Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/18/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. spol. s r.o., so sídlom v

P., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. H., advokátkou, so sídlom v P., proti

ţalovanému M. B., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P. Š., advokátom, C., so sídlom

v B., o zaplatenie 288.409,68 Eur (8.688.630,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 15. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. októbra 2008 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 16. októbra 2007 č.k. -186 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 8.688.630,- Sk spolu so 17,6 % úrokom

z omeškania od 1. júla 1999 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške

200.196,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, ţe

pôvodný ţalovaný M. spol. s r.o., so sídlom v B., ktorý kúpnou zmluvou z X. vykonal prevod

nehnuteľností – budovy a. - nachádzajúcich sa v B. na P., resp. č. X. k.ú. B., nadobudnutých

od M. B. kúpnou zmluvou z X. na ţalobcu, postúpil ţalobcovi zmluvou o postúpení

pohľadávok z X. splatnú pohľadávku vedenú v ţalovanej sume proti M. B.. Táto pohľadávka

vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia na strane dlţníka (M. B. výšku prijatého peňaţného

plnenia od postupcu potvrdilo listom z 20. apríla 2000), ku ktorému došlo dňom

právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 30. júna 1999 č.k. -57,

ktorým bolo určené, ţe M. B. platne odstúpilo od kúpnej zmluvy uzavretej s postupcom (M.

spol. s r.o.) X. (tento rozsudok sa stal podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v KN

formou záznamu v prospech M. B.). Uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávok v mene

spoločnosti M. spol. s r.o. uzatvoril JUDr. P. B. ako zástupca. Plnú moc z 1. októbra 1993,

v zmysle ktorej zástupca JUDr. B. v mene spoločnosti konal, povaţoval za tzv. všeobecné

plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcu na všetky úkony, t.j. i na hmotnoprávne úkony.

JUDr. B. konal preto pri uzavretí právneho úkonu v medziach oprávnenia zastupovať (§ 31

a nasl. – ďalej len ). Keďţe toto plnomocenstvo nezaniklo a teda

ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z X. existovalo a ţalovaný z iných dôvodov

neplatnosť zmluvy nenamietal, dospel k záveru, ţe tento právny úkon je platný. Ţalobca ako

postupník postúpenie pohľadávok ţalovanému ako dlţníkovi preukázal. Boli teda splnené

všetky zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky v zmysle a . Ţalobe

preto v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 15. októbra 2008 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách celého konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe na základe výsledkov opakovaného dokazovania

vykonaného v odvolacom konaní dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe plná

moc udelená advokátovi JUDr. P. B., dňa 1. októbra 1993 spoločnosťou M. spol. s r.o., nebola

plnou mocou udelenou mu podľa a nasl. , ktorá by ho

oprávňovala na vykonávanie právnych úkonov podľa hmotného práva v mene

splnomocniteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o tzv. procesné plnomocenstvo,

ktoré je potrebné odlišovať od plnej moci udelenej podľa a nasl. .

Takéto plnomocenstvo oprávňuje splnomocnenca, aby splnomocniteľa zastupoval

v procesnom konaní a vykonával v jeho mene práva vyplývajúce splnomocniteľovi z jeho

procesného postavenia a nie na vykonávanie právnych úkonov podľa hmotného práva. Hoci

nespochybňoval, ţe toto plnomocenstvo ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok

existovalo, posúdil konanie JUDr. P. B. pri uvedenom právnom úkone ako konanie za iného

bez plnomocenstva. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe by spoločnosť M. spol. s r.o., za

ktorú JUDr. B. konal, tento právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválila,

dospel k právnemu názoru, ţe v zmysle je z tohto konania zaviazaný sám

JUDr. B.. Ten však nebol oprávnenou osobou z pohľadávok proti ţalovanému, ktorej prevod

bol predmetom tejto zmluvy. Nemohol tak v zmysle zásady, ţe nikto nemôţe previesť na

iného viac práv, neţ sám má, touto pohľadávkou disponovať a vykonať jej prevod na ţalobcu.

Ţalobca sa preto nestal oprávneným z pohľadávky proti ţalovanému a nemôţe sa tak jej

splnenia od ţalovaného domáhať. Vzhľadom na uvedený záver nepovaţoval za potrebné

skúmať ďalšie námietky ţalovaného, týkajúce sa premlčania nároku, či správnosti jeho výšky.

O náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, resp. ak by dovolací súd dospel k záveru, ţe

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva iba v nesprávnom právnom

posúdení inak správne zisteného skutkového stavu, ţiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť

a jeho návrhu vyhovieť. Namietal, ţe odvolací súd nesprávne posúdil predovšetkým otázku

povahy plnomocenstva z 1. októbra 1993 udeleného JUDr. B.. Rozsah oprávnení v ňom

uvedený je široko koncipovaný, pričom pouţitá formulácia (napr. oprávnenie uzatvárať zmier,

uplatňovať, uznávať, vzdávať sa nárokov) nasvedčuje tomu, ţe nejde len o tzv. procesné

plnomocenstvo, ale uvedený právny úkon má aj charakter plnej moci udelenej podľa § 22 ods.

1 . Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, keď posúdil konanie JUDr. P. B. pri

uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok ako konanie za iného bez plnomocenstva. Aj

v prípade, ak by uvedené plnomocenstvo udelené JUDr. B. malo mať charakter výlučne

procesný, všetky jeho úkony po 11. januári 2000 (po podaní ţaloby), včítane uzatvorenia

zmluvy o postúpení pohľadávok, je moţné podľa dovolateľa posudzovať aj ako procesné

úkony za zastúpeného, s právnymi účinkami pre zastúpenú spoločnosť. Vyplýva to zo

skutočnosti, ţe JUDr. B. na jednej strane za pôvodne ţalovaného uznal nárok ţalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane tento nárok uspokojil (vzdal sa nároku

voči M. B.) postúpením pohľadávky spoločnosti M. spol. s r.o. B. voči M. B. na ţalobcu.

Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd totiţ chybne vychádzal

zo skutočnosti, ţe plnomocenstvo udelené JUDr. B. a zmluva o poskytnutí právnej pomoci sú

z rovnakého dňa, a preto ich nemoţno vykladať inak ako vo vzájomnej súvislosti.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd správne posúdil povahu

plnomocenstva z 1. októbra 1993 udelenú JUDr. B.. Ide o štandardný text plnej moci, ktorá

bývala v danom čase udeľovaná advokátom na zastupovanie v sporových konaniach. Na jej

základe splnomocnenec preto nebol oprávnený k postupovaniu pohľadávok. Okrem toho

namietal, ţe dôvodom pre zamietnutie ţaloby je aj nedostatok vecnej legitimácie na strane

ţalovaného a skutočnosť, ţe pohľadávka ţalobcu je premlčaná. Navrhol preto dovolanie

ţalobcu odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1

a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého sa ţalobca

nestal oprávneným z pohľadávky proti ţalovanému na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok z X., lebo spoločnosť M. spol. s r.o. ako postupca týmto právnym úkonom

nebola viazaná, keďţe za neho pri uzavretí tejto zmluvy konala tretia osoba (JUDr. P. B.) bez

plnej moci a spoločnosť tento právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu neschválila.

Ţalobca sa preto na jej základe nemohol s úspechom domáhať splnenia dlhu voči

ţalovanému.

Ţalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď

odvolací súd nesprávne posúdil povahu plnomocenstva z 1. októbra 1993 udelenú

JUDr. B. a následne dospel k nesprávnemu záveru, ţe konanie JUDr. B. pri uzavretí zmluvy

o postúpení pohľadávok je konaním za iného bez plnomocenstva.

Dovolací súd povaţoval preto za rozhodujúce preskúmať otázku, či plnomocenstvo,

ktoré spoločnosť M. spol. s r.o. udelila dňa 1. októbra 1993 JUDr. B., (ne)bolo postačujúce

pre uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok z X., a ak nie, či pri tomto právnom úkone išlo

o konanie JUDr. B. za iného bez plnomocenstva.

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastúpenie vzniká aj na základe dohody

o plnomocenstve (§ 22 ods. 1 a § 23). V plnomocenstve, ktoré splnomocniteľ udeľuje

splnomocnencovi za účelom jeho zastúpenia pri právnom úkone, sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia, pričom ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej

forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne ( ). Ak splnomocnenec koná

v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti

priamo splnomocniteľovi ( ). Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia

splnomocnenca konať za splnomocniteľa vo vzťahu k tretím osobám nie je dohoda

o plnomocenstve právne významná; rozhodujúci je rozsah oprávnenia uvedený v plnej moci,

ktorá je právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým sa dáva tretím osobám najavo, ţe

splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v rozsahu v plnej moci uvedenom.

Od plnomocenstva podľa treba odlišovať procesné plnomocenstvo udelené podľa

a nasl. , ktoré účastník konania udeľuje zástupcovi na zastupovanie v občianskom

súdnom konaní a ktoré sa udeľuje v písomnej forme alebo ústne do zápisnice buď pre celé

konanie alebo len pre určité úkony. Moţno teda udeliť všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce

zástupcu na všetky úkony, ktoré môţe v konaní účastník urobiť (spravidla sa udeľuje

advokátovi) alebo plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať len v rozsahu jedného úkonu,

resp. určitého druhu úkonov. Pri interpretácii obsahu plnomocenstva treba prihliadnuť

na zmysel pouţitých slov a predovšetkým na to, čo chcela konajúca osoba pouţitými slovami

vyjadriť.

V posudzovanej veci dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého

plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. P. B. dňa 1. októbra 1993 spoločnosťou M. spol.

s r.o., treba povaţovať za plnomocenstvo udelené podľa a nasl. , t.j. za procesné

plnomocenstvo a nie za plnú moc podľa . Dovolací súd sa plne stotoţňuje s právnou

argumentáciou odvolacieho súdu, o ktorú odvolací súd oprel svoj záver týkajúci sa povahy

tohto úkonu. Povaţuje ju za výstiţnú, náleţitú a presvedčivú. V celom rozsahu preto odkazuje

na tú časť dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá sa týka danej otázky.

Na doplnenie uvádza, ţe aj z okolností, ktoré vyšli výsledkami vykonaného

dokazovania najavo vyplýva, ţe prejav vôle splnomocniteľa smeroval k uzavretiu práve

takéhoto úkonu.

V spise sa totiţ nachádzajú Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzavretej medzi M.

spol. s r.o. a advokátom JUDr. P. B. datované dňom X., resp. X., ktorých predmetom bolo

predovšetkým poskytovať právnu pomoc v rozsahu zastupovania pred štátnymi a inými

orgánmi, najmä pred súdmi (predmetom zmluvy nie je poskytovanie právnej pomoci formou

uzatvárania právnych úkonov). V tie isté dni boli spoločnosťou M. udelené plnomocenstvá

advokátovi JUDr. B. s úplne rovnakým obsahom. Fotokópia plnomocenstva z 1. októbra

1993 sa nachádza v spise Okresného súdu Prievidza vedeného pod sp. zn.

a plnomocenstvo z 10. januára 1995 bolo JUDr. B. zaloţené v konaní vedenom pred tým

istým súdom pod sp. zn. . Ich účelom bolo nepochybne preukázať zastúpenie

účastníka konania advokátom v občianskom súdnom konaní, čo korešponduje s prejavom

vôle splnomocniteľa uvedeného v Zmluvách o poskytovaní právnej pomoci. Odvolací súd

preto správne interpretoval veľmi všeobecné formulácie pouţité v plnomocenstve z 1.

októbra 1993 („vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony“)

v nadväznosti na ďalšie časti tak, ţe sa vzťahujú k veciam a úkonom procesným. Na tomto

závere nič nemení ani skutočnosť, ţe splnomocniteľ v plnomocenstve oprávňuje aj

k niektorým úkonom hmotnoprávnej povahy (napr. uznanie, vzdanie sa nárokov). Ide totiţ

o úkony, ktorých moţné pouţitie sa v občianskom súdnom konaní dá predpokladať a ktoré

teda s občianskym súdnym konaním veľmi úzko súvisia.

V danom prípade nemohol preto splnomocnenec JUDr. P. B. v zmysle plnomocenstva

z 1. októbra 1993 menom splnomocniteľa spoločnosti M. spol. s r.o. uzavrieť zmluvu

o postúpení pohľadávok.

Hoci odvolací súd otázku povahy plnomocenstva posúdil správne, dospel

k nesprávnemu záveru, ţe konanie JUDr. B. pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok je

konaním za iného bez plnomocenstva.

Z konania splnomocnenca vzniknú práva a povinnosti splnomocniteľovi v tom

prípade, ţe splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa a v rozsahu stanovenou plnou

mocou, ktorá objektívne existuje. Predpokladom konania za iného bez plnomocenstva teda je,

ţe v čase urobenia právneho úkonu ţiadne plnomocenstvo medzi konajúcou osobou a osobou

v mene ktorej konala, neexistuje.

V posudzovanej veci okresný súd vychádzal zo zistenia, ţe plnomocenstvo

z 1. októbra 1993, na základe ktorého JUDr. B. pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok

v mene M. spol. s r.o. konal, nezaniklo a teda ţe aj v čase uzavretia zmluvy objektívne

existovalo. Aj odvolací súd nepochybne z tohto skutkového zistenia vychádzal (inak by bolo

nadbytočné zaoberať sa povahou uvedeného plnomocenstva). Na základe uvedeného zistenia

ale odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe JUDr. B. konal pri uzavretí zmluvy

o postúpení pohľadávok za iného bez plnomocenstva. Takýto záver výsledky vykonaného

dokazovania nepripúšťajú. Moţno z nich však nepochybne vyvodiť, ţe JUDr. B. ako

splnomocnenec pri uzavretí uvedenej zmluvy prekročil svoje oprávnenie konať za

splnomocniteľa vyplývajúce z plnomocenstva z 1. októbra 1993 (v texte zmluvy o postúpení

pohľadávok sa uvádza, ţe JUDr. B. koná za postupcu M. spol. s r.o. ako zástupca).

Odvolací súd riadiac sa týmto nesprávnym záverom, sa následne nezaoberal účinkami

prekročenia tejto plnej moci v zmysle , podľa ktorého ak splnomocnenec

prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len

pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou

splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení

oprávnenia dozvedel, platí, ţe prekročenie schválil. Neskúmal, či neprichádza do úvahy

uplatnenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o schválení prekročenia oprávnenia v zmysle

druhej vety citovaného zákonného ustanovenia. Z výsledkov doposiaľ vykonaného

dokazovania totiţ nie je moţné spoľahlivo ustáliť, či a kedy sa splnomocniteľ (M. spol. s r.o.)

dozvedel o prekročení oprávnenia a ak sa dozvedel, či bez zbytočného odkladu oznámil osobe

(S. spol. s r.o.), s ktorou JUDr. B. ako splnomocnenec konal, svoj nesúhlas. Záver

odvolacieho súdu, ţe zmluva o postúpení pohľadávok z X. postupcu spoločnosť M. spol. s r.o.

nezaväzuje a teda, ţe ţalobca sa na jej základe nestal oprávneným z pohľadávky proti

ţalovanému, treba preto povaţovať za predčasný a teda nesprávny.

So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre ďalšie konanie dovolací súd poznamenáva, ţe ak by odvolací súd po doplnení

dokazovania dospel k záveru, ţe zmluva o postúpení pohľadávok z X. postupcu spoločnosť

M. spol. s r.o. zaväzuje, bude potrebné sa zaoberať najmä otázkou premlčania nároku

a námietkou ţalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová