Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/117/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

ţalobcu: Ing. J., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. J., Advokátska kancelária so

sídlom v M.M., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský

dopravný inšpektorát Košice, Kuzmányho č. 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. KRP-184-1/DI-1-2006 zo dňa 27.12.2006, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -39 zo dňa 3.12.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -39 zo dňa 3.12.2008 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KRP-184-

1/DI-1-2006 zo dňa 27.12.2006 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. p. ORP-819/DI-S-2005

zo dňa 7.9.2006 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 394,78 € a to do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J., č. ú: X., vedený

vo V. a.s., pobočka M..

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-184-1/DI-1-2006 zo dňa

27.12.2006, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Michalovciach č. p. ORP-819/DI-S-2005 zo dňa 7.9.2006 o uznaní ţalobcu vinným

zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a uloţení pokuty

tohto zákona vo výške 4.000,–Sk (132,78 €) a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo

na dobu 5 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

S poukazom na zistenie, ţe v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, a to aj náleţitým posúdením obsahu znaleckých posudkov, na základe čoho

správne orgány dospeli k správnym právnym záverom, krajský súd ţalobu zamietol.

O trovách rozhodol tak, ţe právo na ich náhradu ţalobcovi nepriznal a zároveň vrátil

ţalobcovi preplatok na súdnom poplatku.

Z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, ţe námietku nevypočutia svedkov dopravnej

nehody neakceptoval, pretoţe z obsahu administratívneho spisu ţalovaného jednoznačne

vyplýva, ţe ţiadni svedkovia, ktorí by svojimi výpoveďami mohli prispieť k objasneniu tejto

dopravnej nehody, zadokumentovaní neboli, nikto sa ani neprihlásil a ţiadni svedkovia neboli

ani označení účastníkmi konania pri ich prvotných úkonoch.

Krajský súd ďalej dôvodil tým, ţe správne orgány náleţitým spôsobom posúdili obsah

znaleckého posudku dipl. Ing. Š., ktorý hodnotili ako jeden z dôkazov, pričom otázky, na

ktoré mal znalec odpovedať, neboli totoţné s otázkami zadanými znalcovi Ing. H. a totoţné

neboli ani podklady, z ktorých znalci vychádzali, keďţe dipl. Ing. Š. vychádzal z podkladov

poskytnutých mu ţalobcom, ktoré však neboli súčasťou administratívneho spisu a navyše boli

v rozpore s jeho obsahom a zadokumentovanými dôkazmi (existencia tretieho vozidla,

premávanie ţalobcu s vozidlom v čase odbočovania v ľavom jazdnom pruhu a pod.).

3

Konštatoval, ţe bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobca spáchal priestupok, ktorý

sa mu kladie za vinu, pričom na spáchanie priestupku postačuje len bezprostredné ohrozenie

bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky, t. j. ide o ohrozovací delikt, k čomu podľa

názoru krajského súdu došlo nepochybne tak, ako to konštatoval znalec Ing. H..

Proti rozsudku podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil tak, ţe sa rozhodnutie ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu

zrušujú a vracajú na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvého stupňa, ktorý

sa podľa neho vôbec nevysporiadal s otázkou, či v konaní správnych orgánov nedošlo

k porušeniu § 3 ods. 4 a § 46 SP. Vytýkal, ţe mu nemôţe byť na škodu skutočnosť, ţe on

ani ďalší účastník dopravnej nehody v stave, v akom po nehode boli, neuviedli do zápisu

svedkov nehody, ktorých na mieste nehody videli aj príslušníci PZ a nemal byť problém

odstrániť rozpor zistením, kto oznámil dopravnú nehodu a privolal políciu. Poukázal na to,

ţe pri posudzovaní skutkového stavu priestupku bol ustanovený znalec, ktorý mal vypracovať

znalecký posudok po vykonaní rekonštrukcie na mieste dopravnej nehody a po jej vykonaní

zodpovedať na poloţené otázky, avšak znalec Ing. H. rekonštrukciu nerealizoval, hoci mu táto

povinnosť bola uloţená. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil, keď znalecký

posudok Ing. H. hodnotil ako smerodajný a posudok dipl. Ing. Š., ktorý bol vypracovaný

modernou počítačovou metódou, povaţoval za neobjektívny a nesprávny. Poukázal na to, ţe

na obr. 7A tohto znaleckého posudku, kde bolo nasimulované tretie vozidlo, nejde o tretie

vozidlo ako zobrazenie reálneho stavu, ale je to len jedna z moţných alternatív priebehu

nehodového deja a nie základ pre vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, ţe

konštatovanie „premávanie ţalobcu s vozidlom v čase odbočovania v ľavom jazdnom pruhu“

nebola nová skutočnosť oznámená znalcovi, ale ide o objektívnu skutočnosť vyplývajúcu

z plánu dopravnej nehody vyhotovenej ODI Michalovce, ktorá bola súčasťou spisu, keďţe

z neho je zrejmé, ţe vozidlo sa po nehode a teda aj pred ňou uţ celé nachádzalo na ľavej

strane vozovky, pravou stranou pri deliacej čiare. Trval na tom, ţe tieto rozpory bolo moţné

odstrániť vykonaním kontrolného znaleckého posudku a rekonštrukciou na mieste samom.

4

Ţalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny.

Poukázal na to, ţe počas realizácie nebol ani hliadkou, ani účastníkmi dopravnej

nehody nahlásený ţiadny svedok a ani sa ţiadny svedok neprihlásil, preto v protokole

o nehode ţiadny svedok zapísaný nie je.

Uviedol, ţe s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa hodnotenia znaleckých posudkov

sa vysporiadal v rozhodnutí zo dňa 27.12.2006 a konštatoval, ţe znalec Ing. H. v potrebnom

rozsahu posúdil a zodpovedal otázky, ktoré mu boli poloţené a zaoberal sa

výlučne technickou stránkou nehody, keďţe právne posúdenie zavinenia je výlučne vecou

správneho orgánu, pre ktorý sú závery znalca len jedným z dôkazov a nie sú preň záväzné.

Zdôraznil, ţe účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, ale samotné

vykonávanie a hodnotenie dôkazov patrí správnemu orgánu. Uviedol, ţe dôveryhodnosť

posudku dipl. Ing. Š. bola spochybnená tým, ţe znalca do konania neustanovil správny orgán,

ale vypracoval posudok na ţiadosť ţalobcu, pričom vychádzal z iných podkladov ako Ing. H..

Pripomenul, ţe vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a takéto samostatné

dokazovanie obvineného bez vedomia a prítomnosti správneho orgánu je neprípustné a preto

ho hodnotil ako účelové. Znalecký posudok dipl. Ing. Š. povaţoval za vypracovaný

jednostranne, subjektívne, nepresne, v rozpore so zásadami znaleckého skúmania, pričom

účelovo posúvalo a manipulovalo s polohou vozidiel mimo reálne zdokumentovaných stôp.

Poukázal na o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v zmysle

ktorého neohrozením je povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej

premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo a teda ţalobca si mal počínať tak, aby neohrozil

iného vodiča, čo znamená, ţe sa mal náleţite pred započatím odbočovania vľavo presvedčiť,

či nie je predbiehaný a to viacnásobným pohľadom do spätných zrkadiel. Dodal, ţe čas

potrebný na odbočenie doľava je vţdy kratší ako čas potrebný na zastavenie vozidla, takţe

moţnosť zabrániť vzniku nehody v čase, keď sa chystá zmeniť smer jazdy, má iba vodič

odbočujúceho vozidla.

5

K námietke ţalobcu, ţe nebola zohľadnená skutočnosť, ţe druhý účastník nehody

jazdil pod vplyvom alkoholických nápojov uviedol, ţe táto skutočnosť nebola bezprostrednou

príčinou vzniku dopravnej nehody, pretoţe ňou bolo práve porušenie ustanovenia § 18 ods. 1

ţalobcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolanie

je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým,

ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. júna 2010 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky najmenej päť dní vopred ( a ).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania

týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho..

Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe dňa 29.6.2005

v čase o 10.25 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČ M. po

štátnej ceste II/555 v obci Zemplínska Široká, kde na kriţovatke s miestnou komunikáciou

odbočoval doľava, pričom došlo k zráţke jeho vozidla s vozidlom značky Škoda 120 GLS EČ

M. predchádzajúcim vozidlo ţalobcu zľava, ktoré viedol S., v dôsledku ktorej vozidlo Škoda

odhodilo mimo vozovku vľavo a následne narazilo do oplotenia areálu

patriaceho miestnemu obecnému úradu.

Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní rozhodnutím č. p.

ORP-8197/DI-S-20057 zo dňa 7.9.2006 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa

, keď ustálil a to aj na základe obsahu znaleckého

posudku a jeho dodatku spracovaného znalcom Ing. Igorom H., ţe ţalobca odbočoval na

kriţovatke vľavo v čase, kedy uţ bol predchádzaný iným vozidlom, čím tomuto vozidlo

vytvoril prekáţke v jazde, v dôsledku čoho došlo k zráţke vozidiel. Za tento skutok

6

ţalobcovi uloţil pokutu v sume 4.000,–Sk (132,78 €) a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu

5 mesiacov.

Na odvolanie ţalobcu, v ktorom tento poukazoval predovšetkým na nedostatočne

zistený skutkový stav, vyţadujúci aj vykonanie pôvodne nariadenej rekonštrukcie nehody,

na ktorú odkazuje aj znalecký posudok dipl. Ing. Š. a ktorým ţalobca označil za príčinu

nehody vysokú rýchlosť za ním idúceho motorového vozidla, vplyv alkoholu na motorickú

činnosť vodiča S. a jeho nesprávny spôsob obchádzania, ţalovaný rozhodnutím č. p. KRP-

184-1/DI-1-2006 zo dňa 27.12.2006 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie

zamietol.

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis,

pričom pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia.

Podľa Správny poriadok rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to,

aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku

1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania.

2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

7

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1, 2 Správneho poriadku

1) Na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť

skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Podľa pri odbočovaní na križovatke alebo

pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je

povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť

vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä

pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.

Podľa predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza

vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho

jazdy. Pri jazde v pripájacom alebo v odbočovacom pruhu sa smie vpravo predchádzať

aj vozidlo idúce v priebeţnom pruhu (ods. 1).

Vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie

o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne

ak ho nemoţno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy

vyznačenom na vozovke (§ 14 ods. 5 písm. d/).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo dospel k záveru, ţe spôsob a rozsah v konaní vykonaného dokazovania

vyvolávajú dôvodné pochybnosti o úplnosti a presnosti zistenia skutkového stavu veci

a a v nadväznosti na to aj správnosti právnych záverov, ku ktorým správne orgány dospeli.

Námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate

zhodujú s námietkami vznesenými ţalobcom v správnom konaní ako aj v ţalobe sú podľa

8

názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu správnych orgánov

a na neho nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

Je potrebné pripomenúť, ţe dokazovanie (t. j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie

dôkazu o skutočnostiach dôleţitých pre rozhodnutie) patrí do právomoci správneho orgánu,

ktorý tak robí z úradnej povinnosti, preto je predovšetkým povinnosťou správneho orgánu

z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami sporné skutočnosti nielen zistiť, ale aj objasniť.

Splneniu tejto povinnosti nezodpovedá, ak správny orgán prvého stupňa obmedzil

dokazovanie len na (veľmi stručný) výsluch účastníkov predmetne dopravnej nehody a vec

uzavrel konštatovaním zodpovednosti ţalobu za porušenie povinnosti vodiča vyplývajúcej

z ust. § 18 ods. 1 zákona. Toto napokon zistil aj ţalovaný, keď pôvodné rozhodnutie

ODI ORPZ Michalovce z 20.1.2006 zrušil a vec mu vrátil s konštatovaním, ţe taký záver

nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pričom nezistil presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Napriek tomu,

ţe prvostupňový správny orgán ustanovil vo veci znalca a nariadil vykonanie rekonštrukcie

nehody za prítomnosti účastníkov ako aj svedkov, na vykonaní rekonštrukcie neskôr

po dohode so znalcom netrval a ţiadnych svedkov nezabezpečil ani nevypočul. Z jeho

následného rozhodnutia zo 7.9.2006, ktorým opätovne uznal ţalobcu za vinného zo spáchania

predmetného priestupku nevyplýva dôvod, pre ktorý upustil od pôvodne nariadenej

rekonštrukcie nehody ani vysvetlenie, ako môţe prípadné dodatočné zistenie a vypočutie

svedkov nehody nadradiť správa o preverení postupu policajta objasňujúceho predmetnú

dopravnú nehodu inšpekčnou sluţbou. S poukazom na účel a postavenie správneho orgánu

v procese dokazovania odvolací súd nepovaţuje za dostatočný dôvod pre nevypočutie

svedkov nehody (ktorí sa evidentne pri príchode hliadky na mieste nehody nachádzali)

tvrdenie správnych orgánov, ţe účastníkmi nehody svedkovia nahlásení neboli a ţiadny

sa ani neprihlásil.

Ďalšie dôvodné pochybnosti o úplnom a presnom zistení skutkového stavu vyvoláva

aj konštatovanie znalca dipl. Ing. Š. v posudku vypracovaného na poţiadanie ţalobcu, ţe

z predloţenej dokumentácie a protokolu o nehode (pochádzajúcich z administratívneho spisu)

moţno zistiť minimálne informácie z technického hľadiska o poškodeniach vozidla zn.

Škoda 120L, absentujú protokoly o obhliadke oboch vozidiel, nebol zisťovaný ich technický

9

stav (stav bŕzd, riadenia, plášťov pneumatík a iné) a neboli zmerané ani deformácie oboch

vozidiel, nie je zdokumentované, či pred kriţovatkou je dopravné značenie kriţovatka a obsah

protokolu o nehode neobsahuje obmedzenie rýchlosti (do 60 km/h v danom úseku alebo iná),

pričom znalec zdôraznil potrebu rekonštrukcie pre spresnenie priestorových a konfiguračných

údajov z dôvodu absencie základných vstupných údajov.

V súvislosti s posudzovaním legality predloţenia znaleckého posudku vypracovaného

(znalcom registrovaným v zozname znalcov na MS SR) na poţiadanie účastníka

v priestupkovom konaní odvolací súd pripomína, ţe pre zistenie skutočného stavu veci moţno

pouţiť všetky prostriedky, ktoré vedú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci a ktoré sú

v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1 SP), z čoho moţno vyvodiť, ţe dôkazný

prostriedok nie je v súlade s právnymi predpismi, ak je výslovne zakázaný, čo v danom

prípade zistené nebolo, preto nebol dôvod na jeho spochybňovanie ako dôkazného

prostriedku.

Krajský súd rovnako ako správne orgány v podstate len prevzali závery vyjadrené

znalcom Ing. H. v jeho znaleckom posudku, hoci znalecký posudok je len jedným z

dôkazov, ktoré musí príslušný orgán hodnotiť jednotlivo, no i vo vzájomnej súvislosti

s ostatnými dôkazmi. Podľa názoru odvolacieho súdu bol za daného stavu vykonaného

dokazovania záver prijatý správnym orgánom o zodpovednosti ţalobcu z dôvodu nesprávneho

spôsobu jazdy, keď začal odbočovať v dobe, keď uţ bol predbiehaný vodičom S. jazdiacim za

ním predčasný a nepresvedčivý, keďţe doposiaľ v konaní nebolo ustálené v čom konkrétne

ţalobca preukázateľne porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 18 ods. 1 zákona č.

315/1996, v zmysle ktorého mal ţalobca povinnosť pri odbočovaní vľavo dať znamenie o

zmene smeru jazdy a zároveň povinnosť neohroziť vodičov jazdiacich za ním.

V správnom konaní mal správny orgán predovšetkým ustáliť, aká bola pozícia vozidla

vedeného ţalobcom z hľadiska existencie povinností vyplývajúcich z vyššie citovaných

zákonných ustanovení a či a kedy signalizoval ţalobca zmenu smeru jazdy vľavo, ktorú mal

vodič za ním idúceho vozidla rešpektovať a na základe tohto mal správny orgán posúdiť,

či k nehode došlo porušením povinnosti ţalobcu pri odbočovaní vľavo neohroziť vodičov

jazdiacich za ním (čo však neznamená vylúčenie moţnosti ich prípadného obmedzenia

napríklad prinútením zníţiť rýchlosť, alebo aj zmeniť smer jazdy bez nebezpečenstva šmyku

10

napríklad obídením sprava) či nehodu zavinil vodič vozidla zn. Škoda jazdiaci za ţalobcom

porušením povinnosti predchádzať vpravo vozidlo meniace smer jazdy vľavo, resp. povinnosť

nepredchádzať pred ním idúce vozidlo, ktoré dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo,

ak ho nemoţno predísť vpravo.

V konaní nebolo spochybnené tvrdenie ţalobcu o tom, ţe znamenie o zmene smeru

jazdy vľavo dával uţ cca 40m pred kriţovatkou, (čo vyhlásil uţ v protokole o nehode

v cestnej premávke ) avšak správne orgány sa týmto tvrdením dostatočne nezaoberali,

keď zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 7.6.2006 vyplýva, ţe „skutočnosť, ţe vodič

Ing. Š. dal znamenie o zmene smeru doposiaľ nebola predmetom a príčinou spôsobenia

dopravnej nehody, pretoţe znamenie o zmene smeru jazdy má len informatívny charakter“,

hoci podľa názoru odvolacieho súdu ide o jednu z rozhodujúcich skutočností pre určenie,

ktorý z účastníkov nehody porušením svojich zákonných povinností nesie zodpovednosť

za nehodu.

Rovnako významné pre takýto záver má aj posúdenie okolností spôsobu jazdy

a riadenia vzadu idúceho vozidla vodičom S., u ktorého napriek preukázateľnému zisteniu

poţitia alkoholických nápojov (čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona),

sa otázka ich moţného vplyvu na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti (viď

Rs 36/2004) neskúmala. Správny orgán tieţ nezaujal stanovisko k otázke, či zo smeru

a spôsobu jazdy odbočujúceho vozidla mohol usudzovať takýto manéver, najmä

s prihliadnutím na to, ţe ako sám uviedol, registroval pred ním pomaly idúce vozidlo, pričom

išlo o dopravnú situácii v intraviláne obce, kde odbočenie k pri ceste sa nachádzajúcim

objektom moţno logicky predvídať, čo za daných okolností nesporne zdôvodňuje potrebu

zvýšenej opatrnosti a bez povšimnutie ostalo aj tvrdeniu ţalobcu, ţe vodič S. sa

nevenoval dostatočne vedeniu vozidla, keďţe v tom čase hľadal mobilný telefón, (o čom

sa mal zmieniť ţalobcovi). V súhrne tak ide o skutočnosti, ktoré nepochybne nie sú v kontexte

s ďalšími okolnosťami, za ktorých došlo k nehode, bez významu a napriek tomu ostali

v konaní neobjasnené.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade

v správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav v dôsledku čoho správne orgány

11

dospeli k nesprávnym právnym záverom, preto nebolo podmienky na zamietnutie ţaloby

a pokiaľ tak súd prvého stupňa urobil, rozhodol vo veci nesprávne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho rozsudok v zmysle

zmenil tak, ţe rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec im vrátil na ďalšie

konanie.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení

s a tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania

v sume 394,78 € pozostávajúcu z náhrady trov v prvostupňovom i v odvolacom konaní

v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb (ďalej len vyhl.) podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom ţalobcu, a to:

- zaplatený súdny poplatok za ţalobu .... 33,19 € (1.000,–Sk)

- zaplatený súdny poplatok za odvolanie .... 33,– €

- odmena za 4 úkony právnej sluţby:

- prevzatie a príprava veci 20.1.2007 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) ...45,51 € (1.371,–Sk)

a prislúchajúci reţijný paušál 5,91 € (178,–Sk)

- podanie ţaloby zo dňa 20.1.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. ) ... 45,51 € (1.371,–Sk)

a prislúchajúci reţijný paušál 5,91 € (178,–Sk)

- účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 3.12.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) ...

48,63 € (1.465,–Sk) a prislúchajúci reţijný paušál 6,31 € (190,–Sk)

- odvolanie zo dňa 11.2.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 53,49 € a prislúchajúci

reţijný paušál 6,93 €

- zvýšenie sumy odmien za úkony právnej sluţby (realizované do 31.5.2009) o 19%-nú DPH,

teda 36,70 € (zo základu 193,14 €, ktorý predstavujú odmeny za 4 úkony právnej sluţby)

- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 4 polhodiny (cesta z Michaloviec

na pojednávania do Košíc a späť) po 10,52 € (317,–Sk) ... 42,08 €

- náhrada cestovného spolu ... 31,59 €.

Právny zástupca si uplatnil zvýšenie o 19%-nú DPH vypočítané z odmien za úkony,

reţijného paušálu ako i náhrady za stratu času a cestovné, no podľa ustanovenia 18 § ods. 3

vyhl. v znení platnom do 31.5.2009, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,

zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 aţ 14f o daň z pridanej hodnoty. Preto odvolací

12

súd priznal advokátovi – platiteľovi DPH zvýšenie o DPH vypočítané len zo sumy

predstavujúcej súčet odmien za úkony spojené so zastupovaním ţalobcu a nie aj za reţijný

paušál, cestovné a náhradu za stratu času, pretoţe k týmto náhradám moţno priznať DPH

len ak súvisia s úkonmi uskutočnenými po 1.6.2009.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. júna 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová