Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c7e/366590.44e997.pdf
PDF · 128.13 KB
No categories available
4Cdo/224/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 224/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. S., bývajúceho v B.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. Š., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom
v B.B. proti ţalovaným 1/ Slovenská republika – Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenská republika –
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/
Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 25 C 2/2005, o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008 sp.zn. 3 Co 95/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. septembra 2007 č.k. 25 C 2/2005-80
zamietol návrh, ktorým sa ţalobca domáhal náhrady škody v sume 850.499,-- Sk
s príslušenstvom, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa § 18
a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. Ţalovaným l/ aţ 3/ nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, ţe ţalobca investoval svoje peňaţné prostriedky do tzv. nebankového subjektu
B.B., s.r.o., formou uzatvorenia zmluvy o tichom spoločenstve. V súvislosti s uzatváraním
takýchto zmlúv ţalovaní nevykonávali ţiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci.
Nemohli teda porušiť ţiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp.
nemohli porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov ich činnosti. Ţalobca
dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou
a pokiaľ by štát do tohto vzťahu zasiahol, znamenalo by to neprípustný zásah do zmluvnej
autonómie subjektov súkromného práva. Dospel preto k záveru, ţe nie sú splnené zákonné
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
(nečinnosťou orgánov štátu) podľa zákona č. 58/1969 Zb. a nie je daná ani jeho zodpovednosť
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s § 420 OZ. Výrok o trovách
konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008 sp.zn. 3 Co 95/2008,
na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci
riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Jeho rozhodnutie preto povaţoval za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe orgány ţalovaného vo veci nebankových subjektov postupovali
v rozpore s ústavou a zákonom. Škoda mu vznikla uţ momentom zverenia svojich finančných
prostriedkov nebankovému subjektu, ktorý svoju činnosť propagoval, ako činnosť podobnú
bankovej. Ţalovaní, podľa názoru ţalobcu, mohli zamedziť tomu, aby nebankový subjekt
týmto spôsobom svoju činnosť na trhu nepropagoval. Ţalobca nemal preto dôvod
pochybovať, ţe činnosť nebankových subjektov je zákonná a tieto subjekty disponujú aj
oprávneniami na túto činnosť. Odvolací súd a tieţ okresný súd preto nesprávne dospeli
k záveru, ţe nie je daná zodpovednosť orgánov štátu za škodu, ktorá ţalobcovi vznikla
investovaním peňaţných prostriedkov do spoločnosti B.B., s.r.o.
Ţalovaní 2/ a 3/ vo vyjadreniach k dovolaniu uviedli, ţe povaţujú dovolanie ţalobcu
za nedôvodné. Krajský súd a tieţ okresný súd vo veci správne rozhodli. Navrhli preto
dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je
preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
rozhodnutia krajského súdu.
Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,
preto im neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. júna 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová