Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/10/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. A. J., bytom K.,

zastúpeného: Advokátska kancelária A. H., s.r.o., so sídlom J., proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica I, so sídlom Trieda SNP č. 75, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. /Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -66 zo dňa 13.01.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -66 zo dňa 13. januára 2010 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutí

žalovaného č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, ktorými žalovaný podľa o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov žiadosti žalobcu nevyhovel a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia máj 1997, apríl 1997 a jún 1997. Žalovaný v poučení uviedol, že proti týmto rozhodnutiam sa podľa nemožno odvolať.

2

Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať, či žaloba bola podaná v lehote podľa Zástupcovi žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného doručené dňa 10.04.2007. Lehota podľa na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňom 11.06.2007. Žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 18.07.2007.

Nedodržanie lehoty na podanie žaloby, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť podľa

, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej ale musí konanie zastaviť. Súd konanie podľa zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

vytvoril z jednej podanej žaloby uskutočnenej jedným podaním voči súdu šesť konaní a následne dve rozdielne konania, v ktorých oddelene posudzoval zákonnosť rozhodnutí žalovaného bez toho, aby ich posudzoval ako jeden celok. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.05.2008, zo dňa 28.04.2009 a zo dňa 29.05.2008. Má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia krajský súd zopakoval tú istú vadu, na ktorú upozornil najvyšší súd a teda vydaním napadnutého uznesenia opäť odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že v prípade rozhodnutia o nepriznaní

úroku a rozhodnutia o zamietnutí odvolania ide o dva odlišné druhy konania. Na základe toho krajský súd konštatoval, že žalobca v prípade rozhodnutia o nepriznaní úroku premeškal lehotu stanovenú zákonom na preskúmanie jeho zákonnosti. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné lehotu pre podanie žaloby žalobcu odvíjať až odo dňa doručenia rozhodnutí žalovaného o odvolaniach žalobcu.

V dôsledku nezákonného postupu krajského súdu neboli rozhodnutia žalovaného

vydané v prvom a druhom stupni posudzované vo vzťahu k podanej žalobe ako jeden celok, čo zapríčinilo napokon i nesprávne rozhodnutia súdu prvého stupňa. V prípade správneho a zákonného postupu zo strany súdu, by nebolo podľa názoru žalobcu možné konanie zastaviť podľa z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -66 zo dňa 13.01.2010 podľa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.03.2010 uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými

zisteniami a s právnym posúdením veci, ktoré uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. -66 zo dňa 13.01.2010 a trvá na svojom vyjadrení k žalobe a vyjadreniach č. 651/230/18472/08Šauš, č. 651/230/18483/08Šauš, č. 651/230/18491/08Šauš

3

zo dňa 09.04.2008 a poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.02.2009.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-66 zo dňa 13.01.2010 potvrdil ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť podľa veta druhá v spojení s , konanie zastaviť a vec postúpiť Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky podľa

Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalobca žalobou zo dňa 18.07.2007, ktorá došla

krajskému súdu dňa 19.07.2007 označenou ako žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 sa podľa petitu žaloby domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, ako aj rozhodnutí žalovaného č. 651/230/923-26480/07/Šauš zo dňa 18.05.2007, č. 651/230/924-26477/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 a č. 651/230/922-26484/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutiami č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-

17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 žalovaný podľa žiadosti žalobcu nevyhovel a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia máj 1997, apríl 1997 a jún 1997. Žalovaný v poučení uviedol, že proti týmto rozhodnutiam sa podľa nemožno odvolať.

Rozhodnutiami č. 651/230/923-26480/07/Šauš zo dňa 18.05.2007, č. 651/230/924-

26477/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 a č. 651/230/922-26484/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 žalovaný podľa odvolania žalobcu zo dňa 25.04.2007 podané proti rozhodnutiam č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. 651/230/922-17556/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -41 zo dňa 16.01.2008

zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. 651/230/923-26480/07/Šauš zo dňa 18.05.2007, č. 651/230/924-26477/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 a č. /Šauš zo dňa 18.05.2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. zo dňa 17.02.2009 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -41 zo dňa 16.01.2008 potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozhodol o rozhodnutiach žalovaného

č. 651/230/923-26480/07/Šauš zo dňa 18.05.2007, č. 651/230/924-26477/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 a č. 651/230/922-26484/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 v samostatnom konaní a jeho rozhodnutie bolo potvrdené iným senátom najvyššieho súdu, mohol sa senát najvyššieho súdu zaoberať iba rozhodnutiami žalovaného č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a č. /Šauš zo dňa 29.03.2007.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej

a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa predmetom preskúmania môže byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa proti určeniu dane správcom dane a proti iným

rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa ak vznik preplatku zapríčiní správca dane,

a ak ho nemožno použiť podľa odsekov 2 a 3, vráti preplatok bez žiadosti do 15 dní od jeho zistenia. Ak správca dane vráti preplatok po lehote, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená, pričom

5

úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania; tento postup sa vzťahuje aj na oneskorené vrátenie preplatku podľa odseku 4.

Podľa proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti

o vrátenie preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Zásada dvojinštančnosti konania spočíva v možnosti nápravy prvostupňového

rozhodnutia orgánom vyššieho stupňa (odvolacím orgánom) na základe podaného opravného prostriedku účastníkom konania. Táto zásada má o to väčší význam v daňovom konaní, v ktorom správca dane svojimi rozhodnutiami a inými úkonmi zasahuje do majetkovej sféry daňového subjektu.

Daňový preplatok je definovaný v ako suma platby,

ktorá prevyšuje splatnú daň. Podľa najvyššieho súdu úrok za vrátenie preplatku po lehote ustanovenej v , ktorý je povinný zaplatiť daňovému subjektu správca dane v zmysle je príslušenstvom pohľadávky – daňového preplatku daňového subjektu voči štátu. Najvyšší súd potom vzhľadom na povahu nároku daňového subjektu na vrátenie úroku z preplatku pripúšťa možnosť odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu v zmysle

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných

zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto .

Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch,

ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohod- notnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. ().

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tam, kde prichádza do úvahy dvojaký výklad, je

potrebné uprednostniť ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšie uplatnenie práv a je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vykladať právne normy ústavne konformným spôsobom. Aj príslušné ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli v súlade s , t.j. aj v súlade s . Reálne uplatnenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho alebo iného právom upraveného konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite.

Z ustanovení a

v nadväznosti na ustanovenie vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku, možno vyvodiť, že orgánom, ktorý má preskúmať rozhodnutia žalovaného a rozhodnúť či žalobcovi patrí úrok z preplatku podľa a poskytnúť inú právnu ochranu v kvalite zodpovedajúcej obsahu základného práva v zmysle je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Najvyšší súd pri posudzovaní podmienok konania (ich splnenie skúma súd z úradnej

povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni) zistil, že predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie vydané správnym orgánom prvého stupňa, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodovať patrí do právomoci Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, preto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -66 zo dňa 13.01.2010 zrušil podľa veta druhá v spojení s , pretože dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu na konanie a konanie zastavil podľa Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky na postup podľa

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa veta prvá v spojení

s Konanie bolo zastavené, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. júna 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková