Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d2e/367269.c56830.pdf
PDF · 116.93 KB
No categories available
8Sžo/128/2009
Najvyšší súd 8Sžo/128/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: M.. V. S., bytom K., právne zastúpenej JUDr. F.
B., advokátkou R., proti žalovanému: Prednosta O. Ú. v K., Komenského 52, K., zast.JUDr. A.
T., advokátom, F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3010312/RS-2/2007 zo
dňa 18. decembra 2007, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/27/2008-96 zo dňa 29. januára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/27/2008-96 zo dňa 29. januára 2009, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 3010312/RS-2/2007 zo dňa 18. decembra 2007, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.
3010312/RS-1/2007 zo dňa 11. októbra 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so
žalobkyňou podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe (ďalej len
„zákon“). O trovách konania rozhodol, tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu
nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného mal preukázané, že boli v súlade so zákonom.
Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona a na skutočnosť, že v tomto prípade
služobný úrad konal v súlade so zákonom, u žalovaného nepochybne došlo k organizačnej
zmene súvisiacej so zrušením krajských úradov, čo napokon vyplýva aj priamo z rozhodnutia
Obvodného úradu v K. z 2. októbra 2007 o organizačnej zmene, ktoré súviselo s Personálnym
rozkazom Ministra vnútra SR č. 388/2007. Za takto zisteného stavu veci bolo pre posúdenie
dôvodnosti žalobných námietok otázkou zásadného významu, ako sa mali pri postupe žalovaného
v rámci predmetných organizačných zmien správne aplikovať ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 2
zákona č. 254/2007 Z.z., ktoré riešia prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých
vzťahov štátnych zamestnancov zrušeného krajského úradu a to tých, ktorí mali miesto výkonu
štátnej služby v obvodnom úrade a tých, ktorí vykonávali štátnu službu v krajskom úrade.
Zo znenia ust. § 3 ods. 2 druhá veta uvedeného zákona, podľa ktorého zmeny
štátnozamestnaneckého pomeru u tých zamestnancov, ktorí vykonávali k 30. septembru 2007
štátnu službu v krajskom úrade vykoná prednosta obvodného úradu v územnom obvode kraja
v spolupráci s prednostami obvodných úradov v územnom obvode kraja, nemožno podľa
krajského súdu vydedukovať odlišný právny prístup k tejto kategórii štátnych zamestnancov pri
posudzovaní otázky možnosti ich zaradenia do organizačnej h štruktúry obvodných úradov.
Dikcia ustanovení § 3 ods. 2, druhá veta zákona č. 254/2007 Z.z. totiž rieši podľa názoru
krajského súdu právnu otázku zmien štátnozamestnaneckého pomeru u týchto zamestnancov ako
logického právneho dôsledku zrušenia ich pôvodných pracovných zaradení (miest) na zrušenom
3
krajskom úrade. Zákonodarca nepoužil v predmetnom ustanovení právnu terminológiu „zánik
štátnozamestnaneckého pomeru a ani z dôvodovej správy k zákonu č. 254/2007 Z.z. nevyplýva
iný záver ako ten, že štátni zamestnanci označení v § 3 ods. 1 zákona mali rovnocenné právne
postavenie pri personálnom obsadzovaní funkčných miest daných novou organizačnou štruktúrou
OÚ v K. platnou od 1. októbra 2007. Pokiaľ ide o otázku voľby, u ktorých zo štátnych
zamestnancov dôjde ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, toto právo výsostne prislúcha
vedúcemu štátneho úradu a nie je v právomoci súdu zasahovať do rozhodovania v personálnych
otázkach v danej veci. Ide o správnu úvahu, u ktorej súd skúma iba to, či nevybočila zo
zákonných medzí a hľadísk
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa žiadajúc, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalobkyňa uviedla, že na rozdiel od krajského súdu zastáva názor, že zákonom
č. 254/2007 Z.z. sa zrušili krajské úrady a pôvodné obvodné úrady získali právnu subjektivitu,
preto ak žalobkyňa bola štátnou zamestnankyňou Krajského úradu v K. s miestom výkonu štátnej
služby v Obvodnom úrade H., jej miesto samostatného radcu na úseku priestupkov nebolo
zrušené.
Žalobkyňa uviedla, že pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru vykonávala
funkciu samostatného radcu v služobnom úrade Krajský úrad v K. s miestom výkonu služby
Obvodný úrad v K..
Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom krajského o súdu, že zo znenia § 3 ods. 2 záko-
na č. 254/2007 nemožno vydedukovať odlišný právny prístup ku kategórii štátnych
zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu k 30. septembru 2007 v krajskom úrade, pri
posudzovaní otázky možnosti ich zaradenia do organizačnej štruktúry obvodných úradov, pretože
podľa jej názoru obvodné úrady nezanikli, zmenilo sa iba ich právne postavenie, a preto nemohlo
zaniknúť ani jej štátnozamestnanecké miesto.
K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
navrhol potvrdiť ako vecne správny.
4
Podľa žalovaného do účinnosti zákona č. 254/2007 Z.z. nemali obvodné úrady vlastnú
právnu subjektivitu, tú mali len krajské úrady a tie boli tiež služobným úradom štátnych
zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu službu v obvodných úradoch. Až dňa 1. októbra 2007, keď
nadobudol účinnosť zákon č. 254/2007 Z.z. získali obvodné úrady právnu subjektivitu a vznikli
ako nové orgány miestnej štátnej správy, nové služobné úrady a s vlastnou organizačnou
štruktúrou.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 254/2007 Z.z. prešli týmto dňom práva a povinnosti zo
štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí vykonávali
k 30. septembru 2007 štátnu službu v obvodnom úrade, teda aj práva a povinnosti žalobkyne na
obvodný úrad, v danom prípade na Obvodný úrad v K..
Po zrušení Krajského úradu v K. prešlo zo zákona na novozriadený Obvodný úrad v K.
spolu 165 štátnych zamestnancov. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov
štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu službu na krajskom úrade a na obvodnom úrade
prešli na Obvodný úrad v K. rovnocenným spôsobom.
Personálnym rozkazom MV SR č. 388/2007 bol Obvodný úrad v K. určený rozpis 123
štátnozamestnaneckých miest. Rozdiel medzi počtom zamestnancov, ktorých mal a mohol
zaradiť novovytvorený Obvodný úrad v K. na vykonávanie štátnej služby v rámci organizačnej
štruktúry bol 42 miest. Zníženie počtu štátnych zamestnancov bolo dôvodom realizácie reformy
štátnej správy.
Rozhodnutím prednostu Obvodného úradu v K. zo dňa 2. októbra 2007 č. A 2007/04867,
rozhodol prednosta Obvodného úradu v K. o zaradení zamestnancov na štátnozamestnanecké
miesta podľa určenej organizačnej štruktúry a o nadbytočnosti 42 zamestnancov. O tom, ktorého
zamestnanca zaradil na funkčné miesta a ktorý zamestnanec sa stal nadbytočný rozhodol na
základe určenia opisov činnosti jednotlivých miest, na základe návrhu príslušných predstavených,
po prehodnotení iniciatívy zamestnancov a kvality plnenia služobných úloh. Kritéria výberu na
zaradenie, postup zamestnávateľa a zoznam nadbytočných zamestnancov boli odsúhlasené
orgánmi odborových organizácií pri obvodnom úrade dňa 2. októbra 2007.
Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,60 Eur.
5
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (246c ods. 1 v spojení s ust. § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce
v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. OSP a dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že
rozsudok verejne vyhlásil dňa 7. júna 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej
päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods.1 OSP).
Predmetom súdneho preskúmania konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného
č. 3010312/RS-2/2007 zo dňa 18. decembra 2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 3010312/RS-1/2007 zo dňa 11. októbra 2007
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou podľa § 40 ods. 2 písm. a/ záko-
na č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej len „zákon“) z dôvodu zrušenia štátnozamestna-
neckého miesta žalobkyne, pričom na základe § 3 ods. 1 zákona č. 254/2007 Z.z. po zrušení
Krajského úradu v K. a súčasnom zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, práva
a povinnosti z jej štátnozamestnaneckého vzťahu prešli na služobný úrad - Obvodný úrad v K..
Rozhodnutím Prednostu Obvodného úradu v K. zo dňa 2. októbra 2007č. A 2007/04867
o organizačnej zmene sa žalobkyňa stala nadbytočnou, keďže služobný úrad nemal voľné
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ju mohol zaradiť na vykonávanie štátnej služby.
Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej
štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec , ktorého štátnozamestnanecké miesto
bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods.5 alebo služobný úrad nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým
konaním.
6
Nesporným je, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobkyne
došlo v súvislosti s reformou miestnych orgánov štátnej správy, v rámci ktorej došlo k zrušeniu
krajských úradov. Do 1. októbra 2007, t.j. do účinnosti zákona č. 254/2007 Z.z. mali právnu
subjektivitu krajské úrady a žalobkyňa, i keď vykonávala štátnu službu v obvodnom úrade, bola
v štátnozamestnaneckom vzťahu s krajským úradom tak, ako štátni zamestnanci, ktorí
vykonávali štátnu službu na krajskom úrade. Po zrušení krajských úradov nadobudli právnu
subjektivitu obvodné úrady, na ktoré podľa § 3 ods.1 a ods. 2 zákona č. 254/2007 Z.z. prešli
práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov celého krajského
úradu. Zánikom Krajského úradu v K. zanikla aj jeho organizačná štruktúra a Ministerstvo
vnútra SR určilo k 1. októbru 2007 vnútornú organizáciu pre Obvodný úrad v K. so 123
štátnozamestnaneckými miestami.
Na základe uvedeného preto nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že jej
pôvodné štátnozamestnanecké miesto zostalo zachované.
Keďže došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a v dôsledku
zníženia stavu štátnych zamestnancov o 42 miest, obvodný úrad nemal pre žalobkyňu voľné miesto, správy orgán rozhodol v súlade so zákonom.
So všetkými relevantnými námietkami žalobkyne sa vysporiadal už žalovaný
správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje .
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
7
Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 , § 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí . V zmysle § 250 k ods.1 OSP možno náhradu trov konania priznať len úspešné mu žalobcovi a nie aj žalovanému orgánu verejnej správy, vychádzajúc zo zásady, že na žalobcovi nemožno spravodlivo žiadať, aby nahradil trov vzniknuté žalovanému tým, že orgán verejnej správy udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne a j finančne zo štátneho rozpočtu vybavený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 10. júna 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská