Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/128/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: M.. V. S., bytom K., právne zastúpenej JUDr. F.

B., advokátkou R., proti žalovanému: Prednosta O. Ú. v K., Komenského 52, K., zast.JUDr. A.

T., advokátom, F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3010312/RS-2/2007 zo

dňa 18. decembra 2007, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.

-96 zo dňa 29. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-96 zo dňa 29. januára 2009, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 3010312/RS-2/2007 zo dňa 18. decembra 2007, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.

3010312/RS-1/2007 zo dňa 11. októbra 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so

žalobkyňou podľa o štátnej službe (ďalej len

„zákon“). O trovách konania rozhodol, tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu

nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného mal preukázané, že boli v súlade so zákonom.

Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona a na skutočnosť, že v tomto prípade

služobný úrad konal v súlade so zákonom, u žalovaného nepochybne došlo k organizačnej

zmene súvisiacej so zrušením krajských úradov, čo napokon vyplýva aj priamo z rozhodnutia

Obvodného úradu v K. z 2. októbra 2007 o organizačnej zmene, ktoré súviselo s Personálnym

rozkazom Ministra vnútra SR č. 388/2007. Za takto zisteného stavu veci bolo pre posúdenie

dôvodnosti žalobných námietok otázkou zásadného významu, ako sa mali pri postupe žalovaného

v rámci predmetných organizačných zmien správne aplikovať ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 2

, ktoré riešia prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých

vzťahov štátnych zamestnancov zrušeného krajského úradu a to tých, ktorí mali miesto výkonu

štátnej služby v obvodnom úrade a tých, ktorí vykonávali štátnu službu v krajskom úrade.

Zo znenia ust. § 3 ods. 2 druhá veta uvedeného zákona, podľa ktorého zmeny

štátnozamestnaneckého pomeru u tých zamestnancov, ktorí vykonávali k 30. septembru 2007

štátnu službu v krajskom úrade vykoná prednosta obvodného úradu v územnom obvode kraja

v spolupráci s prednostami obvodných úradov v územnom obvode kraja, nemožno podľa

krajského súdu vydedukovať odlišný právny prístup k tejto kategórii štátnych zamestnancov pri

posudzovaní otázky možnosti ich zaradenia do organizačnej h štruktúry obvodných úradov.

Dikcia ustanovení , druhá veta totiž rieši podľa názoru

krajského súdu právnu otázku zmien štátnozamestnaneckého pomeru u týchto zamestnancov ako

logického právneho dôsledku zrušenia ich pôvodných pracovných zaradení (miest) na zrušenom

3

krajskom úrade. Zákonodarca nepoužil v predmetnom ustanovení právnu terminológiu „zánik

štátnozamestnaneckého pomeru a ani z dôvodovej správy k nevyplýva

iný záver ako ten, že štátni zamestnanci označení v § 3 ods. 1 zákona mali rovnocenné právne

postavenie pri personálnom obsadzovaní funkčných miest daných novou organizačnou štruktúrou

OÚ v K. platnou od 1. októbra 2007. Pokiaľ ide o otázku voľby, u ktorých zo štátnych

zamestnancov dôjde ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, toto právo výsostne prislúcha

vedúcemu štátneho úradu a nie je v právomoci súdu zasahovať do rozhodovania v personálnych

otázkach v danej veci. Ide o správnu úvahu, u ktorej súd skúma iba to, či nevybočila zo

zákonných medzí a hľadísk

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa žiadajúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Žalobkyňa uviedla, že na rozdiel od krajského súdu zastáva názor, že zákonom

č. sa zrušili krajské úrady a pôvodné obvodné úrady získali právnu subjektivitu,

preto ak žalobkyňa bola štátnou zamestnankyňou Krajského úradu v K. s miestom výkonu štátnej

služby v Obvodnom úrade H., jej miesto samostatného radcu na úseku priestupkov nebolo

zrušené.

Žalobkyňa uviedla, že pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru vykonávala

funkciu samostatného radcu v služobnom úrade Krajský úrad v K. s miestom výkonu služby

Obvodný úrad v K..

Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom krajského o súdu, že zo znenia § 3 ods. 2 záko-

na č. 254/2007 nemožno vydedukovať odlišný právny prístup ku kategórii štátnych

zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu k 30. septembru 2007 v krajskom úrade, pri

posudzovaní otázky možnosti ich zaradenia do organizačnej štruktúry obvodných úradov, pretože

podľa jej názoru obvodné úrady nezanikli, zmenilo sa iba ich právne postavenie, a preto nemohlo

zaniknúť ani jej štátnozamestnanecké miesto.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu

navrhol potvrdiť ako vecne správny.

4

Podľa žalovaného do účinnosti nemali obvodné úrady vlastnú

právnu subjektivitu, tú mali len krajské úrady a tie boli tiež služobným úradom štátnych

zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu službu v obvodných úradoch. Až dňa 1. októbra 2007, keď

nadobudol účinnosť získali obvodné úrady právnu subjektivitu a vznikli

ako nové orgány miestnej štátnej správy, nové služobné úrady a s vlastnou organizačnou

štruktúrou.

V zmysle prešli týmto dňom práva a povinnosti zo

štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí vykonávali

k 30. septembru 2007 štátnu službu v obvodnom úrade, teda aj práva a povinnosti žalobkyne na

obvodný úrad, v danom prípade na Obvodný úrad v K..

Po zrušení Krajského úradu v K. prešlo zo zákona na novozriadený Obvodný úrad v K.

spolu 165 štátnych zamestnancov. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov

štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu službu na krajskom úrade a na obvodnom úrade

prešli na Obvodný úrad v K. rovnocenným spôsobom.

Personálnym rozkazom MV SR č. 388/2007 bol Obvodný úrad v K. určený rozpis 123

štátnozamestnaneckých miest. Rozdiel medzi počtom zamestnancov, ktorých mal a mohol

zaradiť novovytvorený Obvodný úrad v K. na vykonávanie štátnej služby v rámci organizačnej

štruktúry bol 42 miest. Zníženie počtu štátnych zamestnancov bolo dôvodom realizácie reformy

štátnej správy.

Rozhodnutím prednostu Obvodného úradu v K. zo dňa 2. októbra 2007 č. A 2007/04867,

rozhodol prednosta Obvodného úradu v K. o zaradení zamestnancov na štátnozamestnanecké

miesta podľa určenej organizačnej štruktúry a o nadbytočnosti 42 zamestnancov. O tom, ktorého

zamestnanca zaradil na funkčné miesta a ktorý zamestnanec sa stal nadbytočný rozhodol na

základe určenia opisov činnosti jednotlivých miest, na základe návrhu príslušných predstavených,

po prehodnotení iniciatívy zamestnancov a kvality plnenia služobných úloh. Kritéria výberu na

zaradenie, postup zamestnávateľa a zoznam nadbytočných zamestnancov boli odsúhlasené

orgánmi odborových organizácií pri obvodnom úrade dňa 2. októbra 2007.

Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,60 Eur.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (246c ods. 1 v spojení s ust. § 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce

v zmysle ust. v spojení s § a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že

rozsudok verejne vyhlásil dňa 7. júna 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej

päť dní vopred ( a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

Predmetom súdneho preskúmania konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného

č. 3010312/RS-2/2007 zo dňa 18. decembra 2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie

žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 3010312/RS-1/2007 zo dňa 11. októbra 2007

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou podľa § 40 ods. 2 písm. a/ záko-

na č. o štátnej službe (ďalej len „“) z dôvodu zrušenia štátnozamestna-

neckého miesta žalobkyne, pričom na základe po zrušení

Krajského úradu v K. a súčasnom zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, práva

a povinnosti z jej štátnozamestnaneckého vzťahu prešli na služobný úrad - Obvodný úrad v K..

Rozhodnutím Prednostu Obvodného úradu v K. zo dňa 2. októbra 2007č. A 2007/04867

o organizačnej zmene sa žalobkyňa stala nadbytočnou, keďže služobný úrad nemal voľné

štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ju mohol zaradiť na vykonávanie štátnej služby.

Podľa v stálej štátnej službe alebo v dočasnej

štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia

štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec , ktorého štátnozamestnanecké miesto

bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods.5 alebo služobný úrad nemá voľné

štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým

konaním.

6

Nesporným je, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobkyne

došlo v súvislosti s reformou miestnych orgánov štátnej správy, v rámci ktorej došlo k zrušeniu

krajských úradov. Do 1. októbra 2007, t.j. do účinnosti mali právnu

subjektivitu krajské úrady a žalobkyňa, i keď vykonávala štátnu službu v obvodnom úrade, bola

v štátnozamestnaneckom vzťahu s krajským úradom tak, ako štátni zamestnanci, ktorí

vykonávali štátnu službu na krajskom úrade. Po zrušení krajských úradov nadobudli právnu

subjektivitu obvodné úrady, na ktoré podľa a prešli

práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov celého krajského

úradu. Zánikom Krajského úradu v K. zanikla aj jeho organizačná štruktúra a Ministerstvo

vnútra SR určilo k 1. októbru 2007 vnútornú organizáciu pre Obvodný úrad v K. so 123

štátnozamestnaneckými miestami.

Na základe uvedeného preto nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že jej

pôvodné štátnozamestnanecké miesto zostalo zachované.

Keďže došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a v dôsledku

zníženia stavu štátnych zamestnancov o 42 miest, obvodný úrad nemal pre žalobkyňu voľné miesto, správy orgán rozhodol v súlade so .

So všetkými relevantnými námietkami žalobkyne sa vysporiadal už žalovaný

správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odkazuje .

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

7

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 , § 224

ods. 1 v spojení s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí . V zmysle k ods.1 možno náhradu trov konania priznať len úspešné mu žalobcovi a nie aj žalovanému orgánu verejnej správy, vychádzajúc zo zásady, že na žalobcovi nemožno spravodlivo žiadať, aby nahradil trov vzniknuté žalovanému tým, že orgán verejnej správy udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne a j finančne zo štátneho rozpočtu vybavený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 10. júna 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská