Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
db0/366933.876b1c.pdf
PDF · 184.06 KB
No categories available
4Sžso/22/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej
v právnej veci žalobcu : Ing. M. K.T., zastúpeného JUDr. M. K.S., proti žalovanej :
Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 223-6740/2007, 1107051349 zo
14. decembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/29/2008-64 z 12.februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach.
č. k. 6S/29/2008-64 z 12. februára 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej
č. 223-6740/2007, 1107051349 zo 14. decembra 2007 z r u š u j e a vec jej vracia na
ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 268,04 € k rukám
jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým
bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie jej pobočky v Košiciach č. 300-
4952/2007 z 26.9.2007 – ktorým rozhodla, že žalobca podľa § 85 v nadväznosti na § 8 zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len
„zák.č. 461/2003 Z.z.“) nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si
uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu
pracovného úrazu podľa § 8 cit. zákona a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový
príplatok ustanovené v § 85 zák.č. 461/2003 Z.z. – a žalobcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, vrátane
prvostupňového, postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade žalobcu rozhodol
o nepriznaní úrazového príplatku. Podľa názoru krajského súdu, v danom prípade nie je
možné aplikovať na pracovný úraz príslušné ustanovenia zákonníka práce, tobôž nie
R 28/1980, pretože úraz v súvislosti s uplatnením práva podľa § 227 ods.1 písm. a/ zák.č.
461/2003 Z.z. je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení § 8 ods. 1, ods. 4, ods. 5
písm. a/ až d/ cit. zákona. Uvedené ustanovenia žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán
aplikovali na úraz, ktorý utrpel žalobca pri futbalovom zápase v rámci dlhodobých
družobných stykov jeho zamestnávateľa s N.N.. Krajský súd uviedol, že žalovaná sa náležite
vysporiadala aj s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak pre
priznanie úrazového príplatku neakceptovala ním predložený protokol zo 4.10.2007 vrátane
dodatku v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč.
124/2006 Z. z.“), ktorý spomína úraz žalobcu ako závažný pracovný úraz, pretože posledne
označený zákon neupravuje poskytovanie úrazových dávok pri pracovných úrazoch, a preto
správne uviedla žalovaná, že tento zákon nie je možné aplikovať pre účely posudzovania
nároku žalobcu na úrazový príplatok. Krajský súd zdôraznil, že ani poukaz žalobcu na § 8
ods. 4 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. neobstojí a žalovaná správne poukázala na propozície
medzinárodného družobného športového stretnutia medzi zamestnancami zamestnávateľa
žalobcu a N.N. vo futbale z 18.5.2007, v zmysle ktorých si účastníci mali usporiadať
uvoľnenie z plnenia pracovných povinností individuálne, to znamená nie na príkaz
zamestnávateľa. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca, ktorý pracuje ako vysokoškolský
učiteľ Stavebnej fakultyT.T.S., nebol svojimi nadriadenými vyslaný na futbalový zápas, pri
ktorom došlo k úrazu, ale naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ani
nepožiadal o uvoľnenie na futbalový zápas, ani v evidencii dochádzky u jeho zamestnávateľa
neuviedol čas odchodu z pracoviska na futbalový zápas, ktorý začal o 10.00 hodine. Preto aj
podľa názoru krajského súdu žalovaná správne uzavrela, že žalobca sa na tejto športovej akcii
zúčastnil z vlastnej iniciatívy. Uviedol tiež, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí
vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní a zhodnotila
ním predložené dôkazy v súlade so zákonom. Preto súd nemohol uznať za dôvodné
nekonkrétne námietky žalobcu uvedené v žalobe, pretože žalovaná vychádzala zo správneho
právneho posúdenia veci, zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom
rozhodnutie žalovanej bolo náležite odôvodnené ku jednotlivým bodom odvolania žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu a v konaní nebola zistená žiadna taká vada, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovanej. Pokiaľ žalobca v žalobe vzniesol ďalšie
námietky, ktoré neuviedol odvolaní, súd uzavrel, že žalovaná na tieto námietky nemohla
v rámci jej rozhodnutia objektívne reagovať, v ostatnom poukázal na správnosť dôvodov jej
rozhodnutia. Súd vychádzajúc z rozhodujúceho skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania
rozhodnutia žalovanej, preskúmavajúc ho v medziach žaloby, mal zato, že žalobou napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení o tom, že pri futbalovom zápase utrpel pracovný úraz z dôvodu, že sa ho
zúčastnil na príkaz svojho zamestnávateľa, ale naopak z administratívneho spisu žalovanej
a ňou vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca tým, že sa zúčastnil na futbalovom
zápase, neplnil pracovné úlohy a táto akcia nebola ani v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh, ako to má na mysli ustanovenie § 8 ods. 1, 4 a 5 zák.č. 461/2003 Z.z.,
a preto žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov
uvedených v ust. § 221 ods.1 písm. h), t.j. dôvod uvedený v § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. a
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (nakoľko poučenie krajského súdu
nie je správne čo sa týka odôvodnenia odvolania). Žalobca uviedol, že na základe „Potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti G781939“ ošetrujúceho lekára MUDr. V. bol
práceneschopný od 13.6.2007, pričom lekár stanovil ako príčinu pracovný úraz. Namietal, že
žalovaná ani krajský súd sa s týmto dokladom, ktorý je založený v spise, nevysporiadali.
Zdôraznil, že ošetrujúci lekár príčinu práceneschopnosti (ďalej len „PN“) neurčoval v zmysle
pracovnoprávnych predpisov, ale predpisov o sociálnom zabezpečení, t.j. zák.č. 461/2003
Z.z. (§ 8 ods. 1, 4 a 5). Poukázal tiež, že podľa listu Sociálnej poisťovne č. 300-3538/2007,
vybavuje K., z 8.8.2007 bola zamestnávateľovi T. adresovaná výzva na odstránenie
nedostatku, spočívajúceho v tom, že po obdržaní „Oznámenia poistnej udalosti“ a „Záznamu
o registrovanom pracovnom úraze“ bolo zo strany Stavebnej fakulty T.T. (teda nie
zamestnávateľa) doručené písomné oznámenie o zamietnutí uvedeného pracovného úrazu.
Fakulta však v zmysle §-u 23 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2 písm. a) až h) zákona o vysokých
školách nemá právo vo veci konať, nakoľko jej oprávnenia sa týkajú taxatívne vymedzenej
samosprávnej pôsobnosti. T. U. v súlade s ust. § 231 zák.č. 461/2003 Z.z. bola vyzvaná na
odstránenie tohto rozporu a zaujatia jednoznačného stanoviska. Zamestnávateľ bol vyzvaný
k doručeniu organizačného poriadku uskutočneného podujatia, pri ktorom došlo k poistnej
udalosti a k preukázaniu toho, či uvedená športová aktivita, pri ktorej došlo k úrazu, vyplýva
z predmetu činnosti zamestnávateľa a či jestvuje iná právna úprava, ktorá by ukladala
povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať účasť zamestnancov na takýchto aktivitách a výkon
takýchto činností zamestnancovi. Uvedený doklad tvorí súčasť spisového materiálu.
Podľa odvolania žalobcu voči rozhodnutiu o nepriznaní úrazovej dávky č. 300-
4952/2007, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 17.10.2007, k odvolaniu bol priložený
„Protokol č. IKO-27-05-05-2.2/P-J42-07 zo dňa 04.10.2007“, vrátane „Dodatku k protokolu
č. IKO- 27-05-2.2/P-J42-07 zo dňa 04.10.2007“ vyhotovený dňa 10.10.2007 a vyjadrenie
zamestnávateľa teda T.T. a nie Stavebnej fakulty pod označením „Protokol č. IKO-27-05-
2.2/P J42-07-vyjadrenie“ z 08.10.2007, ktoré musia tvoriť súčasť spisového materiálu
správneho orgánu (nakoľko boli priložené k odvolaniu). Z uvedených dokladov vyplýva, že
úraz sa stal v objekte zamestnávateľa. Príčina úrazu a úrazový dej boli spracované na základe
informácií poškodeného, ďalej za organizátora PaeDr. V.V.aDoc. M.M., CSc, vedúcej
katedry na S.F.T.T.S. a Záznamu o pracovnom úraze. Obsah protokolu bol prerokovaný
štatutárnym zástupcom T.T. v K. Dr.h.c. Prof. Ing. A.A., CSc., rektorom T.T.. Úraz bol
posúdený ako závažný pracovný úraz. Zamestnávateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že
opätovne prešetril a prehodnotil všetky podklady a stanoviská zainteresovaných
zamestnancov, ktoré boli vykonané v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu a vzhľadom na
zistené skutočností berie zamestnávateľ na vedomie zistenie protokolu č. IKO-27-05-2.2/P-
J42-07, v ktorých sa uvádza, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom.
Žalobca zdôraznil, že toto je relevantné právne stanovisko zamestnávateľa, ktorý bol aj
organizátorom podujatí v rámci spolupráce družobných stykov univerzít z K. a M. Tieto
doklady, ktoré musí obsahovať spisová dokumentácia správneho orgánu, spochybňujú
ustálenie skutkového stavu žalovaným, ale aj súdom prvého stupňa, ako aj právne posúdenie
veci. Žalobca zdôraznil, že správny orgán namiesto toho, aby na základe uvedených
skutočností správne a dôkladne ustálil skutkový stav veci, pričom v rozhodnutí, ktoré je
napadnuté, doslovne závery postavil na nesprávnych skutkových tvrdeniach, že
„zamestnávateľ úraz poškodeného neuznal ako pracovný“, čo preukazuje listom Stavebnej
fakulty č. 102/2007 zo dňa 15.6.2007, podľa ktorého nebol poškodený vyslaný na akciu, čo
je vo veci právne irelevantné, nakoľko zamestnávateľom v tomto prípade nie je Stavebná
fakulta, ale T. U. a jej štatutárny zástupca úraz za pracovný uznal a T. U. bola organizátorom
podujatia, pri ktorom došlo k úrazovému deju. Žalobca zdôraznil, že správny orgán mu
rozhodnutím nepriznal nárok na úrazový príplatok s tým, že úraz, ktorý sa stal poškodenému
nie je pracovným úrazom, a to vychádzajúc z dokladov predložených údajne
zamestnávateľom poškodeného (oznámenie poistnej udalostí z 13.6.2007, záznam o úraze
z 13.6.2007), v ktorých je uvedené, že zamestnávateľ nepovažuje úraz poškodeného za
pracovný v zmysle v § 8 zák.č. 461/2003 Z.z. Správny orgán, ale aj súd prvého stupňa
podľa žalobcu nesprávne ustálili skutkový stav v tom, že doklady, na ktoré sa žalovaný
odvoláva a z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, t.j. „Oznámenie poistnej udalosti zo
dňa 13. júna 2007“ a „Záznam o úraze zo dňa 13.6.2007“ boli prerobené dodatočne nie
zamestnávateľom, ale „Stavebnou fakultou“, o čom svedčí už uvedený list
č. 300-3538/2007 z 08. 08.2007 Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. A teda pri ustálení
skutkového stavu správny orgán vychádzal zo záverov, prejavu vôle subjektu, ktorý nie je
oprávnený konať, pričom prejav vôle subjektu, ktorý je oprávnený konať, nevzal vôbec
v úvahu. Súd prvého stupňa, ale v podstate aj správny orgán pri ustálení skutkového stavu
vychádzali ďalej z dokladov (list č. 99/2007 zo dňa 13.6.2007, list č. 102/2007 z 15.6.2007
a ďalšie listy zo dňa 15.6.2007), ktoré údajne predložil zamestnávateľ, čo však nie je pravdou
a z ktorých mali vyplynúť skutočnosti, pre ktoré zamestnávateľ neuznal pracovný úraz,
pričom osoby, ktoré ich predkladali za Stavebnú fakultu nemali zákonné, ale ani iné
zmocnenie konať v mene zamestnávateľa. Žalobca ďalej dôvodil, že krajský súd uviedol
v odôvodnení rozhodnutia, že skutočnosti uvedené v odvolaní nie je možné akceptovať pre
účely priznania úrazovej dávky i napriek tomu, že v predloženom protokole IKO je úraz
poškodeného definovaný ako závažný pracovný úraz. Uvedené však už samo osebe, ale aj
v kontexte s inými dokladmi v spise, ale aj skutočnosťami uvedenými v odvolaní poukazuje
na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci správnym orgánom. Správny orgán pri svojom
rozhodnutí musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (materiálnej pravdy) a mal
obsahovať také podklady pre rozhodnutie, ktoré by mu umožnili zistiť presne a úplne
skutkový stav veci. Žalobca uviedol, že vzhľadom na nesprávne, neúplné skutkové zistenia
došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. pracovným úrazom
je poškodenie zdravia, alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec uvedený
v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 cit. ust. je jednak:
- výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,
- ale aj iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa.
Žalobca podotkol, že činnosť, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu, je činnosť
organizovaná nie na súkromnej, odborárskej, či nejakej športovej báze, ale ide o činnosť
realizovanú dlhé roky každoročne zamestnávateľom, kde okrem prednášok, seminárov,
pracovných stretnutí a spoločenských stretnutí je organizované aj športové zápolenie.
Zamestnávateľ tento úraz uznal za úraz pracovný štatutárnym orgánom. Uznal teda aj to, že
činnosť bola realizovaná na príkaz zamestnávateľa. Odlišné stanovisko fakulty, bez právnej
subjektivity a v zmysle zákona bez právomoci konať v mene zamestnávateľa nemá právnu
relevanciu. Nemalo byť vôbec brané v úvahu a nemohlo byť podkladom rozhodnutia
správneho orgánu. Takže správny orgán sa nemohol náležite vysporiadať s odvolacími
námietkami (tieto je nutné posúdiť podľa obsahu).
Žalobca tiež uviedol, že je pravdou, že rozhodujúci bol skutkový stav v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, avšak tento bol nesprávne zistený. Pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd mal prihliadnuť na uvedené vady, lebo tieto mali vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie správneho orgánu nesmerovalo
k úplnému, správnemu zisteniu stavu, ani k tomu aby spoľahlivo bol zistený stav veci,
nakoľko správny orgán v prípade rozporov mal vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaná sa
nevysporiadala ani so všetkými námietkami žalobcu a nezhodnotila ním predložené dôkazy.
Pokiaľ žalobca vzniesol ďalšie námietky, ktoré neboli uvedené v odvolaní, súd síce ustálil, že
nemohli byť predmetom preskúmania a že žalovaný nemohol na ne reagovať objektívne,
avšak aj tieto poukazujú na dôvodnosť iného rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného
dôvodu žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia podľa ust. §-u 250ja ods. 3 O.s.p. a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej zo
14.12.2007 vrátane prvostupňového rozhodnutia jej pobočky Košice z 26.9.2007, zrušil a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť
nahradiť mu trovy konania, ktoré riadne špecifikoval, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K argumentom žalobcu uviedla, že čo
sa týka určenia zamestnávateľa žalobcu, nepopiera skutočnosť, že zamestnávateľom je T.
K., čo aj uviedla vo svojom rozhodnutí. Zdôraznila však, že v spisovej dokumentácii sa
nachádza dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa 5.6.2006 medzi
zamestnávateľom T. K., Stavebná fakulta, zastúpeným prof. Ing. S.S., CSc, dekanom
a žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že Stavebná fakulta je oprávnená konať
v pracovnoprávnych vzťahoch v mene T. K.. Podľa pracovnej náplne žalobcu z 28.4.2002 je
jeho pracoviskom Katedra technológie stavieb a stavebných látok Stavebnej fakulty T. K..
List, na ktorom je pracovná náplň uvedená, má hlavičku „T. U. v K., Stavebná fakulta“. Nie je
teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia zástupcov Stavebnej fakulty T. K., vrátane
priamych nadriadených zamestnancov žalobcu ohľadom jeho úrazu nie sú právne relevantné.
Čo sa týka stanoviska samotnej T. K. k úrazu žalobcu, poukázala na list T. K. č.
217/190601/2007 zo dňa 29.10.2007, podpísaný Ing. M.M., povereným výkonom funkcie
kvestora, v ktorom je citované vyjadrenie k protokolu IKO. V tomto liste je zdôraznené, že T.
K. iba „berie na vedomie zistenia z protokolu IKO, že úraz navrhovateľa je závažným
pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., ale nemení svoje
stanovisko, ktoré vyjadrila Stavebná fakulta: „trváme na tom, že sa nejedná o pracovný úraz
pri plnení pracovných úloh ani o inú činnosť vykonávanú pri plnení pracovných úloh ani o inú
činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, nakoľko menovaný sa uvedeného športového
podujatia zúčastnil bez jeho predchádzajúceho príkazu“. Argument žalobcu, že Inšpektorát
práce Košice uznal jeho úraz za závažný pracovný úraz podľa § 17 zákona č. 124/2006 Z. z.,
nie je pre riešenie problematiky poskytovania úrazových dávok relevantný. Aj v napadnutom
rozhodnutí je uvedené, že inšpektoráty práce v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z. vyšetrujú tie
úrazy, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať a registrovať. Zákon č. 124/2006 Z. z.
neupravuje poskytovanie úrazových dávok pri pracovných úrazoch, toto poskytovanie
upravuje zák.č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že v prípade posudzovania nároku
žalobcu na úrazový príplatok nemožno aplikovať zákon č. 124/2006 Z.z., ale je potrebné
vychádzať iba zo zák.č. 461/2003 Z.z.. Žalovaná záverom zdôraznila, že skutočnosť, že
zamestnávateľ neuznal poškodenie zdravia žalobcu vzniknuté pri športovej činnosti za
pracovný úraz, je plne v súlade so stanoviskom odboru sociálneho poistenia Ministerstva
práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorý v liste č. 3303/2007-1/41 z
2.4.2007 vyjadril názor, že pracovným úrazom pre účely sociálneho poistenia nie je úraz,
ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.
Zamestnávateľ koná nad rámec svojich právomocí, ak nariaďuje svojim zamestnancom účasť
na takýchto akciách a činnostiach. Z uvedeného vyplýva, že aj keby zamestnávateľ prikázal
žalobcovi zúčastniť sa športového podujatia a uznal by úraz žalobcu za pracovný, Sociálna
poisťovňa by takéto stanovisko neakceptovala a úrazové dávky by žalobcovi nepriznala.
Žalobca na písomné vyjadrenie žalobkyne reagoval rozsiahlym písomným podaním,
v rámci ktorého uviedol, že žalovaná v danom prípade si nedala ani za námahu zistiť
skutkový stav veci a vec posúdila fakticky ako nejakú zrejme súkromnú iniciatívu
zamestnancov T.T. K. v rámci družobných vzťahov. Organizátorom podujatia však bol
zamestnávateľ, ktorý v rámci každoročných stretnutí a družobných podujatí dvoch univerzít,
a to T.T. v K. a N.N. zabezpečoval družobné stretnutia, súčasťou ktorých boli semináre, čo
vlastne zodpovedá aj „Oznámeniu poistnej udalosti“ zo dňa 13.06.2007 bod 11. K uvedeným
skutočnostiam navrhol vykonať dôkazy. Zdôraznil, že zamestnávateľ k zabezpečeniu
športovej časti tohto podujatia – stretnutia dokonca vydal vnútorné pokyny „PROPOZÍCIE“
dňa 18.05.2007, pričom predsedom organizačného výboru mal byť Mgr. M.M. a členom
organizačného výboru, sekcia futbal PaeDdr. V.V.. Žalobca oboch týchto zodpovedných
zamestnancov zamestnávateľa navrhol vypočuť. Zamestnávateľ dokonca v deň úrazu
žalobcovi uznal výkon práce – plnenie pracovných úloh, za ktoré mu poskytol mzdu (plat), a
teda nie náhradu mzdy ako v prípade uvoľnenia zamestnanca z výkonu práce pri prekážkach.
Zároveň v uvedený deň, kedy došlo k úrazu, zamestnávateľ žalobcovi nevykázal
neospravedlnenú absenciu, bez náhrady mzdy, ale poskytol mu plnú mzdu (plat) za celý deň
výkonu práce. Uvedené znamená, že aj takto fakticky uznal zamestnávateľ plnenie
pracovných úloh, resp. úloh v priamej súvislosti s nimi u zamestnanca v zmysle § 8 ods. 1
písm. a) zákona č. 461/12003 Z.z.. Nesprávne sú zistenia správneho orgánu v tom, že
zamestnávateľ neuznal poškodenie zdravia žalobcu vzniknuté pri športovej udalosti za
pracovný úraz, pričom toto neuznanie fakticky vykonal nie zamestnávateľ, ktorým je T. U.
v K., ale len vedúci jej organizačnej zložky bez právnej subjektivity, a to Stavebnej fakulty.
Zamestnávateľ však úraz fakticky uznal za pracovný, o čom svedčí stanovisko a vyjadrenia
rektora (ktorý má oprávnenie konať v mene zamestnávateľa) k protokolu a dodatku, ktoré sú
uvedené medzi listinnými dôkazmi. Inšpektorát práce Košice na základe šetrenia a záverov
uvedených v Protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu č. IKO-27-05-2.2/P-
J42-07 zo dňa 04.10.2007 podľa §-u 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 14 zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, ustálil, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným
úrazom i podľa § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. Závažným pracovným úrazom
bola spôsobená ujma na zdraví, pri ktorej predpokladaná, resp. skutočná dĺžka pracovnej
neschopnosti je najmenej 42 dní. Tento dôkaz vôbec nie je právne irelevantný, ako sa ho
snaží prezentovať žalovaná, nakoľko pracovný úraz je úraz definovaný v § 195 ods. 2
Zákonníka práce (zákon č. 311/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) a v § 8 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. zhodne (obdobne aj v ďalších predpisoch o služobných pomeroch). Inšpektorát
práce pri posudzovaní úrazu ako úrazu pracovného vychádzal práve z uvedených ustanovení
a z použitia zákona č. 124/2006 Z.z. a zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré vymedzujú jeho
pôsobnosť a kompetencie ako aj povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovných úrazov. Je
zarážajúce, že žalovaný viedol korešpondenciu nie so zamestnávateľom, resp. osobami
oprávnenými konať v mene zamestnávateľa, ale so zamestnancami organizačnej zložky, ktorá
navyše nemá ani právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť vo vecí konať - viď k tomu
nejaký list povereného riaditeľa Ústavu technológií, ekonomiky a manažmentu v stavebníctve
zamestnávateľa prof. Ing. I.I., CSc. z 15.6.2007, ďalej doc. Ing. M.M., CSc., vedúcej katedry
technológie stavieb z 15.6.2007 atď., pričom je jasné, že ich o tieto listy nikto nežiadal,
najmä nie žalovaná. Žalovaná však právne relevantnému úkonu rektora T.T. v K.
vyjadrenému v prípise „Protokol č. IKO-27-05-2.2/P-J42-07 – vyjadrenie“ z 8.10.2007, kedy
T. U. opätovne prešetrila a prehodnotila všetky podklady a stanoviská zainteresovaných
zamestnancov, ktoré boli vykonané v súvislosti
s poškodením zdravia žalobcu vzhľadom na zistené skutočnosti zobrala na vedomie zistenia
protokolu č. IKO-27-05-2.2/P-J42-07, v ktorých sa uvádza, že vyšetrovaná udalosť je
závažným pracovným úrazom v zmysle ust. § 17 ods. 4 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. s tým,
že tomu neprikladá význam a nebrala tiež vôbec do úvahy zistenia obsiahnuté v časti F ďalšie
dôležité skutočnosti Protokolu č. IKO-27-052.2/P-J42-07 zo 4.10.2007, ktoré
zamestnávateľom boli potvrdené. Podľa zistenia žalobcu niektoré dokumenty zo strany
organizačnej zložky zamestnávateľa Stavebnej fakulty boli dodatočne upravované, čo je
možné potvrdiť výpoveďami svedkov. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že napadnuté
rozhodnutie vydala na základe ustálených dôkazov (objektívnych), napr. stanoviská rektorátu
104Sžso/22/2009
T.T. K. a zamestnávateľa, ktoré si Sociálna poisťovňa, pobočka Košice pred vydaním svojho
rozhodnutia vyžiadala, tieto sú z 5.9.2007, teda z obdobia kedy nebol ustálený (objektívne)
stav veci a uzavreté vyšetrovanie príčin o vzniku pracovného úrazu, pričom ide o vyjadrenia
subjektov neoprávnených konať v mene zamestnávateľa. V danej veci sú produkované
zrejmé podvrhy dokumentov, alebo účelovo upravované dokumenty, lebo v liste por.
č. 218/190601/2007 zo dňa 08.10.2007 pod označením „Protokol č. IKO-27-052.2/P-J42-07
– vyjadrenie“ podpísaným prof. Ing. Č., CSc, rektorom je stanovisko zamestnávateľa už
vyššie prezentované, kde zamestnávateľ vzal na vedomie, že vyšetrovaná udalosť je
závažným pracovným úrazom. Dôkaz, na ktorý sa odvoláva žalovaný, je prezentovaný
dôkaz list pod nižším poradovým číslom č. 217/1900601/2007, avšak s vyšším dátumom
podania zo dňa 29.10.2007, čo je zjavný nezmysel alebo podvrh, podľa ktorého
zamestnávateľ trvá údajne na tom, že sa nejedná o pracovný úraz pri plnení pracovných úloh.
Vzhľadom k tomu je nutné zvážiť potrebu znaleckého dokazovania ohľadne pravosti tejto
listiny, ktorej originál nech žalovaný predloží do spisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 31. mája 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým
potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Košiciach č. 300-4952/2007 z 26.9.2007 –
ktorým rozhodla, že žalobca podľa § 85 v nadväznosti na § 8 zák. č. 461/2003 Z. z. nemá
nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si uplatňuje nárok na úrazový
príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 zák.
114Sžso/22/2009
č. 461/2003 Z. z. a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový príplatok ustanovené
v § 85 zák. č. 461/2003 Z. z..
V konaní o posudzovanej veci bolo povinnosťou správnych orgánov – ako žalovanej
tak i prvostupňového správneho orgánu – zachovať zákonný postup, ktorý je upravený v tretej
časti zákona č. 461/2003 Z.z..
Podľa ust. § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa ust. § 195 ods. 2 podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa ust. § 195 ods. 3 organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa ust. § 196 ods.1 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných
fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa ust. § 196 ods. 6 účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa ust. § 218 ods.1 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky
odstráni.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej, odvolací súd
zistil, že správne orgány v posudzovanej veci v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami dôsledne nepostupovali.
Predovšetkým žalovaná, ktorej povinnosťou bolo v súlade s ust. § 218 ods.1 zák.č.
461/2003 Z.z. preskúmať napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu, sa uspokojila
so závermi tohto rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá náležitostiam v zmysle ust.
§ 209 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. a vo veci rozhodla bez zadováženia dostatočných
podkladov, v dôsledku ktorej skutočnosti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôkazov.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 10 O.s.p.) a ich úlohou nie je
nahrádzať činnosť správnych orgánov.
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej, viazanej právnym názorom
odvolacieho súdu, o uplatnenom nároku žalobcu, po zadovážení dostatočných podkladov pre
rozhodnutie, opätovne rozhodnúť.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že v novom
rozhodnutí bude povinnosťou žalovanej vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré
uviedol v odvolaní a tiež so skutočnosťou, že v priebehu odvolacieho konania došlo
k zásadnej zmene stanoviska zamestnávateľa žalobcu, ktorý uznal, že žalobca dňa 5.6.2007
utrpel pracovný úraz.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. a § 250k ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania
v sume 268,04 € . Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom
v prvostupňovom a v odvolacom konaní.
Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) za 3 úkony právnej služby /príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby,
stanovisko k vyjadreniu žalovaného/ vo výške po 48,63 €, t.j. spolu 145,88 € s paušálnou
náhradou vo výške 6,31 € /§ 16 ods.3 cit. vyhlášky/, t.j. spolu v sume 18,92 €. Trovy
prvostupňového konania prestavujú sumu 164,80 €.
Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu
advokátom v odvolacom konaní a tvorí ich tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1
vyhlášky za 1 úkon právnej služby /písomné vyjadrenie k odvolaniu/ vo výške 53,49 €
s paušálnou náhradou vo výške 6,95 € /§ 16 ods.3 cit. vyhlášky/, spolu vo výške 60,44 €.
Nakoľko právny zástupca žalobcu súdu preukázal, že je platiteľom DPH, v súlade
s ust. § 18 ods. 4 vyhlášky mu priznaná odmena vo výške 225,24 € bola zvýšená o daň
z pridanej hodnoty vo výške 19%, t.j. o sumu 42,80 €. Trovy právneho zastúpenia žalobcu
v predmetnej veci potom predstavujú celkovú sumu 268,04 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková