Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/48/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci navrhovateľa: V. B., bytom K., právne zastúpený JUDr. A. S., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch, Svätoplukova č. 1, Nové Zámky, za účasti Slovenský pozemkový fond, Búdkova č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.j.: /MP zo dňa 01. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -32 zo dňa 06. augusta 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -32 zo dňa 06. augusta 2009 p o t v r z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca rozhodol tak, že navrhovateľ ako oprávnená osoba podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, spĺňa podmienku ustanovenia zákona, oprávnenej osobe sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území N., zapísaným v bývalej pozemkovej knihe vložke č. X. z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ zákona, nakoľko pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby, a oprávnená osoba má v zmysle ustanovenia 6 ods. 2 zákona nárok na náhradu 1/3 z výmery pôvodného vlastníka 2 a to na výmeru 3630 m.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že navrhovateľ ako oprávnená osoba si uplatnil podľa nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom správny orgán jeho žiadosti vyhovel. Následne na základe rozsudku Okresného súdu v Šali č.k. -66 zo dňa 13.03.2001 navrhovateľ k týmto nehnuteľnostiam nadobudnuté vlastnícke právo stratil a preto mu vznikol nárok na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva podľa , ktoré si aj uplatnil žiadosťou zo dňa 22.09.2004. Z obsahu spisu, konkrétne rodokmeňa vypracovaného samotným navrhovateľom mal ďalej krajský súd za preukázané, že pôvodný vlastník J. D. mal tri deti a to E. O., rod. D., ktorá zomrela dňa 10.09.1980, syna J. D. ml., ktorý zomrel dňa 03.03.1983 a J. B., rod. D., ktorá zomrela 06.07.1987. Navrhovateľ je synom J. B., a z toho titulu má nárok na priznanie podielu v 1/3 z celku. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval krajský súd to, že nárok bol uplatnený aj posudzovaný podľa ustanovení , ktorý neobsahuje ustanovenie identické s ustanovením , podľa ktorého bolo možné aj jednému z viacerých oprávnených osôb priznať vlastnícke právo po pôvodnom vlastníkovi v celosti. V prípade nároku posudzovaného podľa , čo je aj daný prípad, je možné priznať oprávnenej osobe len na ňu pripadajúci podiel a je pritom právne irelevantné, že navrhovateľ bol jediným dedičom po pôvodnom vlastníkovi.

Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie odporcu za správne

a zákonné, preto ho podľa potvrdil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením v spojení s ustanovením tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal

rozsudok zmeniť tak, že najvyšší súd zruší rozhodnutie odporcu v 1. rade a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby najvyšší súd vyslovil záväzný právny názor, že sú splnené podmienky v znení neskorších predpisov na reštitúciu vo veci samej. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je náležite odôvodnený tak, aby z neho bola nepochybne preukázaná právna opodstatnenosť potvrdenia rozhodnutia v spojení s ustanovením – 3 v znení neskorších predpisov. Argumentoval, že bývalý Pozemkový úrad v Galante, ktorého právomoc a príslušnosť prevzal a v súčasnosti

aj vykonáva odporca, vydal rozhodnutia podľa , ktorými navrhovateľovi priznal vlastnícke právo ku konfiškovaným nehnuteľnostiam. Následne po uplynutí cca 8 rokov v konaní vedenom na Okresnom súde v Šali pod sp.zn. bolo mu odňaté vlastnícke právo k niektorým nehnuteľnostiam prinavráteným v reštitučnom konaní z dôvodu, že Okresný súd Šaľa určovacej žalobe tretích fyzických osôb, dedičov prídelcov vyhovel a určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území N. a to parciel č. X., č. X. zapísaných na LV č. X., parcely č. X. zapísanej na LV X. a parciel č. X., č. X., č. X., č. X., č. X. a č. X. zapísaných na LV č. X.. Pretože správny orgán rozhodol a priznal mu podľa také pozemkové vlastníctvo, ktoré v čase vydania jeho rozhodnutí bolo vlastníctvom tretích osôb titulom prídelu, rozhodol nesprávne a tento protiprávny stav ani neodstránil. Aj keď je odlišné právne posudzovanie a rozhodovanie o tom istom reštitučnom nároku navrhovateľa uplatnenom riadne a včas podľa a , vytýka správnemu orgánu a súdu, že sa nevysporiadali s pôvodne uplatneným reštitučným nárokom navrhovateľa tak, ako to predpokladá ustanovenie v znení neskorších predpisov v prípade zákonnej prekážky prídelového vlastníctva tretej fyzickej osoby. Ak odporca prijal za základ jeho rozhodovania právnu skutočnosť existencie zákonnej prekážky prídelového vlastníctva, tak mal za povinnosť postupovať v celom jeho konaní podľa , teda aj o pôvodne uplatnenom nároku. Odporca teda rozhodol právne odporujúcimi rozhodnutiami, čím porušil jeho právo na úplnú reštitúciu podľa ustanovenia .

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Poukázal na skutočnosť, že nárok bol navrhovateľom uplatnený podľa , podľa ktorého nie je možné vydávať podiely v zmysle v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

ustanovením ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce ( v spojení s a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru že odvolanie nie je dôvodné.

o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon

č. 503/20003 Z.z.) je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

Najvyšší súd SR k interpretácii uvádza, že aj v tomto prípade

ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť

následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmierenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne, a že sa musí uspokojiť len s nápravou k niektorým.

v ustanovení upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,

ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Kto je oprávnenou osobou, určuje ustanovenie

Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku

prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

- deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba

do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods. 1 zákona).

Ustanovenie § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje poradie oprávnených osôb.

Tieto osoby podľa tu ustanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a žijú. Delenie na rovnaké diely prichádza vtedy, ak nárok prešiel na viac oprávnených osôb.

Vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby, okrem povinnej osoby

(§ 4 ods. 1) (§ 6 ods. 1 citovaného zákona).

Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že pôvodný vlastník pozemku J. D., ktorého

nehnuteľnosti boli skonfiškované podľa nariadenia č. v znení nariadenia č. pre účely pozemkovej reformy, zomrel dňa 03.04.1947 a mal tri deti: dcéru E.

O., rod. D., ktorá zomrela dňa 10.09.1980, syna J. D. ml., ktorý zomrel dňa 03.03.1983 a dcéru J. B., rod. D., ktorá zomrela dňa 06.07.1987. Navrhovateľ je jej synom a teda aj oprávnenou osobou, ktorá má nárok na priznanie podielu v 1/3 z celku.

Ďalej súd zistil, že navrhovateľ V. B. si uplatnil dňa 22.09.2004 nárok na navrátenie

vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N. po pôvodnom vlastníkovi ako oprávnená osoba podľa ustanovenia . V žiadosti uviedol, že nehnuteľnosti boli odňaté v zmysle zákona, t.j. konfiškáciou, pričom túto skutočnosť preukázal predložením konfiškačného rozhodnutia č. 35/14a/46 až 39/15/46 zo dňa 29.11.1946. O predmetných parcelách, na ktoré si uplatnil reštitučný nárok bolo rozhodované už podľa v znení neskorších predpisov a žiadané nehnuteľnosti mu boli aj rozhodnutiami odporcu v prvom rade vydané. Išlo o rozhodnutie č.j. 177/92-Pa zo dňa 30.06.1992, rozhodnutie č.j. 174/1993-P zo dňa 27.10.1993 a rozhodnutie č.j. 69/1992 zo dňa 27.03.1992. Uvedené rozhodnutia boli v platnosti až do 10.05.2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok na Okresného súdu Šaľa vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa viedlo pod sp.zn. . V rámci tohto konania bolo vlastníctvo k časti nehnuteľností vydaných navrhovateľovi v reštitučnom konaní podľa v podstate odňaté, keďže bolo určené, že nehnuteľnosti pripadli do podielového spoluvlastníctva právnych nástupcov prídelcu. Vzhľadom na túto skutočnosť Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch vydal dňa 30.03.2007 rozhodnutie pod č. ObPÚ-159-07/7875/MP, ktorým rozhodol, že navrhovateľovi nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nepriznáva mu ani právo na náhradu, z dôvodu, že nárok nespĺňa ustanovenie citovaného zákona. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -46 zo dňa 29.07.2008 a vec vrátená na nové konanie. Vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu odporca vydal dňa 01.12.2008 pod č.j.: ObPÚ-85-08/11479/MP napadnuté rozhodnutie, ktoré krajský súd potvrdil.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že správny orgán posudzoval nárok

navrhovateľa uplatnený podľa . Podstatnou námietkou navrhovateľa tak je, že ak obvodný pozemkový úrad prijal skutočnosť existencie zákonnej prekážky – prídelového vlastníctva, mal postupovať podľa a rozhodnúť o jeho pôvodne uplatnenom nároku. Tým, že rozhodoval rozporne, porušil jeho právo na úplnú reštitúciu podľa v znení neskorších predpisov.

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa reštitučného zákona v spojení s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa a reštitučného zákona, platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) podľa reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 správneho poriadku).

Súd prvého stupňa správne preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

a postupu, ktorý mu predchádzal a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s reštitučným zákonom, pokiaľ navrhovateľovi priznal nárok na navrátenie vlastníctva v podiele 1/3 z celku.

Najvyšší súd považuje za správny výklad právnej normy ustanovenia § 2 ods. 2

písm. c/ súdom prvého stupňa a správnym orgánom v tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na navrátenie vlastníctva iba v jeho zákonnom podiele k celku, lebo vychádzal z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Trnave (rozsudok sp.zn. zo dňa 29.07.2008, právoplatný dňa 29.09.2008), vo vzťahu k ustanoveniu , ktorý bol pre odporcu s poukazom na ustanovenie záväzný. Odporca navrhovateľovi nenavrátil vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej v , v dôsledku čoho má nárok na náhradu podľa citovaného zákona. Len v medziach týchto ustanovení a tohto zákona, podľa ktorého si navrhovateľ uplatnil reštitučný nárok mohol, a aj postupoval odporca.

K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa skutočnosti, že jeho nárok mal byť

posudzovaný podľa najvyšší súd uvádza, že aj keď je nesporné, že správny orgán pochybil pri rozhodovaní o reštitučnom nároku podľa , keď navrhovateľovi prinavrátil vlastníctvo k pôvodne konfiškovaným pozemkom, ktoré v čase jeho rozhodovania boli už vo vlastníctve fyzických osôb titulom prídelovej listiny, o čom sa navrhovateľ dozvedel v konaní pred Okresným súdom Šaľa (kde bol účastníkom konania na strane žalovaného pri rozhodovaní o určenie vlastníckeho práva prídelcom), avšak právoplatnosťou rozsudku o určení vlastníckeho práva k týmto pozemkom (10.05.2001) mal navrhovateľ právo, a možnosť, podať návrh na obnovu pôvodného správneho konania.

Na záver súd zdôrazňuje, že odporca v predmetnom konaní mohol rozhodnúť

len o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľa podľa a o tom aj rozhodol. Pokiaľ krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo a právne správne, preto odvolací súd jeho rozsudok podľa v spojení s a s , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a v spojení s a navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. júna 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková