Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci žalobcu: P. S., s. r. o., M., IČO: X., zastúpeného JUDr. A. B.,

advokátkou, M., proti žalovanému: K. S., s. r. o., O., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T. ml.,

advokátom, S. o zaplatenie 10 128,59 eur (305 134,-- Sk) s príslušenstvom, na dovolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -140 zo dňa

23. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -140 zo dňa 23. februára 2010 z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy dovolacieho

konania vo výške 277,74 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I., ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. -106

zo dňa 30. 01. 2009 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 128,59 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň z omeškania zo sumy 5 066,85 eur

odo dňa 11. 05. 2005 do zaplatenia a zo sumy 5 061,74 eur odo dňa 11. 06. 2005

do zaplatenia a trovy konania vo výške 506,37 eur. Zároveň žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 639,88 eur na účet právnej

zástupkyne.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná suma predstavuje neuhradené

nájomné za prenajaté nebytové priestory za mesiac máj, splatné dňa 10. 05. 2005 vo výške

3 950,- eur, čo zodpovedá 152 644,-- Sk. a jún splatné dňa 10. 06. 2005 vo výške 3 950,-- eur,

čo zodpovedá 152 490,-- Sk. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca

a žalovaný uzatvorili dňa 05. 03. 2003 nájomnú zmluvu s predmetom nájmu nebytových

2

priestorov o výmere 158 mna M., a to na dobu určitú do 09. 03. 2008. Zmluvné strany si

dojednali nájomné vo výške 3 950,-- eur mesačne s tým, že žalovaný ho bude uhrádzať

v SKK podľa kurzu pre NBS pre devízy stred, platného v deň splatnosti, 10. dňa príslušného

mesiaca. Pre prípad omeškania s platením nájomného sa žalovaný zaviazal zaplatiť úrok

z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že

suma 3-mesačného nájomného (kaucia) bude považovaná ako zmluvná pokuta v prípade, že

nájomca zruší nájomnú zmluvu pred uplynutím dojednanej doby nájmu.

Prvostupňový súd zistil, že Ing. I. M. a A. M. ako fyzické osoby prenajali žalobcovi

predmet nájmu, ktorý je predmetom sporu. Žalobca preukázal aktívnu legitimáciu vo veci

zmluvou o predaji podniku zo dňa 24. 06. 2005, uzatvorenej medzi predávajúcim Ing. I. M.,

M., IČO: X. a kupujúcim P. S., s. r. o., M., podľa ktorej prevzal žalobca ako kupujúci

od predávajúceho pohľadávky predávajúceho voči odberateľom z nájomných zmlúv. Súd mal

ďalej za to, že tým, že žalovaný predčasne ukončil zmluvu o nájme, žalobca postupoval

v súlade s čl. VI. bodu 2 zmluvy tak, že zaplatená kaucia je považovaná za zmluvnú pokutu,

a preto nemohla byť použitá ako úhrada na dlžné nájomné podľa čl. VI. bodu 4 zmluvy.

Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nedal žalobcovi platnú výpoveď, keď § 680 ods.

3 nebolo možné pre daný prípad aplikovať a nájom bolo možné

skončiť len podľa Súd sa zaoberal aj námietkou

premlčania, vznesenou žalovaným a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný,

keďže žaloba bola podaná na súd dňa 21. 12. 2005. Preto súd žalobe ako dôvodne podanej

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

(ďalej len ).

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovanému sumu 3 422,84 eur ako náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa neposudzoval otázku

aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, hoci námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalovaný

v konaní uplatnil, resp. že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku nesprávne vysporiadal

s aktívnou legitimáciou žalobcu. Zo spisu vyplýva, že nájomná zmluva zo dňa 05. 03. 2003

bola uzavretá medzi žalovaným ako nájomcom a Ing. I. M. a A. M. ako prenajímateľmi,

a zároveň spoluvlastníkmi objektu. V konaní vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť P.

S., s. r. o., M., IČO: X.. Zo zmluvy o predaji podniku zo dňa 24. 06. 2005 vyplýva, že táto

bola uzavretá medzi predávajúcim Ing. I. M., miesto podnikania B. IČO: X. a kupujúcim P.

S., s. r. o., sídlo B., IČO: X., oprávnený konať v mene spoločnosti Ing. I. M. – konateľ.

Ing. I. M. ako fyzická osoba – podnikateľ však nebol prenajímateľom nehnuteľnosti,

v ktorej sa nachádzal predmet nájmu, a preto ani ako podnikateľ nebol nositeľom pohľadávok

z predmetnej nájomnej zmluvy. Na základe zmluvy o predaji podniku žalobca P. S., s. r. o.,

nevstúpil do práv a povinností prenajímateľov z predmetnej nájomnej zmluvy, ktorými boli

Ing. I. M. a A. M. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovanou

osobou (nositeľom hmotno-právneho vzťahu z nájomnej zmluvy).

Skutočnosť, že prenajímateľmi boli spoluvlastníci nehnuteľnosti Ing. I. M. a A. M.

(len zastúpený Ing. I. M. ako podnikateľom) vyplýva nielen zo samotného označenia

v zmluve, ale podporne aj z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Staré mesto zo dňa

21. 01. 2003, ktorým v zmysle udelila súhlas s uzatvorením

zmluvy o nájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v domovej nehnuteľnosti M.,

medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Ing. I. M. a manželkou A. ako prenajímateľmi a firmou

L. K., spol. s. r. o., ako nájomcom za účelom prevádzkovania predajne kníh. Odvolací súd

z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2

a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote

dovolanie. Podľa dovolateľa odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Nájomnú zmluvu

zo dňa 05. 03. 2003 podpísali obaja manželia Ing. I. M. a A. M., ale v zmluve je ako jedna

zmluvná strana označený spoluvlastník BSM: Ing. I. M., ako fyzická osoba, podnikajúca na

základe živnostenského oprávnenia. Zmluvu podpísal ako prenajímateľ a opatril svojou

pečiatkou. Ako súhlas s prenájmom majetku patriaceho do BSM, pripojila svoj podpis aj

manželka, aby sa vylúčili pochybnosti o daní súhlasu podľa ,

a tým aj možnosť pre prípadnú relatívnu neplatnosť zmluvy. Hoci zmluvu podpísali obaja

manželia, jej účelom bolo dať nehnuteľnosť do nájmu s tým, že príjmy z nájmu budú príjmom

z podnikania Ing. I. M.. Označenie zmluvnej strany – prenajímateľa tak nebolo celkom

presným, avšak je zrejmé, kto a s akým cieľom ju uzavrel. Pokiaľ by však boli pochybnosti, či

nájomnú zmluvu ako prenajímateľ uzavrel Ing. I. M. s manželkou ako občan, vlastník

nehnuteľnosti alebo Ing. I. M. – podnikateľ, stále ide o tú istú fyzickú osobu. Fyzická osoba

občan a podnikateľ je jeden a ten istý nositeľ práv a povinností. Ing. I. M., aj ako podnikateľ

bol prenajímateľom nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádzal a bol aj nositeľom

pohľadávok z predmetnej nájomnej zmluvy. V opačnom prípade ak nájomca platil nájomné

na podnikateľský účet Ing. I. M., po celý čas trvania nájmu neplatil nájomné vlastníkovi Ing.

I. M. Žalobca na základe zmluvy o predaji podniku vstúpil do práv a povinností prenajímateľa

a preukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Preto žalobca navrhuje, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie zmenil a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného

na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že medzi Ing. I. M. a manželkou A. M. ako prenajímateľmi a žalovaným ako

nájomcom bola dňa 05. 03. 2003 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom

obchodných priestorov. Prenajímatelia v nájomnej zmluve prehlásili, že sú vlastníkmi domu,

v ktorom sa nachádzal predmet nájmu. Preto boli tieto osoby ako jediné oprávnené uzavrieť

predmetnú nájomnú zmluvu. Žalobca preukazoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu

zmluvou o predaji podniku z 24. 06. 2005. Zmluvu o predaji podniku uzavrela fyzická osoba

podnikateľ. Ing. I. M. ako fyzická osoba – podnikateľ však nebol prenajímateľom

nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzal predmet nájmu, a preto ako podnikateľ nebol nositeľom

pohľadávok z predmetnej nájomnej zmluvy. Na základe zmluvy o predaji podniku žalobca

nevstúpil do práv a povinností prenajímateľov z predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobca teda

v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný preto navrhuje, aby dovolací

súd dovolanie žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov dovolacieho konania vo výške

277,74 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) vec

prejednal podľa a , bez nariadenia pojednávania.

Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa.

Dovolaním z dôvodov, uvedených v je možné napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania, pričom prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je daná vtedy, ak rozhodnutie

niektorou z vád, uvedených v tomto ustanovení, skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

z ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí alebo postupe odvolacieho súdu. K tomu, či

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v prihliada

dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

V danom prípade dovolateľ vady, uvedené v ustanovení nenamietal

a z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). V prejednávanej veci bolo

dovolanie podané proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie

súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho je dovolanie prípustné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného vymedzenia.

Žalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. c/ , t. j., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len

vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Uvedený dovolací dôvod namieta žalobca v súvislosti s posúdením jeho aktívnej

legitimácie v konaní, ktorého predmetom je zaplatenie nájomného za užívanie nebytových

priestorov v mesiacoch máj a jún 2005 vo výške 10 128,59 Eur (305 134,-- S.), podľa

nájomnej zmluvy zo dňa 05. 03. 2003. Predmetná zmluva bola uzavretá medzi vlastníkmi

nebytových priestorov - Ing. I. M. a jeho manžekou A. M. ako prenajímateľmi, zastúpenými

podnikateľom Ing. I. M. a nájomcom L. K., s. r. o., B. (od 30. 10. 2008 obchodné meno K. S.,

s. r. o.). Súhlas s uzatvorením zmluvy bol udelený Mestskou časťou Bratislava Staré Mesto

uvedeným prenajímateľom ako spoluvlastníkom nehnuteľnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.

rozhodnutím zo dňa 21. 01. 2003.

Dňa 24. 06. 2005 bola uzavretá zmluva o predaji podniku podľa § 476 a nasl.

medzi podnikateľom Ing. I. M., B. IČO: X., ako predávajúcim

a spoločnosťou P. S., s. r. o., B. IČO X., ako kupujúcim, ktorý vystupuje v predmetnom

konaní na strane žalobcu.

Žalobca v dovolaní namieta, že uzavretím zmluvy o predaji podniku prešli

na spoločnosť P. S., s. r. o., práva z predmetnej nájomnej zmluvy, keďže je daná totožnosť

podnikateľa Ing. I. M. ako fyzickej osoby s prenajímateľom nebytových priestorov Ing. I.

M.

Ing. I. M. ako podnikateľ podľa o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov nebol účastníkom zmluvy o nájme nebytových priestorov

v postavení prenajímateľa, v dôsledku čoho uzavretím zmluvy o predaji podniku

so spoločnosťou P. S., s. r. o., neprešli na uvedený subjekt práva z hmotnoprávneho vzťahu,

založeného nájomnou zmluvou zo dňa 05. 03. 2003. Nie je preto daná aktívna legitimácia

žalobcu v predmetnom konaní.

Dovolací súd nezistil existenciu žalobcom namietaného dovolacieho dôvodu podľa

Rozdielne právne závery oboch súdov pri posudzovaní aktívnej

legitimácie žalobcu sú dôsledkom odlišného hodnotenia dôkazov, ktoré boli v konaní

vykonané. Dovolanie žalobcu preto podľa zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení

s Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, patrí mu preto náhrada

trov dovolacieho konania vo výške 277,74 eur (jeden úkon právnej služby – vyjadrenie

k dovolaniu zo dňa 11. 05. 2010, podľa § 10ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová