Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
737/367278.297d82.pdf
PDF · 114.6 KB
No categories available
6Cdo/45/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 45/2010
Slovenskej republiky 6 Cdo 46/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B.,
bývajúceho v B., proti odporcovi R. Š., bývajúcemu v T., o ochranu osobnosti
a nemajetkovú ujmu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36 C 115/2006, na
dovolania navrhovateľa proti uzneseniam Krajského súdu v Trnave z 29. októbra 2008 sp. zn.
23 Co 226/2008 a z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trnave
z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov pre dovolacie konanie, o d m i e t a .
Konanie o dovolaní navrhovateľa proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trnave
z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a o uložení
poriadkovej pokuty a konanie o jeho dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 29. októbra 2008 sp. zn. 23 Co 226/2008, z a s t a v u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 29. októbra 2008 sp. zn. 23 Co 226/2008 odmietol
odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
z 21. marca 2008 č.k. 36 C 115/2006-38, ktorým bolo zastavené konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších stupňov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1 000 000,- Sk v lehote 3 dní od doručenia rozsudku ako náhradu nemajetkovej
ujmy a trovy konania. Okrem iného požiadal, aby mu pre dovolacie konanie bol ustanovený
zástupca z radov advokátov.
Okresný súd Trnava uznesením z 28. apríla 2009 č.k. 36 C 115/2006-92 nepriznal
navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň zamietol jeho žiadosť
o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, lebo v danom prípade
neboli splnené podmienky v zmysle § 30 O.s.p., keďže žalobca nespĺňal predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd Trnava uznesením z 21. mája 2009 č.k. 36 C 115/2006-97 uložil
navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 800 € (§ 53 ods. 1 O.s.p.), nakoľko podal na súd
hrubo urážlivé podanie.
Na odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave uznesením z 31. augusta 2009
sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009 potvrdil tak uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ktorým zamietol jeho žiadosť
o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, ako aj uznesenie o uložení
poriadkovej pokuty.
Aj toto potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním,
v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Dovolanie dôvodil ustanoveniami § 237 písm. f/ O.s.p., § 241 ods. 2 písm. b/
a c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal účastník konania – subjekt oprávnený podať dovolanie, pristúpil k posúdeniu,
či sú v dovolacom konaní splnené procesné predpoklady preskúmania dovolaniami
napadnutých rozhodnutí.
Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd
najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009.
V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania; ak táto
podmienka nie je splnená, dovolací súd nemôže preskúmať dovolaním napadnuté
rozhodnutie.
V danom prípade dovolanie navrhovateľa smeruje aj proti výroku uznesenia Krajského
súdu v Trnave z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov pre dovolacie konanie. I keď dovolateľ nie je zastúpený advokátom a nemá
právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1, veta druhá O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia
(výroku) vylučuje, aby v prípade tohto dovolania (tejto časti dovolania) bolo možné
nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať za dôvod pre zastavenie konania.
V situácii, kedy predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo
vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, by trvanie na splnení
podmienky povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý sledoval účastník
konania podaním tejto žiadosti.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže v prípade dovolateľom napadnutého
výroku uznesenia ide o také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť
z uvedených ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa
dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú
taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní
zistená.
Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že jeho dovolanie je dôvodné na základe § 237 písm. f/ O.s.p.
treba uviesť, že navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, v čom mal spočívať nesprávny postup súdu,
v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by sa súdy dopustili porušenia procesných ustanovení majúcich za následok odňatie možnosti
navrhovateľovi pred súdom konať. Obsah spisu nedáva podklad ani pre záver, že by súdy
neustanovili navrhovateľovi zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to
boli dané procesné predpoklady. Dovolací súd dospel preto k záveru, že postup súdov nemal
za následok znemožnenie realizácie procesných práv navrhovateľa v zmysle § 237 písm. f/
K dovolateľom uvádzaným dôvodom dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. –
tzv. iná vada, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. – rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací
súd uvádza, že síce sú prípustnými dovolacími dôvodmi, ale prípustnosť dovolania ani jeden
z nich nezakladá.
Keďže procesná prípustnosť dovolania navrhovateľa proti tej časti uznesenia
Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, ktorou
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o ustanovenie
zástupcu pre dovolacie konanie, nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie v tejto časti odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti tej časti uznesenia Krajského súdu v Trnave
z 31. augusta 2009 sp. zn. 23 Co 222/2009, 23 Co 294/2009, ktorou je napadnutý výrok
potvrdzujúci uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
a o uložení poriadkovej pokuty a proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. októbra 2008
sp. zn. 23 Co 226/2008, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že navrhovateľ
v súdom stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok, treba uviesť, že podľa § 241 ods. 1
O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok bráni prejednaniu dovolania.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámený s rozhodnutiami súdov nižších
stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov. Napriek tomu ale
nezaložil do spisu advokátovi udelenú plnú moc na jeho zastupovanie v dovolacom konaní.
V dôsledku toho zostal nedostatok tejto podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o dovolaní navrhovateľa smerujúce proti týmto uzneseniam zastavil (§ 243c O.s.p.
v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby skúmal, či v danom prípade
došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho dovolanie muselo sčasti
odmietnuť (resp. že sa konanie o inej časti tohto dovolania a o jeho ďalšom dovolaní muselo
zastaviť), a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.,
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal
odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nebol podaný návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková