Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: T. L., bývajúca v H.,

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. S., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v H., proti ţalovanej G. T., bývajúca v H., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. T. M.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v H., o zaplatenie 1 012,64 €

s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2009 sp.zn. 1

Co 25/09, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

68,36 €, a to do rúk jej zástupkyne JUDr. T. M., advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom

v H., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom z 27. apríla 2009 sp.zn. ,

potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné (súd prvého stupňa) z 15. októbra

2008 č.k. -153, ktorým súd zamietol ţalobu o splnenie povinnosti ţalovanou

zaplatiť ţalobkyni sumu 30 507,-- Sk (1 012,64 €) spolu s úrokom z omeškania a zrušil jeho

uznesenie z 2. decembra 2008 č.k. -163, ktorým bola ţalobkyni uloţená

povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej majúc za to, ţe

je vecne správne. Rozhodnutie o splnení poplatkovej povinnosti zrušil, pretoţe ţalobkyňa

bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ţalobkyňa podala dovolanie.

Namietala v ňom, ţe „odvolací súd nerozhodol na základe skutkového stavu a vykonaných

dôkazov, ale iba na základe vyjadrení ţalovanej a jej právnej zástupkyne“. Vytýkala súdu

prvého stupňa, ţe nepredvolal na pojednávanie ňou navrhnutých svedkov. Podľa ţalobkyne

„bola to jednoznačná zaujatosť sudcov OS Humenné“.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť, pretoţe nie je prípustné a na jeho

podanie tu nie sú ani zákonné dôvody. Navrhla, aby ţalobkyni bola uloţená povinnosť

nahradiť jej trovy dovolacieho konania v sume 68,62 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne treba odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania a v tejto veci dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie,

ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné, je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne

z ustanovenia aţ 3 vyvodiť nemoţno.

Dovolací súd, plniac zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1, druhá

veta skúma vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , sa neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným), kedy by

dovolanie bolo prípustné bez ohľadu na procesnú formu a spôsob rozhodnutia odvolacieho

súdu. Dospel ale k záveru, ţe takou vadou konanie súdov niţších stupňov nie je postihnuté.

Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy,

dovolací súd poznamenáva, ţe nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka

nie je postupom, ktorým sa mu odníma moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1

). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ţalobkyňa z toho, ţe súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, vyvodzuje

zaujatosť sudcov, treba k tejto námietke uviesť, ţe podľa ustanovenia

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny

záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo k účastníkom

konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo

negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol zaloţený

na pomere, vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného vyššie). Základom pre vylúčenie sudcu,

ako to vyplýva z uţ uvedeného stručného výkladu ustanovenia , môţu byť

len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však púha domnienka účastníka o moţnej

neobjektívnosti sudcu. V danej veci z obsahu predloţeného spisu nevyplývajú ţiadne

skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe by sudcovia, ktorí vo veci rozhodovali, mali akýkoľvek

pomer k veci, k účastníkov alebo k ich zástupcom v zmysle vyššie uvedeného. Naostatok,

námietku zaujatosti sudcov ţalobkyňa z tohto dôvodu ani neuplatnila. Pochybnosť

o nezaujatosti sudcov vyvodzuje zo spôsobu ich postupu a rozhodovania v predmetnom

konaní. Dôvodom vylúčenia sudcu ale nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní (podľa jeho obsahu) tieţ namieta, ţe napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací

dôvod podľa ), treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci

(omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne

boli opodstatnené, ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny

právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na ďalšie dôvody dovolania ţalobkyne týkajúce sa súdmi zisteného

skutkového stavu veci, dovolací súd povaţuje za potrebné ešte pripomenúť, ţe dovolanie má

v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, ani to však v kaţdom prípade, ale iba vtedy, ak podanie

dovolania pripúšťa zákon. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných

prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania ho nemôţe úspešne podať

z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia

dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa

toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Pre účely predmetného dovolacieho

konania je vhodné tieţ zdôrazniť, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním

úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi

vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani

v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je

oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne

zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta

druhá ). Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle teda nie je

nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993).

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa uţ

dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Legislatívna úprava dovolania plne

rešpektuje to, ţe tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimka

z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Tomuto účelu

slúţia aj zákonom ustanovené dovolacie dôvody, ktorými iba moţno dovolanie odôvodniť.

K tomu dovolací súd ešte poznamenáva, ţe koncentrácia dokazovania a prísne obmedzia

uvádzať nové skutočnosti, zavedené do občianskeho súdneho konania novelou vykonanou

, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2003, okrem iného, vypustil

v písmeno c/ („rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“) a dovtedajšie písmeno d/ („rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“) označil ako písmeno c/, vedie k tomu, aby

dovolanie účastníka bolo vyuţívané ako výnimočný mimoriadny opravný prostriedok

predovšetkým na účely vyslovenia právneho názoru (porovnaj dôvodovú správu k zákonu

č. ).

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť jej trovy tohto konania v sume 68,62 € za jeden úkon právnej sluţby (§ 243b ods. 4

v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovanej vypracovaním

vyjadrenia zo 14. mája 2010 k dovolaniu ţalobkyne. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky č. v sume 61,41 € (41,49+2x9,96). K takto určenej odmene

dovolací súd prirátal náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto

vyhlášky (t.j. 6,95 €), a tak dospel k odmene v sume 68,36 €, ktorú je ţalobkyňa povinná

zaplatiť do rúk zástupkyne ţalovanej do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júna 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová