Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sži/1/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., bytom B.,

zastúpený: JUDr. I. P., advokát so sídlom P., proti žalovanému: Slovenská televízia, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo dňa 02.02.2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S

23/2008-46 zo dňa 02.02.2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, pretože dospel

k záveru, že žaloba bola podaná voči žalovanému správnemu orgánu, ktorý v poslednom stupni nerozhodoval.

Z administratívneho spisu žalovaného, ale i zo žaloby žalobcu a ním doložených

dokladov krajský súd mal preukázané, že žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov na Radu STV dňa 19.12.2007. Rada STV mu svojím podaním zo dňa 21.12.2007 oznámila, že nie je povinnou osobou v zmysle a zároveň doporučila žalobcovi, aby sa obrátil so svojou žiadosťou na štatutárneho zástupcu STV, ktorý je príslušným správnym orgánom povinným sprístupniť požadované informácie v zmysle citovaného zákona. Napriek uvedenému poučeniu žalobca svoju žiadosť neadresoval na príslušný správny orgán, ale na tento orgán podal iba odvolanie voči podľa neho fiktívnemu rozhodnutiu Rady STV, ktoré považoval žalobca ako rozhodnutie v prvom stupni príslušného správneho orgánu. Žalovaný správny orgán poukázal na ust. , podľa

2

ktorého Rada STV nie je povinnou osobou podľa tohto zákonného ustanovenia a povinnou osobou podľa ust.

Podľa o Slovenskej televízii v znení účinnom

ku dňu podania žiadosti žalobcu, Rada STV len rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa osobitného zákona. Z uvedeného vyplýva, že Rada STV je odvolacím orgánom pre prípad podávania opravných prostriedkov voči rozhodnutiam o nesprístupnení informácií STV.

Pretože žalobca podal odvolanie voči STV, ktorá nerozhodovala v zmysle ust. § 250

ods. 4 v správnom konaní v poslednom stupni, resp. ani nerozhodovala vôbec nakoľko jej žiadosť o sprístupnenie informácií zo strany žalobcu zaslaná nebola, krajský súd žalobu voči STV, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle ust.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že žalovaná Slovenská

televízia je zriadená Podľa citovaného zákona orgánmi Slovenskej televízie sú: Rada Slovenskej televízie, Dozorná komisia Slovenskej televízie a generálny riaditeľ. Postavenie a kompetencie Rady Slovenskej televízie sú upravené v ustanoveniach až zák.č. l Iná úprava postavenia Rady Slovenskej televízie všeobecne záväzným právnym predpisom neexistuje. Žiadne ustanovenie nemá ustanovenie o právnej subjektivite Rady Slovenskej televízie. Zákonom o Slovenskej televízii je preukázané, že Rada Slovenskej televízie je len orgánom Slovenskej televízie bez právnej subjektivity. Právnu subjektivitu má Slovenská televízia, ktorá je nositeľom práv a povinností podľa ustanovení i podľa ustanovenia .

Žalobca preukázal, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola adresovaná Slovenskej

televízii a až pod označením právneho subjektu bol uvedený organizačný útvar Rada STV. Z tohto označenia nemožno vyvodiť, že bola adresovaná inému subjektu ako povinnej osobe Slovenskej televízii, lebo Rada Slovenskej televízie je len orgánom Slovenskej televízie bez právnej subjektivity.

V podmienkach Slovenskej televízie bol vydaný vnútorný predpis „Postup pri

prerokúvaní sťažností a iných podnetov na činnosť Slovenskej televízie“. Podľa čl. II. ods. 2.4 citovaného predpisu sťažnosti a iné podnety a žiadosti podľa bodu 2.3 písm. a/, d/, e/ doručené Rade STV Sekretariát Rady STV postúpi bez zbytočného odkladu príslušnému orgánu Slovenskej televízie (pod písm. a/ sú žiadosti o sprístupnenie informácie podľa ).

Z citovaného ustanovenia vnútorného dokumentu žalovaného je preukázané,

že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií doručená právnemu subjektu Slovenskej televízii, mal jej orgán Rada Slovenskej televízie postúpiť príslušnému orgánu STV na priame

3

vybavenie a informovať o tom žiadateľa a nie zvoliť taký postup, že žiadateľovi oznámil, komu má žiadosť zaslať.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak,

aby predpokladané fiktívne rozhodnutie Slovenskej televízie, ktorým bola zamietnutá žiadosť JUDr. J. J. zo dňa 19.12.2007 o sprístupnenie informácií, ako aj predpokladané fiktívne rozhodnutie o odvolaní JUDr. J. J. proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií boli zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.04.2010 uviedol, že má za to, že rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č.k. -46 zo dňa 02.02.2010 vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, na ktorý boli správne aplikované relevantné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalovaného nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky.

Žalovaný má tiež za to, že nijakým spôsobom neporušil ustanovenia

a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo dňa 02.02.2010 podľa ustanovení potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť podľa veta druhá v spojení s a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že dňa 20.12.2007 bola žalovanému doručená

žiadosť o sprístupnenie informácií podľa Žiadosť o sprístupnenie informácií bola adresovaná Slovenskej televízii, Rade Slovenskej televízie, Mlynská dolina, Bratislava.

Predseda Rady STV listom zo dňa 21.12.2007 informoval žalobcu, že Rada STV

v zmysle nie je povinnou osobou, ktorá je povinná sprístupniť informácie. Odporučil žalobcovi, aby sa obrátil so žiadosťou na štatutárneho zástupcu Slovenskej televízie, ktorý je v zmysle uvedeného zákona povinnou osobou.

Žalobca na toto oznámenie reagoval podaním, označeným ako „Žiadosť

o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám – ODVOLANIE“, doručeným žalovanému dňa 09.01.2008, v ktorom nesúhlasil so spôsobom vybavenia jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Uviedol, že oprávnenej osobe neurčuje povinnosť poznať organizačnú štruktúru povinnej osoby, spôsob vzájomnej komunikácie medzi organizačnými zložkami povinnej osoby a ani povinnosť presného určenia pozície funkcionára, ktorý u povinnej osoby má žiadosť o sprístupnenie

4

informácií podľa vybaviť vydaním rozhodnutia o vyhovení / nevyhovení žiadosti. Poukázal na ustanovenie podľa ktorého, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (). Nakoľko jeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 20.12.2007 bola Slovenskou televíziou ako povinnou osobou vybavená spôsobom a postupom neznámym a rozporným so nesúhlasil so spôsobom riešenia veci, s obsahom neformálneho listu Slovenskej televízie zo dňa 21.12.2007 podpísaným predsedom Rady STV a podal odvolanie a žiadal, aby jeho žiadosti zo dňa 21.12.2007 o sprístupnenie informácií adresovanej povinnej osobe Slovenskej televízii bolo vyhovené.

(1) Podľa osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

(2) Podľa povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa Slovenská televízia je verejnoprávna, národná,

nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.

Podľa Slovenská televízia je právnická osoba zapísaná

v obchodnom registri.

Podľa orgány Slovenskej televízie sú:

a) Rada Slovenskej televízie, b) Dozorná komisia Slovenskej televízie, c) generálny riaditeľ.

Žalobca požadoval informácie od Slovenskej televízie. Žiadosť o sprístupnenie

informácií bola adresovaná Slovenskej televízii, Rade Slovenskej televízie, Mlynská dolina, Bratislava. Podľa sú povinnými osobami, ktoré majú podľa tohto zákona sprístupňovať informácie právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zriadená ako právnická osoba ( ), a je tak povinnou osobou v zmysle Povinnou osobou sprístupňovať informácie je podľa povinná osoba

5

ako inštitúcia a nie jej jednotlivý zamestnanec či orgán. Interný právny predpis povinnej osoby môže určiť konkrétne osoby alebo orgány zodpovedné za poskytovanie informácií, avšak povinnou osobou sprístupňovať informácie je osoba uvedená v V danom prípade je povinnou osobou v zmysle Slovenská televízia ako právnická osoba zriadená a nie Rada Slovenskej televízie alebo generálny riaditeľ ako orgány povinnej osoby.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Ak v rámci vnútornej organizácie Slovenskej televízie zodpovednou osobou

za poskytovanie informácií podľa je generálny riaditeľ a o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa vydanému v prvom stupni rozhoduje Rada Slovenskej televízie ( v znení účinnom do 29.02.2008), ide iba o určenie funkčne príslušného orgánu na úrovni toho istého správneho orgánu (Slovenskej televízie) rozhodovať v prvom stupni a o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v prvom stupni. Rada Slovenskej televízie a generálny riaditeľ sú iba orgánmi Slovenskej televízie ( ), ktoré rozhodujú v jej mene, nie sú správnymi orgánmi v zmysle Správnym orgánom, ktorý rozhodoval, resp. mal rozhodnúť v poslednom stupni je Slovenská televízia.

Krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď zamietol žalobu žalobcu

pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, pretože žalovaným správnym orgánom v zmysle je Slovenská televízia, keďže je povinnou osobou sprístupňovať informácie v zmysle , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo dňa 02.02.2010 zrušil podľa veta druhá v spojení s a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní povinnosťou krajského súdu bude prejednať vec v medziach podanej

žaloby, teda preskúmať v merite veci žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie a postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal.

O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí o veci

( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. júna 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

6

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková