Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/141/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej

veci navrhovateľa: PhDr. M. V. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava,

Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X. zo

dňa 16. decembra 2008, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.

-125 z 19.6.2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

19. júna 2009 č.k. -125 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie č. 1 odporkyne uvedené v jeho

výroku, ktorým bol navrhovateľovi odňatý starobný dôchodok priznaný od 1.7.1999

a zastavená jeho výplata od 18.2.2009. Zrušené boli aj rozhodnutia č. 2-5, ktorými bola

postupne stanovená výška dôchodku a tiež rozhodnutie č. 6, ktorým bola navrhovateľovi

uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený dôchodok v sume 251 620 Sk.

Krajský súd dôvodil tým, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav

a preukázanie skutočností, či navrhovateľ skutočne vedel a mohol predpokladať, že mu

starobný dôchodok v sume, v ktorej mu bol vyplácaný, nepatrí, a to aj s poukazom na jeho

tvrdenie, že Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie o tejto dávke, preto je logické, že túto

dávku poberal po celú dobu v dobrej viere a nevznikla mu povinnosť ju vrátiť.

Odporkyňa bola povinná podľa krajského súdu pred vydaním rozhodnutia presne

a úplne zistiť skutočný stav vecí, a na tento účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie

(§ 195 ods. 1, 2 zsp). V predmetnej veci nebol spoľahlivo zistený skutočný stav, lebo

predovšetkým navrhovateľ nebol vypočutý, odporkyňa sa nevysporiadala s tvrdeniami

navrhovateľa v celom rozsahu. Poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutia sú zmätočné

a nepreskúmateľné. Odporkyňa nebrala v úvahu pri svojom rozhodovaní rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. októbra 2001, ktorým bolo rozhodnuté

tak, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 30. marca 1999, doručená žalobcovi 30. marca

1999, je neplatná.

Náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa

tretej časti sú upravené v ust. tohto zákona. V odôvodnení

rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodovala. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré

skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie, ako hodnotila dôkazy, na základe ktorých

rozhodla, a prečo nebol vo veci vypočutý navrhovateľ.

Krajský súd po zhodnotení uvedených skutočností dospel k záveru, že nebol doteraz

preukázaný úmysel navrhovateľa, že by poberal neprávom uvedenú dávku v zmysle § 236

ods. 1 , a s poukazom na to rozhodnutia zrušil podľa

a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie a žiadala jeho zmenu

a potvrdenie svojich rozhodnutí. Nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, ktorý sa

opiera aj o rozsudok NS SR z 30.10.2002. Poukázala na to, že navrhovateľ

žiadosťou z 30. júna 1999 požiadal o mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku od

1. júla 1999. Žiadosť navrhovateľ vlastnoručne a dobrovoľne podpísal, čím potvrdil

pravdivosť a úplnosť údajov uvedených v žiadosti, a to skončenie zamestnania dňom 30. júna

1999, pričom v žiadosti neuviedol a dostatočne neoznámil, že podal žalobu na príslušný súd

o určenie neplatnosti výpovede ku dňu 30. júna 1999. Predmetnou žiadosťou navrhovateľ

žiadal o zhodnotenie doby zamestnania od 28. januára 1991 do 30. júna 1999, kedy bol

zamestnancom Obvodného úradu Púchov, potom Okresného úradu Púchov.

Podľa a 2 Nariadenia vlády ČSSR č. o mimoriadnom poskytovaní

starobného dôchodku v znení neskorších predpisov občan má nárok na mimoriadne

poskytovanie starobného dôchodku ak za účinnosti tohto nariadenia bol uvoľnený

z doterajšieho zamestnania z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka

práce, bol zamestnaný najmenej 25 rokov, do dovŕšenia potrebného veku pre nárok na

starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu chýbajú najviac dva roky

a príslušný štátny orgán nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie.

Právoplatným rozhodnutím č. X. zo 16. augusta 1999 bol podľa ustanovenia § 21

o sociálnom zabezpečení a Nariadenia vlády ČSSR č.

v znení neskorších predpisov navrhovateľovi priznaný od 1. júla 1999 starobný dôchodok.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

z 30. októbra 2002 bolo právoplatne a definitívne konštatované, že výpoveď z pracovného

pomeru daná navrhovateľovi 30. marca 1999, je neplatná. Uznesením Okresného súdu

v Považskej Bystrici č. -58 z 30. marca 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 6. apríla 2006, bol schválený zmier medzi navrhovateľom a jeho bývalým

zamestnávateľom Krajským úradom v Trenčíne. Z obsahu predmetného súdneho rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa skončil dňom 30. septembra 2002,

pričom na tomto dni skončenia pracovného pomeru sa navrhovateľ a jeho bývalý

zamestnávateľ mimosúdne dohodli. V tejto súvislosti poukazuje odporkyňa aj na podanie

navrhovateľa zo dňa 20. apríla 2006, ktorým navrhovateľ oznamuje odporkyni skončenie

pracovného pomeru dňom 30. septembra 2002. Súčasne navrhovateľ prehlásil, že od tejto

doby nemal žiadne stále alebo dočasné zamestnanie.

Z preukázaného skutkového stavu podľa odporkyne jednoznačne vyplýva, že

navrhovateľ ku dňu 30. júna 1999 pracovný pomer neukončil z dôvodu, že výpoveď

z pracovného pomeru bola súdom zrušená a neukončil ho k uvedenému dňu ani z dôvodov

uvedených v až c/ . Pracovný pomer navrhovateľa trval

nepretržite od 28. januára 1991 do 30. septembra 2002.

Nakoľko bolo podľa odporkyne dodatočne preukázané, že nárok na starobný

dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení a Nariadenia vlády

ČSSR č. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol, bol

mimoriadne poskytovaný starobný dôchodok odňatý a jeho výplata bola zastavená od

18. januára 2009.

Podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení

príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej

časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo

vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila

neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,

od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil

ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Odporkyňa v odvolaní poukázala na to, že navrhovateľ už dňa 30. marca 1999, kedy

prevzal výpoveď od zamestnávateľa, nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dňa

30. júna 1999 (výpoveď z pracovného pomeru z 30. marca 1999), ale napriek tejto skutočnosti

požiadal o starobný dôchodok z dôvodu uvoľnenia z doterajšieho zamestnania podľa § 46

ods. 1 písm. c/ . Taktiež bolo zistené, že v čase odchodu zo zamestnania

oznámil navrhovateľ bývalému zamestnávateľovi tú skutočnosť, že sa s ním bude súdiť

o neplatnosť výpovede (rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. -53

z 30. októbra 2002). Z preukázaného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ

v čase podania žiadosti o mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku z 30. júna 1999

a uplatnenia nároku od 1. júla 1999, vedel, že zamestnanie považuje za neukončené podľa

, a preto podal návrh na zrušenie výpovede. V žiadosti

z 30. júna 1999, resp. v krátkom čase po jej podaní, navrhovateľ neoznámil odporkyni

skutočnosť, že o neplatnosť výpovede vedie pracovný spor. V predmetnej žiadosti

o mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku v kolónke č. 9 uviedol, že po priznaní

starobného dôchodku nebude ďalej zamestnaný a v kolónke č. 11 neuviedol skutočnosť, že

rozviazanie pracovného pomeru k 1. júlu 1999 z dôvodu

je predmetom súdneho sporu, t.j. zatajil rozhodné skutočnosti.

Podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení

oprávnený na dávku sociálneho zabezpečenia je povinný písomne hlásiť príslušnému orgánu

sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie

nároku na dávku a jej výplatu. Takouto skutočnosťou nepochybne je súdne konanie

o neplatnom skončení pracovného pomeru. Nakoľko navrhovateľ nesplnil povinnosti podľa

o sociálnom zabezpečení a prijímal starobný dôchodok,

hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom, vedome inak

spôsobil, že starobný dôchodok sa vyplatil neprávom, a preto je povinný podľa § 107 ods. 1

o sociálnom zabezpečení vrátiť neprávom vyplatený starobný

dôchodok. S poukazom na uvedené odporkyňa postupovala správne a v súlade s príslušnými

právnymi predpismi, keď rozhodnutím č. 6 zo 16. decembra 2008 uložila navrhovateľovi

povinnosť vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok za obdobie od 1. júla 1999 do

30. septembra 2002.

Navrhovateľ žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne pre procesné vady konania (nedostatočné

zistenie skutkového stavu veci, nedostatok odôvodnenia rozhodnutí, vrátane nedostatočného

odôvodnenia aplikácie ).

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu v plnom rozsahu,

a preto podľa , prvostupňový rozsudok potvrdzuje. Odvolací súd je toho

názoru, že odporkyňa sa nevyporiadala v rozhodnutí pod č. 6 s rozhodnutím o vyslovení

neplatnosti rozviazania pracovného pomeru práve vo vzťahu ku skutkovým a právnym

dôvodom aplikácie . Krajský súd nezaviazal odporkyňu právnym

názorom k hodnoteniu právnej skutočnosti vyplývajúcej z neplatného rozviazania pracovného

pomeru, iba k tomu, aby v dôvodoch rozhodnutia zhodnotil právny význam tejto skutočnosti

vo vzťahu k uloženej povinnosti vrátiť dávky sociálneho poistenia.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru vo

vzťahu k vykonávaniu dokazovania vo veciach sociálneho poistenia pripomína, že najmä pri

aplikácii § 236 zákona považuje za nevyhnutné, aby odporkyňa konala priamo s dotknutým

účastníkom konania, vrátane jeho vypočutia ako účastníka konania a takto vykonaný dôkaz

hodnotila jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi, zadováženými ako

podklad rozhodnutia. Z doterajšieho priebehu konania, najmä z písomných podaní

navrhovateľa, jednoznačne vyplývajú také skutočnosti, ktorými sa odporkyňa mala v prípade

vypočutia navrhovateľa, ako s relevantnými skutočnosťami pre posúdenie vecí, zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková