Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T., s.r.o., T., IČO: X., zast.

JUDr. D. C., advokátkou, M. proti žalovanému D. Z., nar. X., T., IČO: X., o zaplatenie

4 297,30 Eur (129 460,50 Sk) s prísl., na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline zo dňa 9.9.2009, č. k. -132, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline zo dňa 9.9.2009, č. k. -132 o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozsudok Okresného súdu Námestovo,

č. k. -99 zo dňa 14. októbra 2008 potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia napadnutým rozsudkom okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129 460,50 Sk s 8% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 129 460,50 Sk od 1.4.2005 do zaplatenia a trovy súdneho konania

34 540 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka uzatvorená leasingová zmluva č. 800415 zo dňa 15.2.2002 písomnou formou.

Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu

- motorové vozidlo F., číslo karosérieX., číslo motora X., pričom cena leasingu bola

dohodnutá vo výške 638 040 Sk, vrátane DPH. Uvedené motorové vozidlo žalovaný prevzal

na základe preberacieho protokolu zo dňa 15.2.2002.

Na základe takto uzavretej leasingovej zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné

leasingové splátky, každú vo výške 15 926,70 Sk, splatnú vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca podľa splátkového kalendára. V súlade s ustanoveniami leasingovej zmluvy

a obchodnými podmienkami, keďže žalovaný prestal uhrádzať leasingové splátky v lehote

splatnosti (konkrétne 15.9.2005 a 15.10.2005), žalobca leasingovú zmluvu v zmysle bodu 9.2

písm. a/ čl. 9 /časti III/ obchodných podmienok vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa

15.10.2003. Súd mal preukázané, že na motorovom vozidle bol vykonaný servis, ktorý bol

uhradený žalobcom vo výške 253 593 Sk a taktiež, že poistné plnenie bolo poskytnuté

vo výške 202 448 Sk. Dňa 22.2.2005 vypracoval žalobca účtovné vysporiadanie z predčasne

ukončenej leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi

dlžnú sumu vo výške 129 460,50 Sk. Súd nemal preukázané, že by žalovaný do vydania tohto

rozsudku dlžnú sumu uhradil, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že vozidlo bolo počas uloženia vo firme M.,

s.r.o. z dôvodu vykonania opravy rozkradnuté, nemá vplyv na povinnosť platiť leasingové

splátky riadne a včas, keďže z ustanovenia bodu VI. Kúpnej zmluvy č. 800415

zo dňa 15.2 2002 vyplýva, že nebezpečenstvo škody na veci prechádza na konečného

užívateľa, t. z. žalovaného prevzatím predmetu kúpy - vozidla S.S., ktorý žalovaný prevzal

dňa 15.2.2002 a podľa ustanovenia bodu 8/ obchodných podmienok vznik a trvanie poistnej

udalosti nemajú vplyv na povinnosť prijímateľa leasingu splácať leasingové splátky a poistné.

V ostatnom vyhodnotil tvrdenia žalovaného za účelové a pre rozhodnutie v danej veci za

právne irelevantné.

V súlade s súd žalobcovi priznal aj úrok

z omeškania vo výške 8% zo žalovanej sumy, nakoľko nárok žalobcu v tomto smere

neprekračoval zákonom dovolenú výšku úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol

podľa tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, vo veci

proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline rozhodoval vo veci na základe odvolania žalovaného, ktorý

namietal zaujatosť súdu a žiadal nové súdne konanie, kde bude prítomný aj P. D., L., s ktorým

je kvôli tejto veci v súdnom konaní približne 5 rokov a on neutrpel žiadnu ujmu.

Keďže sa odvolací súd stotožnil s výrokom súdu l. stupňa aj s jeho odôvodnením,

v súlade s ust. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

poukázal na znenie čl. 4 VZPLZ, podľa ktorého prijímateľ leasingu je povinný uhrádzať

dohodnuté leasingové splátky po dobu trvania leasingovej zmluvy bez ohľadu na to,

či PL používa. Odvolací súd poukázal tiež na judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

a jeho právny názor, že „všeobecné podmienky leasingu sú pre účastníkov

zmluvy o nájme s následným predajom záväzné. Táto záväznosť mohla zaniknúť

len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo tohto zákona.“

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a navrhol zrušiť aj rozsudok súdu

l. stupňa.

Prípustnosť dovolania oprel o ust. Namieta, že súd l. stupňa

aj dovolací súd mu odňali možnosť konať pre súdom tým, že nevypočuli ním navrhnutého

svedka P. D.. Tento svedok mal objasniť okolnosti uzavretia leasingovej zmluvy, jej následnú

platnosť a tým aj dôvodnosť žalobného návrhu. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí aj

v tom, že odvolací súd postupoval podľa a nenariadil

vo veci pojednávanie, na ktoré by bol predvolaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal dovolanie žalovaného

predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti a zistil, že prípustné nie je.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Podľa dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada

na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný oprel prípustnosť dovolania o ust. a odňatie

mu možnosti konať pred súdom vidí v postupe obidvoch súdov v tom, že nevypočutím ním

navrhnutého svedka na okolnosť, že sa pri uzavretí spornej leasingovej zmluvy stal obeťou

podvodu a v postupe odvolacieho súdu v tom, že rozhodol bez nariadenia pojednávania,

na ktoré by bol riadne predvolaný.

Dovolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že konajúce súdy, teda súd

l. stupňa ani odvolací súd neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, teda prípustnosť

dovolanie nie je daná.

Pokiaľ ide o nevypočutie žalovaným navrhnutého svedka P. D., treba uviesť, že podľa

prvá a druhá veta účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

S tým súvisí aj nález I. ÚS SR 75/96 č. 5/97, sp. zn. , podľa ktorého

z obsahu základného práva podľa SR nevyplýva pre všeobecný súd

ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označil účastník konania.

Na pojednávaní dňa 27.11.2007 žalovaný navrhol vypočutie P. D.

na okolnosť, čo sa s vozidlom stalo v opravovni, kam ho na opravu po havárii, ktorú s ním

mal, odviezli. Na pojednávaní dňa 14.10.2008 sa pridŕžal vyjadrení na pojednávaní dňa

27.11.2007. Teda nenavrhol vypočutie na podvodné uzavretie leasingovej zmluvy.

Preto súd l. stupňa opodstatnene, čo do obrany žalovaného uviedol, že obrana

žalovaného spočívajúca v tom, že vozidlo bolo počas uloženia vo firme M., s.r.o. z dôvodu

vykonania opravy rozkradnuté, nemá vplyv na povinnosť platiť leasingové splátky riadne

a včas, keďže z ustanovenia bodu VI. Kúpnej zmluvy č. 800415 zo dňa 15.02.2002 vyplýva,

že nebezpečenstvo škody na veci prechádza na konečného užívateľa, t. j. žalovaného

prevzatím predmetu kúpy - vozidla S.S., ktoré žalovaný prevzal dňa 15.02.2002 a podľa

ustanovenia bodu 8/ obchodných podmienok vznik a trvanie poistnej udalosti nemajú vplyv

na povinnosť prijímateľa leasingu splácať leasingové splátky a poistné. V ostatnom súd

vyhodnotil tvrdenia žalovaného za účelové a pre rozhodnutie v danej veci

za právne irelevantné.

V odvolaní proti rozsudku súdu l. stupňa, doručenom podaním z 5.1.2009, žalovaný

uviedol, že žiada nové súdne konanie, kde bude prítomný aj P. D., ktorý môže svojim

svedectvom doplniť skutočnosti, že sa stal obeťou podvodu.

Keďže odvolací súd uznal za opodstatnené vec rozhodnúť bez nariadenia pojednávania

v zmysle , oznámil termín vyhlásenia rozsudku na deň 9.9.2009. Žalovaný

prevzal oznámenie termínu dňa 1.8.2009.

Odvolací súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím svedka

P. D. z dôvodu, že na pojednávaní pred súdom l. stupňa dňa 14.10.2008 žalovaný, poučený

v súlade s ust. , nemal návrh na doplnenie dokazovania.

Dovolací súd konštatoval, že bez ohľadu na to, či žalovaný navrhol vypočutie P. D.

ako svedka na okolnosť, čo sa v stalo s vodidlom v opravovni alebo na okolnosť údajného

podvodu pri uzavretí spornej leasingovej zmluvy, jeho nevypočutie nijako neovplyvnilo ani

nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vo veci totiž ide o vzťah z leasingovej zmluvy

medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol podpisom kúpnej zmluvy dňa 15.2.2002.

Žalovaný platnosť tohto svojho podpisu nespochybnil ani nenamietal,

že zmluvu nepodpísal slobodne alebo že by jeho spôsobilosť na právne úkony bola

obmedzená. Jeho výpoveď v trestnej veci proti P. D. nasvedčuje tomu,

že „naletel kamarátovi“. Jeho pohnútky sú však pre rozhodnutie tohto sporu irelevantné,

rozhodujúce je jeho konanie a na zistenie konania žalovaného nebolo vypočutie P. D. ako

svedka potrebné ani účelné, preto súd l. stupňa konal v súlade ust. § 120

ods. 1 a , keď tento dôkaz nevykonal.

Dovolací súd nezistil ani v postupe odvolacieho súdu nič, čím by bol tento súd odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom. V dovolaní uvádzaná okolnosť, že údajne žalovaný

nerozumel poučeniu súdu podľa na pojednávaní dňa 14.10.2008, pričom

v zápisnici o tomto „neporozumení“ nie je záznam, nemožno u žalovaného ako osoby plne

spôsobilej na právne úkony akceptovať. Odôvodnenie dôležitosti výpovede P. D. v dovolaní

tým, že táto mala byť zásadným dôkazom, že žalovaný je obeťou podvodu a manipulácie zo

strany tohto svedka, ktorý ho podvodne naviedol uzatvoriť so žalobcom spornú leasingovú

zmluvu, správnosť záveru dovolacieho súdu potvrdzuje.

Na tomto základe dovolací súd dovolanie žalovaného proti rozsudku podľa § 243b

ods. 5 v spojení s odmietol

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2. júna 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová