania pred krajským
súdom, pretože podľa jeho názoru niet dôvodu na ich nepriznanie.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že žiadal rozsudok krajského súdu
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
krajského súdu je potrebné potvrdiť.
Podmienky premávky na pozemných komunikáciách, práva a povinnosti fyzických
osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej
správy a obcí na úseku cestnej premávky upravuje zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách.
5
Podľa § 30 ods.3 zákona č. 315/1996 Z.z. (účinného do 26.8.2008) predné svetlá
a zadné svetlá do hmly vodič smie použiť len za hmly, sneženia alebo za hustého dažďa.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (účinnom do 29.6.2008) za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť
pokutu do 2000 Sk.
Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je žalovaným správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.
Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát
OR PZ v Trenčíne na základe spisového materiálu dopravného priestupku, ktorý obdržal od
OO PZ Trenčín, dňa 21. januára 2008 začal správne konanie o priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca.
Prvostupňový správny orgán pri ústnom prejednaní priestupku zistil, že žalobca dňa
8. novembra 2007 v čase o 20.08 hod. jazdil na vozidle A. ev.č.T. po ulici Bratislavskej
v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly v čase, keď nebola,
nesnežilo a ani husto nepršalo.
Podľa prvostupňového správneho orgánu uvedeným konaním žalobca porušil
ustanovenie 30 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 2000 Sk.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že po posúdení skutkového stavu veci vychádzal
6
z predloženého spisového materiálu, najmä zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo
dňa 12. februára 2008 a 16. apríla 2008, správy o výsledku objasňovania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkom OO PZ Trenčín zo dňa
8. novembra 2007, vysvetlenia M. H. zo dňa 29. novembra 2007, úradného záznamu hliadky
polície zo dňa 8. novembra 2007, meteorologického posudku č. X. zo dňa 5. marca 2008
a dospel k zhodnému záveru, ako prvostupňový správny orgán, a to, že žalobca dňa 8.
novembra 2007 v čase o 20.08 hod. jazdil na vozidle A. ev.č.T. po ulici Bratislavskej
v Trenčíne, pričom počas jazdy mal na vozidle zapnuté svetlá do hmly v čase, keď nebola,
nesnežilo a ani husto nepršalo.
Žalovaný poukázal na to, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkom OO PZ Trenčín zo dňa
8. novembra 2007 vyplynulo, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v rozhodnutí.
Žalobca sa k správe o výsledku odmietol vyjadriť, čo žalovaný považuje žalovaná za právo
obvineného nevyjadriť sa k ku skutočnostiam kladeným mu za vinu alebo požadovať
vykonanie dôkazov, ktoré by zoslabovali alebo vyvracali vznesené obvinenie.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca skutočnosť, že v predmetnom čase bol hustý
dážď uvádza prvýkrát až v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Na mieste využil právo
nevyjadriť sa ku skutočnostiam, kladeným mu za vinu, v zápisnici z ústneho pojedná-
vania priestupku zo dňa 16. apríla 2008 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa
12. februára 2008, pričom zdôraznil, že v čase spáchania priestupku nebolo jasno, ako
uvádzajú policajti, ale podľa meteorologického posudku bolo v predmetnom čase v oblasti
Trenčína zamračené s občasným dažďom.
Podľa žalovaného z meteorologického posudku zo dňa 5. marca 2008 vyplýva, že dňa
8. novembra 2007 bolo v čase od 20.00 hod do 21.00 hod v oblasti Trenčína zamračené
s občasným dažďom, resp. krátko po daždi. V posudku podľa žalovaného nie je uvedené,
že v danom čase bol v Trenčíne hustý dážď. Žalovaný preto nevidel rozpor medzi posudkom
a tvrdením hliadky polície, ktorá uvádza, že bolo jasné počasie, nebola hmla a ani nepršalo.
Príslušníci hliadky totiž neuvádzali, že by nebola v danom čase žiadna oblačnosť, naopak
skutočnosť, že by bol hustý dážď alebo inak znížená viditeľnosť, vylučuje tvrdenie hliadky,
že žalobca protiidúcich vodičov oslňoval.
7
Žalovaný uviedol, že pri výbere výšky uloženej pokuty prvostupňový správny orgán
prihliadol na skutočnosti uvedené v ust. § 12 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. a výšku pokuty
uložil v hornej hranici možnej sadzby, pričom prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob
a okolnosti jeho spáchania, kde k priestupku došlo na ceste I. triedy pri výjazde z centra
mesta, pričom žalobca o skutočnosti, že používa svetlá do hmly vedieť mohol a mal, ako aj
k osobe páchateľa priestupku, ktorý bol v roku 2006 pristihnutý za spáchanie priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a k jeho postoju k priestupku.
Žalovaný napokon uviedol, že považuje použitie hmlových svetiel v neodôvodnenom
prípade, vzhľadom na ich technické vlastnosti za výrazné obmedzenie a ohrozenie ostatných
účastníkov cestnej premávky, preto považoval uloženú sankciu vzhľadom na uvedené
skutočnosti za primeranú.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o o uznaní viny a uložení pokuty
žalobcovi potvrdené, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom v rámci odvolania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského
súdu, ktorý správne poukázal na to, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania spáchanie priestupku žalobcu bolo jednoznačne preukázané.
Podľa odvolacieho súdu záver žalovaného o porušení ust. § 30 ods. 3 záko-
na č. 315/1996 Z.z. nachádza oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný, rovnako aj
prvostupňový správny orgán, vyargumentovali, na základe akých dôkazov ustálili, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 30 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z., pričom odvolací
súd sa stotožnil so závermi krajskému súdu, že meteorologický posudok nesvedčí v prospech
tvrdení žalobcu, že v oblasti Trenčína by bol v inkriminovanom čase hustý dážď, ktorý by
znižoval viditeľnosť na mieru odôvodňujúcu použitie svetiel do hmly, naopak svedčí
v prospech tvrdení príslušníkov polície, ktorí v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa
8
29. novembra 2007, ako aj v úradnom zázname zo dňa 8. novembra 2007 uviedli, že v tom
čase, nebola hmla a ani husto nepršalo. Odvolací súd dodáva, že meteorologický posudok bol
len jedným z viacerých dôkazov, z ktorých vychádzal žalovaný správny orgán pri objasňovaní
skutkového stavu a okolností spáchania priestupku, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi.
V žiadnom prípade sa ním nedokazovala vina žalobcu zo spáchania uvedeného priestupku.
Tento podporný dôkaz si žalovaný vyžiadal za účelom posúdenia skutočnosti, či v rozhodnom
čase bol v danom mieste taký stav počasia, ktorý by odôvodňoval použitie hmlových svetiel
tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 30 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z.. Ani odvolací súd
nevidel rozpory medzi obsahom posudku a tvrdeniami členov policajnej hliadky, ktorí
netvrdili, že by nebola absolútne žiadna oblačnosť; naopak posudok vyvracia rozporné
tvrdenie žalobcu o hustom daždi, keďže z neho jednoznačne možno ustáliť, tak ako to urobil
správny orgán, že hustý dážď v rozhodnom čase preukázateľne nebol.
Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení
výšky uloženej sankcie.
Za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu do 2000 Sk.
Náležitosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní upravuje s poukazom
na § 51 zákona o priestupkoch Správny poriadok (ďalej „SP“).
Podľa § 47 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia (ods. 3).
Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchanie priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 2000 Sk, teda sankciu na hornej
hranici sadzby stanovenej zákonom. V odôvodnení však bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia, či špecifikácie len konštatoval, že pri určení druhu a výmery sankcie sa
prihliadalo na závažnosť priestupku, okolnosti jeho spáchania a na osobu páchateľa, ktorý si
bol pri dokumentovaní priestupku vedomý jeho spáchania, avšak keď hliadka odmietla
vyriešiť priestupok dohováraním, tak s ňou prestal spolupracovať. Výmerou uložených
9
sankcií sa nezaoberal ani žalovaný v odvolacom konaní, keď len stroho skonštatoval, že
považuje uloženú sankciu za primeranú vzhľadom na uvedené skutočnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto zdôvodnenie výmery uloženej sankcie
nepostačujúce a správne rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.
Druh a výmera uložených sankcií je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Avšak
skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcií v danom rozsahu musia byť
v správnom rozhodnutí uvedené a odôvodnené s poukazom na § 12 ods. 1 zákona
o priestupkoch a § 47 ods. 3 SP. Nedostatok odôvodnenia výšky uložených sankcií, keď
z vyššie uvedených správnych rozhodnutí nemožno zistiť, ako správne orgány použili úvahu
pri uložení sankcií na hornej hranici zákonnej sadzby (závažnosť priestupku, spôsob jeho
spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, pohnútky,
osoba páchateľa), aj s ohľadom na skutočnosť, že po zastavení žalobcu hliadkou mal byť
priestupok pôvodne sankcionovaný blokovou pokutou vo výške len 500 Sk, spôsobuje podľa
názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia a bol tu daný dôvod na
jeho zrušenie.
Vychádzajúc z uvedeného, keď krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
rozhodnutie žalovaného v časti o uložení pokuty vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a preto rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, rozhodol vo veci
správne.
Žalobca sa odvolal aj proti výroku o trovách konania pred krajským súdom, ktorý mu
trovy nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 veta druhá OSP z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pretože k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo pre nedostatočné zdôvodnenie
správneho uváženia v časti výšky uloženej sankcie. Odvolací súd sa stotožnil s týmto záverom
krajského súdu vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 250k ods. 1 OSP umožňuje priznať úplne
alebo sčasti náhradu trov konania žalobcovi, ak mal v konaní celkom alebo sčasti úspech.
Krajský súd síce rozhodnutie žalovaného zrušil, avšak nie z dôvodov uvádzaných žalobcom
v jeho žalobe zo dňa 11. augusta 2008, ale pre nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej
sankcie, ktoré žalobca nenamietal, preto nemožno konštatovať, že by mal žalobca vo veci
úplný alebo aspoň čiastočný úspech a tak bolo nepriznanie trov konania pred krajským súdom
aj podľa odvolacieho súdu správne.
10
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, lebo v odvolacom konaní nemal
úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská