Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/22/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej

v právnej veci žalobcu : Ing. M. K.T., zastúpeného JUDr. M. K.S., proti žalovanej :

Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej č. 223-6740/2007, 1107051349 zo

14. decembra 2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.

-64 z 12.februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach.

č. k. -64 z 12. februára 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej

č. 223-6740/2007, 1107051349 zo 14. decembra 2007 z r u š u j e a vec jej vracia na

ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 268,04 € k rukám

jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie jej pobočky v Košiciach č. 300-

4952/2007 z 26.9.2007 – ktorým rozhodla, že žalobca podľa § 85 v nadväznosti na § 8 zák.č.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„“) nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si

uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu

pracovného úrazu podľa § 8 cit. zákona a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový

príplatok ustanovené v – a žalobcovi právo na náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, vrátane

prvostupňového, postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade žalobcu rozhodol

o nepriznaní úrazového príplatku. Podľa názoru krajského súdu, v danom prípade nie je

možné aplikovať na pracovný úraz príslušné ustanovenia , tobôž nie

R 28/1980, pretože úraz v súvislosti s uplatnením práva podľa § 227 ods.1 písm. a/ zák.č.

je potrebné posudzovať výlučne podľa ustanovení , ,

písm. a/ až d/ cit. zákona. Uvedené ustanovenia žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán

aplikovali na úraz, ktorý utrpel žalobca pri futbalovom zápase v rámci dlhodobých

družobných stykov jeho zamestnávateľa s N.N.. Krajský súd uviedol, že žalovaná sa náležite

vysporiadala aj s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak pre

priznanie úrazového príplatku neakceptovala ním predložený protokol zo 4.10.2007 vrátane

dodatku v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč.

“), ktorý spomína úraz žalobcu ako závažný pracovný úraz, pretože posledne

označený zákon neupravuje poskytovanie úrazových dávok pri pracovných úrazoch, a preto

správne uviedla žalovaná, že tento zákon nie je možné aplikovať pre účely posudzovania

nároku žalobcu na úrazový príplatok. Krajský súd zdôraznil, že ani poukaz žalobcu na § 8

ods. 4 písm. b/ neobstojí a žalovaná správne poukázala na propozície

medzinárodného družobného športového stretnutia medzi zamestnancami zamestnávateľa

žalobcu a N.N. vo futbale z 18.5.2007, v zmysle ktorých si účastníci mali usporiadať

uvoľnenie z plnenia pracovných povinností individuálne, to znamená nie na príkaz

zamestnávateľa. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca, ktorý pracuje ako vysokoškolský

učiteľ Stavebnej fakultyT.T.S., nebol svojimi nadriadenými vyslaný na futbalový zápas, pri

ktorom došlo k úrazu, ale naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ani

nepožiadal o uvoľnenie na futbalový zápas, ani v evidencii dochádzky u jeho zamestnávateľa

neuviedol čas odchodu z pracoviska na futbalový zápas, ktorý začal o 10.00 hodine. Preto aj

podľa názoru krajského súdu žalovaná správne uzavrela, že žalobca sa na tejto športovej akcii

zúčastnil z vlastnej iniciatívy. Uviedol tiež, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí

vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní a zhodnotila

ním predložené dôkazy v súlade so zákonom. Preto súd nemohol uznať za dôvodné

nekonkrétne námietky žalobcu uvedené v žalobe, pretože žalovaná vychádzala zo správneho

právneho posúdenia veci, zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom

rozhodnutie žalovanej bolo náležite odôvodnené ku jednotlivým bodom odvolania žalobcu

proti prvostupňovému rozhodnutiu a v konaní nebola zistená žiadna taká vada, ktorá by mohla

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovanej. Pokiaľ žalobca v žalobe vzniesol ďalšie

námietky, ktoré neuviedol odvolaní, súd uzavrel, že žalovaná na tieto námietky nemohla

v rámci jej rozhodnutia objektívne reagovať, v ostatnom poukázal na správnosť dôvodov jej

rozhodnutia. Súd vychádzajúc z rozhodujúceho skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania

rozhodnutia žalovanej, preskúmavajúc ho v medziach žaloby, mal zato, že žalobou napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení o tom, že pri futbalovom zápase utrpel pracovný úraz z dôvodu, že sa ho

zúčastnil na príkaz svojho zamestnávateľa, ale naopak z administratívneho spisu žalovanej

a ňou vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca tým, že sa zúčastnil na futbalovom

zápase, neplnil pracovné úlohy a táto akcia nebola ani v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh, ako to má na mysli ustanovenie , a ,

a preto žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov

uvedených v ust. , t.j. dôvod uvedený v a

a (nakoľko poučenie krajského súdu

nie je správne čo sa týka odôvodnenia odvolania). Žalobca uviedol, že na základe „Potvrdenia

o dočasnej pracovnej neschopnosti G781939“ ošetrujúceho lekára MUDr. V. bol

práceneschopný od 13.6.2007, pričom lekár stanovil ako príčinu pracovný úraz. Namietal, že

žalovaná ani krajský súd sa s týmto dokladom, ktorý je založený v spise, nevysporiadali.

Zdôraznil, že ošetrujúci lekár príčinu práceneschopnosti (ďalej len „PN“) neurčoval v zmysle

pracovnoprávnych predpisov, ale predpisov o sociálnom zabezpečení, t.j.

Z.z. (§ 8 ods. 1, 4 a 5). Poukázal tiež, že podľa listu Sociálnej poisťovne č. 300-3538/2007,

vybavuje K., z 8.8.2007 bola zamestnávateľovi T. adresovaná výzva na odstránenie

nedostatku, spočívajúceho v tom, že po obdržaní „Oznámenia poistnej udalosti“ a „Záznamu

o registrovanom pracovnom úraze“ bolo zo strany Stavebnej fakulty T.T. (teda nie

zamestnávateľa) doručené písomné oznámenie o zamietnutí uvedeného pracovného úrazu.

Fakulta však v zmysle §-u 23 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2 písm. a) až h) zákona o vysokých

školách nemá právo vo veci konať, nakoľko jej oprávnenia sa týkajú taxatívne vymedzenej

samosprávnej pôsobnosti. T. U. v súlade s ust. bola vyzvaná na

odstránenie tohto rozporu a zaujatia jednoznačného stanoviska. Zamestnávateľ bol vyzvaný

k doručeniu organizačného poriadku uskutočneného podujatia, pri ktorom došlo k poistnej

udalosti a k preukázaniu toho, či uvedená športová aktivita, pri ktorej došlo k úrazu, vyplýva

z predmetu činnosti zamestnávateľa a či jestvuje iná právna úprava, ktorá by ukladala

povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať účasť zamestnancov na takýchto aktivitách a výkon

takýchto činností zamestnancovi. Uvedený doklad tvorí súčasť spisového materiálu.

Podľa odvolania žalobcu voči rozhodnutiu o nepriznaní úrazovej dávky č. 300-

4952/2007, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 17.10.2007, k odvolaniu bol priložený

„Protokol č. IKO-27-05-05-2.2/P-J42-07 zo dňa 04.10.2007“, vrátane „Dodatku k protokolu

č. IKO- 27-05-2.2/P-J42-07 zo dňa 04.10.2007“ vyhotovený dňa 10.10.2007 a vyjadrenie

zamestnávateľa teda T.T. a nie Stavebnej fakulty pod označením „Protokol č. IKO-27-05-

2.2/P J42-07-vyjadrenie“ z 08.10.2007, ktoré musia tvoriť súčasť spisového materiálu

správneho orgánu (nakoľko boli priložené k odvolaniu). Z uvedených dokladov vyplýva, že

úraz sa stal v objekte zamestnávateľa. Príčina úrazu a úrazový dej boli spracované na základe

informácií poškodeného, ďalej za organizátora PaeDr. V.V.aDoc. M.M., CSc, vedúcej

katedry na S.F.T.T.S. a Záznamu o pracovnom úraze. Obsah protokolu bol prerokovaný

štatutárnym zástupcom T.T. v K. Dr.h.c. Prof. Ing. A.A., CSc., rektorom T.T.. Úraz bol

posúdený ako závažný pracovný úraz. Zamestnávateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že

opätovne prešetril a prehodnotil všetky podklady a stanoviská zainteresovaných

zamestnancov, ktoré boli vykonané v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu a vzhľadom na

zistené skutočností berie zamestnávateľ na vedomie zistenie protokolu č. IKO-27-05-2.2/P-

J42-07, v ktorých sa uvádza, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom.

Žalobca zdôraznil, že toto je relevantné právne stanovisko zamestnávateľa, ktorý bol aj

organizátorom podujatí v rámci spolupráce družobných stykov univerzít z K. a M. Tieto

doklady, ktoré musí obsahovať spisová dokumentácia správneho orgánu, spochybňujú

ustálenie skutkového stavu žalovaným, ale aj súdom prvého stupňa, ako aj právne posúdenie

veci. Žalobca zdôraznil, že správny orgán namiesto toho, aby na základe uvedených

skutočností správne a dôkladne ustálil skutkový stav veci, pričom v rozhodnutí, ktoré je

napadnuté, doslovne závery postavil na nesprávnych skutkových tvrdeniach, že

„zamestnávateľ úraz poškodeného neuznal ako pracovný“, čo preukazuje listom Stavebnej

fakulty č. 102/2007 zo dňa 15.6.2007, podľa ktorého nebol poškodený vyslaný na akciu, čo

je vo veci právne irelevantné, nakoľko zamestnávateľom v tomto prípade nie je Stavebná

fakulta, ale T. U. a jej štatutárny zástupca úraz za pracovný uznal a T. U. bola organizátorom

podujatia, pri ktorom došlo k úrazovému deju. Žalobca zdôraznil, že správny orgán mu

rozhodnutím nepriznal nárok na úrazový príplatok s tým, že úraz, ktorý sa stal poškodenému

nie je pracovným úrazom, a to vychádzajúc z dokladov predložených údajne

zamestnávateľom poškodeného (oznámenie poistnej udalostí z 13.6.2007, záznam o úraze

z 13.6.2007), v ktorých je uvedené, že zamestnávateľ nepovažuje úraz poškodeného za

pracovný v zmysle v Správny orgán, ale aj súd prvého stupňa

podľa žalobcu nesprávne ustálili skutkový stav v tom, že doklady, na ktoré sa žalovaný

odvoláva a z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, t.j. „Oznámenie poistnej udalosti zo

dňa 13. júna 2007“ a „Záznam o úraze zo dňa 13.6.2007“ boli prerobené dodatočne nie

zamestnávateľom, ale „Stavebnou fakultou“, o čom svedčí už uvedený list

č. 300-3538/2007 z 08. 08.2007 Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. A teda pri ustálení

skutkového stavu správny orgán vychádzal zo záverov, prejavu vôle subjektu, ktorý nie je

oprávnený konať, pričom prejav vôle subjektu, ktorý je oprávnený konať, nevzal vôbec

v úvahu. Súd prvého stupňa, ale v podstate aj správny orgán pri ustálení skutkového stavu

vychádzali ďalej z dokladov (list č. 99/2007 zo dňa 13.6.2007, list č. 102/2007 z 15.6.2007

a ďalšie listy zo dňa 15.6.2007), ktoré údajne predložil zamestnávateľ, čo však nie je pravdou

a z ktorých mali vyplynúť skutočnosti, pre ktoré zamestnávateľ neuznal pracovný úraz,

pričom osoby, ktoré ich predkladali za Stavebnú fakultu nemali zákonné, ale ani iné

zmocnenie konať v mene zamestnávateľa. Žalobca ďalej dôvodil, že krajský súd uviedol

v odôvodnení rozhodnutia, že skutočnosti uvedené v odvolaní nie je možné akceptovať pre

účely priznania úrazovej dávky i napriek tomu, že v predloženom protokole IKO je úraz

poškodeného definovaný ako závažný pracovný úraz. Uvedené však už samo osebe, ale aj

v kontexte s inými dokladmi v spise, ale aj skutočnosťami uvedenými v odvolaní poukazuje

na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci správnym orgánom. Správny orgán pri svojom

rozhodnutí musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (materiálnej pravdy) a mal

obsahovať také podklady pre rozhodnutie, ktoré by mu umožnili zistiť presne a úplne

skutkový stav veci. Žalobca uviedol, že vzhľadom na nesprávne, neúplné skutkové zistenia

došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalobca zdôraznil, že v zmysle pracovným úrazom

je poškodenie zdravia, alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle

krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec uvedený

v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh

alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Plnenie pracovných

úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 cit. ust. je jednak:

- výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,

- ale aj iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa.

Žalobca podotkol, že činnosť, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu, je činnosť

organizovaná nie na súkromnej, odborárskej, či nejakej športovej báze, ale ide o činnosť

realizovanú dlhé roky každoročne zamestnávateľom, kde okrem prednášok, seminárov,

pracovných stretnutí a spoločenských stretnutí je organizované aj športové zápolenie.

Zamestnávateľ tento úraz uznal za úraz pracovný štatutárnym orgánom. Uznal teda aj to, že

činnosť bola realizovaná na príkaz zamestnávateľa. Odlišné stanovisko fakulty, bez právnej

subjektivity a v zmysle zákona bez právomoci konať v mene zamestnávateľa nemá právnu

relevanciu. Nemalo byť vôbec brané v úvahu a nemohlo byť podkladom rozhodnutia

správneho orgánu. Takže správny orgán sa nemohol náležite vysporiadať s odvolacími

námietkami (tieto je nutné posúdiť podľa obsahu).

Žalobca tiež uviedol, že je pravdou, že rozhodujúci bol skutkový stav v čase vydania

napadnutého rozhodnutia, avšak tento bol nesprávne zistený. Pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd mal prihliadnuť na uvedené vady, lebo tieto mali vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie správneho orgánu nesmerovalo

k úplnému, správnemu zisteniu stavu, ani k tomu aby spoľahlivo bol zistený stav veci,

nakoľko správny orgán v prípade rozporov mal vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaná sa

nevysporiadala ani so všetkými námietkami žalobcu a nezhodnotila ním predložené dôkazy.

Pokiaľ žalobca vzniesol ďalšie námietky, ktoré neboli uvedené v odvolaní, súd síce ustálil, že

nemohli byť predmetom preskúmania a že žalovaný nemohol na ne reagovať objektívne,

avšak aj tieto poukazujú na dôvodnosť iného rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného

dôvodu žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia podľa ust. §-u 250ja ods. 3 a navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej zo

14.12.2007 vrátane prvostupňového rozhodnutia jej pobočky Košice z 26.9.2007, zrušil a vec

vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť

nahradiť mu trovy konania, ktoré riadne špecifikoval, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K argumentom žalobcu uviedla, že čo

sa týka určenia zamestnávateľa žalobcu, nepopiera skutočnosť, že zamestnávateľom je T.

K., čo aj uviedla vo svojom rozhodnutí. Zdôraznila však, že v spisovej dokumentácii sa

nachádza dohoda o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa 5.6.2006 medzi

zamestnávateľom T. K., Stavebná fakulta, zastúpeným prof. Ing. S.S., CSc, dekanom

a žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že Stavebná fakulta je oprávnená konať

v pracovnoprávnych vzťahoch v mene T. K.. Podľa pracovnej náplne žalobcu z 28.4.2002 je

jeho pracoviskom Katedra technológie stavieb a stavebných látok Stavebnej fakulty T. K..

List, na ktorom je pracovná náplň uvedená, má hlavičku „T. U. v K., Stavebná fakulta“. Nie je

teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia zástupcov Stavebnej fakulty T. K., vrátane

priamych nadriadených zamestnancov žalobcu ohľadom jeho úrazu nie sú právne relevantné.

Čo sa týka stanoviska samotnej T. K. k úrazu žalobcu, poukázala na list T. K. č.

zo dňa 29.10.2007, podpísaný Ing. M.M., povereným výkonom funkcie

kvestora, v ktorom je citované vyjadrenie k protokolu IKO. V tomto liste je zdôraznené, že T.

K. iba „berie na vedomie zistenia z protokolu IKO, že úraz navrhovateľa je závažným

pracovným úrazom v zmysle , ale nemení svoje

stanovisko, ktoré vyjadrila Stavebná fakulta: „trváme na tom, že sa nejedná o pracovný úraz

pri plnení pracovných úloh ani o inú činnosť vykonávanú pri plnení pracovných úloh ani o inú

činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, nakoľko menovaný sa uvedeného športového

podujatia zúčastnil bez jeho predchádzajúceho príkazu“. Argument žalobcu, že Inšpektorát

práce Košice uznal jeho úraz za závažný pracovný úraz podľa ,

nie je pre riešenie problematiky poskytovania úrazových dávok relevantný. Aj v napadnutom

rozhodnutí je uvedené, že inšpektoráty práce v zmysle vyšetrujú tie

úrazy, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať a registrovať.

neupravuje poskytovanie úrazových dávok pri pracovných úrazoch, toto poskytovanie

upravuje . Z uvedeného vyplýva, že v prípade posudzovania nároku

žalobcu na úrazový príplatok nemožno aplikovať , ale je potrebné

vychádzať iba zo . Žalovaná záverom zdôraznila, že skutočnosť, že

zamestnávateľ neuznal poškodenie zdravia žalobcu vzniknuté pri športovej činnosti za

pracovný úraz, je plne v súlade so stanoviskom odboru sociálneho poistenia Ministerstva

práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktorý v liste č. 3303/2007-1/41 z

2.4.2007 vyjadril názor, že pracovným úrazom pre účely sociálneho poistenia nie je úraz,

ktorý zamestnanec utrpel pri športových aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.

Zamestnávateľ koná nad rámec svojich právomocí, ak nariaďuje svojim zamestnancom účasť

na takýchto akciách a činnostiach. Z uvedeného vyplýva, že aj keby zamestnávateľ prikázal

žalobcovi zúčastniť sa športového podujatia a uznal by úraz žalobcu za pracovný, Sociálna

poisťovňa by takéto stanovisko neakceptovala a úrazové dávky by žalobcovi nepriznala.

Žalobca na písomné vyjadrenie žalobkyne reagoval rozsiahlym písomným podaním,

v rámci ktorého uviedol, že žalovaná v danom prípade si nedala ani za námahu zistiť

skutkový stav veci a vec posúdila fakticky ako nejakú zrejme súkromnú iniciatívu

zamestnancov T.T. K. v rámci družobných vzťahov. Organizátorom podujatia však bol

zamestnávateľ, ktorý v rámci každoročných stretnutí a družobných podujatí dvoch univerzít,

a to T.T. v K. a N.N. zabezpečoval družobné stretnutia, súčasťou ktorých boli semináre, čo

vlastne zodpovedá aj „Oznámeniu poistnej udalosti“ zo dňa 13.06.2007 bod 11. K uvedeným

skutočnostiam navrhol vykonať dôkazy. Zdôraznil, že zamestnávateľ k zabezpečeniu

športovej časti tohto podujatia – stretnutia dokonca vydal vnútorné pokyny „PROPOZÍCIE“

dňa 18.05.2007, pričom predsedom organizačného výboru mal byť Mgr. M.M. a členom

organizačného výboru, sekcia futbal PaeDdr. V.V.. Žalobca oboch týchto zodpovedných

zamestnancov zamestnávateľa navrhol vypočuť. Zamestnávateľ dokonca v deň úrazu

žalobcovi uznal výkon práce – plnenie pracovných úloh, za ktoré mu poskytol mzdu (plat), a

teda nie náhradu mzdy ako v prípade uvoľnenia zamestnanca z výkonu práce pri prekážkach.

Zároveň v uvedený deň, kedy došlo k úrazu, zamestnávateľ žalobcovi nevykázal

neospravedlnenú absenciu, bez náhrady mzdy, ale poskytol mu plnú mzdu (plat) za celý deň

výkonu práce. Uvedené znamená, že aj takto fakticky uznal zamestnávateľ plnenie

pracovných úloh, resp. úloh v priamej súvislosti s nimi u zamestnanca v zmysle § 8 ods. 1

písm. a) zákona č. 461/12003 Z.z.. Nesprávne sú zistenia správneho orgánu v tom, že

zamestnávateľ neuznal poškodenie zdravia žalobcu vzniknuté pri športovej udalosti za

pracovný úraz, pričom toto neuznanie fakticky vykonal nie zamestnávateľ, ktorým je T. U.

v K., ale len vedúci jej organizačnej zložky bez právnej subjektivity, a to Stavebnej fakulty.

Zamestnávateľ však úraz fakticky uznal za pracovný, o čom svedčí stanovisko a vyjadrenia

rektora (ktorý má oprávnenie konať v mene zamestnávateľa) k protokolu a dodatku, ktoré sú

uvedené medzi listinnými dôkazmi. Inšpektorát práce Košice na základe šetrenia a záverov

uvedených v Protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu č. IKO-27-05-2.2/P-

J42-07 zo dňa 04.10.2007 podľa §-u 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 14 zákona č.

o inšpekcii práce, ustálil, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným

úrazom i podľa Závažným pracovným úrazom

bola spôsobená ujma na zdraví, pri ktorej predpokladaná, resp. skutočná dĺžka pracovnej

neschopnosti je najmenej 42 dní. Tento dôkaz vôbec nie je právne irelevantný, ako sa ho

snaží prezentovať žalovaná, nakoľko pracovný úraz je úraz definovaný v § 195 ods. 2

(zákon č. 311/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) a v § 8 ods. 1 zák. č.

zhodne (obdobne aj v ďalších predpisoch o služobných pomeroch). Inšpektorát

práce pri posudzovaní úrazu ako úrazu pracovného vychádzal práve z uvedených ustanovení

a z použitia a , ktoré vymedzujú jeho

pôsobnosť a kompetencie ako aj povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovných úrazov. Je

zarážajúce, že žalovaný viedol korešpondenciu nie so zamestnávateľom, resp. osobami

oprávnenými konať v mene zamestnávateľa, ale so zamestnancami organizačnej zložky, ktorá

navyše nemá ani právnu subjektivitu, a teda ani spôsobilosť vo vecí konať - viď k tomu

nejaký list povereného riaditeľa Ústavu technológií, ekonomiky a manažmentu v stavebníctve

zamestnávateľa prof. Ing. I.I., CSc. z 15.6.2007, ďalej doc. Ing. M.M., CSc., vedúcej katedry

technológie stavieb z 15.6.2007 atď., pričom je jasné, že ich o tieto listy nikto nežiadal,

najmä nie žalovaná. Žalovaná však právne relevantnému úkonu rektora T.T. v K.

vyjadrenému v prípise „Protokol č. IKO-27-05-2.2/P-J42-07 – vyjadrenie“ z 8.10.2007, kedy

T. U. opätovne prešetrila a prehodnotila všetky podklady a stanoviská zainteresovaných

zamestnancov, ktoré boli vykonané v súvislosti

s poškodením zdravia žalobcu vzhľadom na zistené skutočnosti zobrala na vedomie zistenia

protokolu č. IKO-27-05-2.2/P-J42-07, v ktorých sa uvádza, že vyšetrovaná udalosť je

závažným pracovným úrazom v zmysle ust. s tým,

že tomu neprikladá význam a nebrala tiež vôbec do úvahy zistenia obsiahnuté v časti F ďalšie

dôležité skutočnosti Protokolu č. IKO-27-052.2/P-J42-07 zo 4.10.2007, ktoré

zamestnávateľom boli potvrdené. Podľa zistenia žalobcu niektoré dokumenty zo strany

organizačnej zložky zamestnávateľa Stavebnej fakulty boli dodatočne upravované, čo je

možné potvrdiť výpoveďami svedkov. Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že napadnuté

rozhodnutie vydala na základe ustálených dôkazov (objektívnych), napr. stanoviská rektorátu

104Sžso/22/2009

T.T. K. a zamestnávateľa, ktoré si Sociálna poisťovňa, pobočka Košice pred vydaním svojho

rozhodnutia vyžiadala, tieto sú z 5.9.2007, teda z obdobia kedy nebol ustálený (objektívne)

stav veci a uzavreté vyšetrovanie príčin o vzniku pracovného úrazu, pričom ide o vyjadrenia

subjektov neoprávnených konať v mene zamestnávateľa. V danej veci sú produkované

zrejmé podvrhy dokumentov, alebo účelovo upravované dokumenty, lebo v liste por.

č. zo dňa 08.10.2007 pod označením „Protokol č. IKO-27-052.2/P-J42-07

– vyjadrenie“ podpísaným prof. Ing. Č., CSc, rektorom je stanovisko zamestnávateľa už

vyššie prezentované, kde zamestnávateľ vzal na vedomie, že vyšetrovaná udalosť je

závažným pracovným úrazom. Dôkaz, na ktorý sa odvoláva žalovaný, je prezentovaný

dôkaz list pod nižším poradovým číslom č. , avšak s vyšším dátumom

podania zo dňa 29.10.2007, čo je zjavný nezmysel alebo podvrh, podľa ktorého

zamestnávateľ trvá údajne na tom, že sa nejedná o pracovný úraz pri plnení pracovných úloh.

Vzhľadom k tomu je nutné zvážiť potrebu znaleckého dokazovania ohľadne pravosti tejto

listiny, ktorej originál nech žalovaný predloží do spisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu ( ), a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 31. mája 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým

potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Košiciach č. 300-4952/2007 z 26.9.2007 –

ktorým rozhodla, že žalobca podľa v nadväznosti na nemá

nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si uplatňuje nárok na úrazový

príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu pracovného úrazu podľa § 8 zák.

114Sžso/22/2009

č. a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový príplatok ustanovené

v .

V konaní o posudzovanej veci bolo povinnosťou správnych orgánov – ako žalovanej

tak i prvostupňového správneho orgánu – zachovať zákonný postup, ktorý je upravený v tretej

časti .

Podľa ust. § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten

účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa ust. § 195 ods. 2 podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne

známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa ust. § 195 ods. 3 organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci

objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia

v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa ust. § 196 ods.1 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa ust. § 196 ods. 6 účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania

nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa ust. § 218 ods.1 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky

odstráni.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej, odvolací súd

zistil, že správne orgány v posudzovanej veci v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami dôsledne nepostupovali.

Predovšetkým žalovaná, ktorej povinnosťou bolo v súlade s ust. § 218 ods.1 zák.č.

preskúmať napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu, sa uspokojila

so závermi tohto rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá náležitostiam v zmysle ust.

a vo veci rozhodla bez zadováženia dostatočných

podkladov, v dôsledku ktorej skutočnosti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok

dôkazov.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou nie je

nahrádzať činnosť správnych orgánov.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na

ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej, viazanej právnym názorom

odvolacieho súdu, o uplatnenom nároku žalobcu, po zadovážení dostatočných podkladov pre

rozhodnutie, opätovne rozhodnúť.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že v novom

rozhodnutí bude povinnosťou žalovanej vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré

uviedol v odvolaní a tiež so skutočnosťou, že v priebehu odvolacieho konania došlo

k zásadnej zmene stanoviska zamestnávateľa žalobcu, ktorý uznal, že žalobca dňa 5.6.2007

utrpel pracovný úraz.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania

v sume 268,04 € . Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom

v prvostupňovom a v odvolacom konaní.

Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) za 3 úkony právnej služby /príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby,

stanovisko k vyjadreniu žalovaného/ vo výške po 48,63 €, t.j. spolu 145,88 € s paušálnou

náhradou vo výške 6,31 € /§ 16 ods.3 cit. vyhlášky/, t.j. spolu v sume 18,92 €. Trovy

prvostupňového konania prestavujú sumu 164,80 €.

Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu

advokátom v odvolacom konaní a tvorí ich tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1

vyhlášky za 1 úkon právnej služby /písomné vyjadrenie k odvolaniu/ vo výške 53,49 €

s paušálnou náhradou vo výške 6,95 € /§ 16 ods.3 cit. vyhlášky/, spolu vo výške 60,44 €.

Nakoľko právny zástupca žalobcu súdu preukázal, že je platiteľom DPH, v súlade

s ust. § 18 ods. 4 vyhlášky mu priznaná odmena vo výške 225,24 € bola zvýšená o daň

z pridanej hodnoty vo výške 19%, t.j. o sumu 42,80 €. Trovy právneho zastúpenia žalobcu

v predmetnej veci potom predstavujú celkovú sumu 268,04 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková