Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Mariána Jarábeka v trestnej veci obvinenej L. M.,

pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 ( v znení neskorších predpisov, ďalej už len Tr. zák.)

na neverejnom zasadnutí 10. júna 2010 v Bratislave, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 8. januára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa ( v znení neskorších predpisov)

dovolanie obvinenej L. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 5. augusta 2008, sp. zn. , bola obvinená

L. M. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 1. apríla 2005 v čase okolo 23.55 hod. v Z., na N., hodila kameň do zadného okna

piatych dverí tam stojaceho osobného motorového vozidla

tov. zn. Daewo Matiz farby šedej metalízy EČ:X., ktoré tým rozbila, čím spôsobila majiteľovi

vozidla poškodenému I. D. škodu vo výške 8 500 Sk.

2

Za uvedený trestný čin bol obvinenej podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov s tým, že výkon tohto trestu jej bol v zmysle § 58 ods. 1

písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd obvinenú súčasne zaviazal uhradiť poškodenému I. D.

škodu vo výške 8 500 Sk.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená L. M. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Nitre z 8. januára 2009, sp. zn. , zamietnuté ako

nedôvodné ( ).

V zmysle , bod 3/ rozsudok je právoplatný a vykonateľný,

ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 30. marca 2010 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky predložené dovolanie obvinenej, podané prostredníctvom jej obhajcu JUDr. M. C.

Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinená oprela o dovolacie dôvody uvedené

v , a , t.j., že zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K prvému dôvodu dovolania ( ) obvinená i s poukazom

na ustanovenie a uviedla, že ako vyplýva zo spisového

materiálu, tiež z odôvodnenia rozsudku a napadnutého uznesenia, ona a jej obhajca už namietali

porušenie práva na obhajobu, a to tým spôsobom, že napriek vedomosti polície o tom,

že sa zdržuje v zahraničí (informácia od obce č. l. 34), nebolo vykonané miestne šetrenie

a naďalej jej bola doručovaná pošta na adresu bydliska. Väčšina zásielok v prípravnom konaní

jej preto bola doručená fikciou, čo napokon vyústilo až do vydania príkazu na zatknutie.

Prvostupňový i odvolací súd pritom na uvedenú námietku reagovali tým, že obvinená

i jej obhajca mali od doručenia obžaloby do začatia hlavného pojednávania dostatok času

3

na oboznámenie sa so spisom a na navrhovanie dôkazov. S týmto názorom však podľa obvinenej

nemožno súhlasiť, pretože - ako je uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. - ukončenie vyšetrovania je dôležitou fázou trestného stíhania a zmarením

možnosti obhajoby by táto fáza stratila reálny obsah a zmysel. Ako ďalej obvinená v tejto

súvislosti podotkla, preverenie všetkých relevantných skutočností ešte v prípravnom konaní

by mohlo mať za následok rozhodnutie prokuratúry o zastavení trestného stíhania a prípad

by sa vôbec nemusel dostať pred súd. Ak by zákonodarca považoval za naplnenie práva

na obhajobu lehotu medzi doručením obžaloby a konaním hlavného pojednávania, tak by nedával

taký dôraz na právo oboznámiť sa so spisom a príp. navrhnúť jednotlivé dôkazy.

Obvinená navyše dodala, že jej právo na obhajobu bolo v danom trestnom konaní

porušené aj iným spôsobom, a síce tak, že prvostupňový i odvolací súd ignorovali jej námietky

týkajúce sa rozporov vo výpovediach svedkov (svedok Š. č. l. 23 a 106; svedok K. č. l. 21 a 118)

v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Súd tieto rozpory žiadnym spôsobom

nevyhodnotil, čím porušil ustanovenie a tým sa jeho rozhodnutie stalo

nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Zistenia ohľadne času, miesta a prítomných osôb

sú pritom podľa obvinenej bytostne dôležité na jej účinnú obhajobu. Skutočnosti svedčiace v jej

neprospech boli tak vyhodnocované nepomerne ku skutočnostiam svedčiacim v jej prospech.

V súvislosti s druhým uplatneným dôvodom dovolania ( )

obvinená podotkla, že podstatným dôkazom o mieste činu a čase spáchania je zápisnica

o obhliadke miesta činu (č. l. 25.1) spolu s fotografiami poškodeného vozidla, pričom zápisnica

o obhliadke miesta činu, slúžiaca ako podklad pre začatie trestného stíhania, musí spĺňať

náležitosti podľa a nasl. Obvinená ale upozornila na to, že v tejto zápisnici bol

prepisovaný čas z pôvodnej hodiny 22.00 (?), čo by sa zhodovalo aj s výpoveďou Š.

(č. l. 106) a táto skutočnosť by tiež korešpondovala s dátumom uvedeným na pôvodnej zápisnici

(nie na jej odpise), ktorým bol 1. apríl 2005. Súd nesprávne zhodnotil, resp. opomenul preskúmať

námietky, že čas zápisnice bol dodatočne prepisovaný a odvolací súd preto „doplnil“

odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tak, že v tomto prípade išlo o zrejmú chybu v písaní

(čo sa týka nesprávne uvedeného dátumu). Tú skutočnosť, že skutok sa mohol stať skôr ako

vypovedali ostatní svedkovia, súd nebral do úvahy a odmietol vykonať dokazovanie

prostredníctvom výsluchu službukonajúcich policajtov alebo z výpisu volaní na tiesňovú linku

4

(keďže poškodený uviedol, že zavolal hliadku polície cestou k autu, keď tam mal „dovliecť“

obvinenú). Obvinená poukázala ďalej na to, že nie je známe ani miesto spáchania trestného činu,

nakoľko názov baru nebol konfrontovaný s výpoveďami v prípravnom konaní. Je pritom zrejmé,

že na „údajné“ miesto spáchania skutku nebolo možné vidieť z miesta, kde stáli svedkovia.

Súd tak podľa obvinenej iba z vlastnej úvahy zistil, kedy a kde sa skutok stal, pričom v plnom

rozsahu akceptoval dôkazy svedčiace v jej neprospech a odignoroval jej námietky a návrhy

dôkazov. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu z miesta činu, táto je bez dátumu a označenia miesta,

kde bola vykonaná, pričom z uvedených fotiek nemožno vôbec určiť miesto, kde poškodené auto

stálo. Predmetné rozhodnutie je teda podľa názoru obvinenej založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom (boli dodatočne prepisované, príp. nie sú označené

spôsobom, aký pre ne zákon predpokladá). Súd pritom ani neodstránil rozpory, ktoré by mohli

dokazovať iný priebeh skutku, resp. poukázať na iného páchateľa.

Čo sa týka posledného obvinenou uplatneného dôvodu dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/

), tak k tomu uviedla, že z ustanovenia Tr. zák. jednoznačne vyplýva,

že pre súd je pri posudzovaní škody smerodajná najprv cena, za ktorú sa vec, ktorá bola

predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Až vtedy, keď takýmto spôsobom

výšku škody nemožno zistiť, sa má vychádzať z účelne vynaložených nákladov na obstaranie

rovnakej alebo obdobnej veci alebo uvedenie veci do predošlého stavu. Súd si teda vec

zjednodušil tým, že namiesto obvyklej ceny použil náklady, ktoré vynaložil poškodený.

Pri trestnom čine, ktorého podstatnou náležitosťou je zistenie škody, je pritom naznačené

zjednodušenie si práce neprípustné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. ). Obvinená podotkla, že hoci aj v konaní preukázala, že obvyklá cena bola

nižšia ako náklady vynaložené poškodeným, prvostupňový súd opakovane odmietol v tomto

smere vykonať akékoľvek dokazovanie. Do tohto momentu dokonca nie je podľa nej v spise

jediný doklad o tom, že poškodené auto bolo naozaj v čase spáchania skutku vo vlastníctve

poškodeného a nie je teda ani preukázané, že osoba vystupujúca v konaní ako poškodený,

má nárok na takéto postavenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dovolania obvinená L. M. navrhla, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a po zvážení všetkých okolností, aby prípadne

zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Nitra.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a ),

že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ).

Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďže obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo a podala riadny opravný

prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

6

istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne,

a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo

ustanoveniu

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , ten je daný v prípadoch,

keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon

vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ

tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem

hmotného práva.

Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti

skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno tak preskúmavať

a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade

rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej

povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva.

Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného

dovolacieho dôvodu obvinená vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového

ako aj druhostupňového súdu došlo podľa jej názoru k nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho

ustanovenia § 89 ods. 14 Tr. zák., upravujúceho kritéria pre stanovenie výšky škody.

7

Úvodom je potrebné uviesť, že spoľahlivé zistenie výšky škody je v danej trestnej veci

nevyhnutným predpokladom pre stanovenie trestnej zodpovednosti obvinenej za spáchaný

skutok, pričom výška škody je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o trestný čin alebo

priestupok. Bezpečné zistenie výšky škody je okrem toho dôležitým spoluurčujúcim hľadiskom

pre stanovenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť a v neposlednom rade tiež základným

predpokladom pre správne rozhodnutie o nároku na náhradu škody.

v ustanovuje, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny,

za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto

výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie

rovnakej alebo obdobnej veci alebo uvedenie veci do predošlého stavu.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyjadruje celkom tri rôzne kritéria

pre stanovenie výšky škody, medzi ktorými existuje – tak ako správne podotkla aj

obvinená - určitá hierarchia.

Rozhodujúcim aspektom pre určenie toho, podľa ktorého z týchto troch kritérií je

potrebné postupovať pri stanovení výšky škody spôsobenej trestným činom v prípade poškodenia

cudzej veci, je pritom tá skutočnosť, či je možné zistiť cenu, za ktorú sa vec, ktorá bola

predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Posúdenie tejto skutočnosti je závislé

na konkrétnom druhu a charaktere poškodenej veci (prípadne jej časti) a tiež na tom, či existujú

také prekážky, ktoré výrazne znemožňujú použitie uvedeného kritéria alebo vzhľadom ku ktorým

nie je účelné, hospodárne ani výstižné stanoviť škodu porovnávaním ceny veci pred poškodením

a po ňom.

Stanovenie výšky škody podľa účelne vynaložených nákladov na uvedenie poškodenej

veci do stavu pred jej poškodením prichádza tak do úvahy najmä vtedy, pokiaľ je z okolností

zrejmé, že výška spôsobenej škody je v značnom nepomere k celkovej cene poškodenej veci

alebo ak ide o poškodenie časti väčšieho funkčného celku, ktoré sa neprejaví na jeho predajnej

cene.

8

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že v prípade, ak poškodenie cudzej veci spočívalo

v rozbití okna motorového vozidla, súdy postupovali správne, keď pri určení výšky škody

vychádzali z účelne vynaložených nákladov na uvedenie poškodenej veci (motorového vozidla)

do predošlého stavu. Zároveň najvyšší súd konštatuje, že súdy mali k dispozícii pre stanovenie

výšky škody podľa tohto kritéria tiež všetky potrebné dôkazy (doklady od poškodeného,

osvedčujúce ním vynaložené náklady a vyjadrenie spoločnosti S. k výške škody).

Treba taktiež podotknúť, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, na ktoré sa v tejto súvislosti obvinená odvoláva, hovorí „iba“ o tom,

že pri trestných činoch, ktorými bola spôsobená majetková škoda tvoriaca znak skutkovej

podstaty trestného činu ako následok protiprávneho konania, je povinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní zisťovať a konkretizovať výšku tejto škody (účinok) a uviesť ju

v tzv. skutkovej vete rozhodnutia, ktoré vydávajú.

Pokiaľ ide o výhrady obvinenej týkajúce sa postavenia poškodeného v predmetnom

trestnom konaní, resp. či osoba vystupujúca v tomto konaní ako poškodený má vôbec nárok

na takéto postavenie, tak tieto považuje najvyšší súd taktiež za irelevantné. Z obsahu príslušného

spisového materiálu totiž vyplýva, že aj v tomto smere boli dodržané všetky do úvahy

prichádzajúce zákonné ustanovenia a nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom bol

uplatnený oprávnenou osobou, riadne a včas.

V súvislosti s ďalšími dvomi obvinenou uplatnenými dovolacími dôvodmi je potrebné

osobitne upozorniť na ustanovenie , v zmysle ktorého dôvody podľa ods. 1

písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa

už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,

ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Dovolací súd však zistil, že vyššie uvedená podmienka v danom prípade splnená bola,

keďže tie isté námietky ako teraz v dovolaní, uplatňovala obvinená už v predchádzajúcom

konaní, či už prvostupňovom alebo odvolacom.

9

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení ,

treba hneď na úvod zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé

porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva

na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie

ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným

v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie

jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv

obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu zákonného

a spravodlivého rozhodnutia.

Súčasťou práva na obhajobu je nepochybne aj právo preštudovať spis po skončení

vyšetrovania a právo podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, zakotvené v

( v znení neskorších predpisov), resp. v Na výkon

tohto práva musia byť obvinený i jeho obhajca riadne upozornení. Dôležitosť preštudovania spisu

obvineným a jeho obhajcom vyplýva z povahy a významu prípravného konania a je ovplyvnená

aj vzťahom prípravného konania k hlavnému pojednávaniu v konaní pred súdom, pričom

ale nemožno opomenúť ten fakt, že ťažisko dokazovania je sústredené práve v konaní

pred súdom.

Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu v predmetnej veci zistil,

že v prípravnom konaní došlo k procesnej vade, v dôsledku ktorej obvinená nemala možnosť

vyššie uvedené právo (právo preštudovať spis vrátane práva podať návrhy na doplnenie

vyšetrovania po skončení vyšetrovania) realizovať a ktorá po podaní obžaloby (27. októbra 2006)

môže podľa okolností odôvodňovať postup podľa , teda odmietnutie

obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie. Uvedené procesné pochybenie, spočívajúce

v porušení ustanovenia ( v znení neskorších

predpisov), tiež s poukazom na ustanovenia upravujúce doručovanie

písomností, mohol teda vyššie naznačeným spôsobom napraviť iba súd prvého stupňa,

na čo napokon aj správne upozornil krajský súd v napadnutom uznesení.

10

V súvislosti s uvedeným je ale potrebné upozorniť aj na tú skutočnosť, že v súlade

s ustanovením ( v znení neskorších predpisov)

obvinená L. M. uviedla pri svojom prvom výsluchu ako adresu na doručovanie písomností adresu

jej trvalého bydliska, t.j. S., ul. M., ako je zrejmé zo zápisnice z 30. júna 2005 (č. l. 7). Zo správy

obce S. z 21. marca 2006 (č. l. 34) síce vyplýva, že v predmetnej dobe sa obvinená už

nezdržiavala na adrese trvalého bydliska, kde predtým žila v spoločnej domácnosti s rodičmi,

no ani jej otec nevedel poskytnúť polícii bližšiu informáciu o tom, kde presne sa zdržiava

(č. l. 55). Obvinená L. M. vedela, že je proti nej vedené trestné stíhanie a ak teda chcela opustiť

územie Slovenskej republiky na dlhšiu dobu, mala zároveň uviesť aj novú adresu na účely

doručovania, t.j. adresu, na ktorej si bude preberať písomnosti týkajúce sa prebiehajúceho

trestného konania.

Až potom, čo bol na obvinenú vydaný príkaz na zatknutie (13. marca 2007) bola

Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť jej advokáta o poskytnutie informácie, aké konania

sú na uvedenom súde vedené proti jeho klientke L. M., pričom ako miesto pobytu obvinenej

uviedol adresu G. (č. l. 58). Aj v následnom oznámení o pobyte obvinenej je uvedená táto adresa

ako adresa, kde sa zdržiava a kde je jej zároveň možné doručovať všetky písomnosti (č. l. 67).

Ako je zrejmé z doručenky nachádzajúcej sa v spise, 20. septembra 2007 obvinená na uvedenej

adrese prebrala obžalobu, trestný rozkaz a tiež výzvu, aby v prípade podania odporu

bez meškania - do 14 dní, písomne oznámila súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie

dôkazov ( ).

Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinená L. M. teda mala v konaní pred súdom možnosť

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jej obhajobu, čo napokon aj využila

a o týchto jej návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré

sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli

v predmetnej veci riadne zabezpečené.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia a tiež s poukazom

na ustanovenie dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že obvinenou

vytýkané procesné pochybenie v prípravnom konaní nie je spôsobilé naplniť dovolací dôvod

11

uvedený v ustanovení , a teda, že v danom prípade k zásadnému

porušeniu práva na obhajobu nedošlo.

Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie uvedeného dovolacieho

dôvodu obvinená nachádzala okrem vyššie uvedeného aj v tom, že tak prvostupňový

ako i odvolací súd ignorovali jej námietky týkajúce sa rozporov vo výpovediach svedkov

P. Š. a M. K. a tieto rozpory ani žiadnym spôsobom nevyhodnotili, čím došlo k porušeniu

ustanovenia Podľa obvinenej boli tak skutočnosti svedčiace v jej neprospech

vyhodnocované nepomerne ku skutočnostiam svedčiacim v jej prospech.

Je však zrejmé, že tieto námietky smerujú k skutkovým zisteniam, resp. poukazujú

na vady skutkové, a preto sa nimi najvyšší súd - aj s poukazom na skôr uvedené – v rámci

dovolacieho konania nezaoberal.

Naplnenie „posledného“ dovolacieho dôvodu ( ) obvinená

zdôvodnila tým, že zápisnica o obhliadke miesta činu tiež s fotodokumentáciou z miesta činu

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (boli dodatočne prepisované, príp. nie sú označené

spôsobom, aký pre ne zákon predpokladá).

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa presného času a dátumu vykonania obhliadky miesta

činu, tak v tomto smere sa najvyšší súd plne stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeným

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 4 - 5), a teda, že k uvedeným nepresnostiam

v pôvodnej zápisnici (nie na jej odpise) došlo len v dôsledku zrejmej nesprávnosti vyplývajúcej

z doby, kedy sa skutok stal (1. apríl 2005 okolo 23.55 hod.) a z doby, kedy bola obhliadka

vykonaná (2. apríl 2005 v čase od 00.10 do 00.20 hod.).

Čo sa týka výhrad obvinenej vo vzťahu k fotodokumentácii z miesta činu, tak tieto

považuje najvyšší súd taktiež za neopodstatnené. Ako totiž vyplýva z predmetnej zápisnice

o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciu a tiež náčrtok (č. l. 26 - 28) možno považovať

za opatrenia vykonané v súvislosti s obhliadkou miesta činu (bod III. zápisnice). Z uvedených

písomností v súhrne sú potom celkom zrejmé okolnosti, kedy a kde bola daná fotodokumentácia

vykonaná a z náčrtu vyplýva aj miesto, kde poškodené auto stálo.

12

Vo vzťahu k ďalším obvinenou uvádzaným skutočnostiam v súvislosti so zisťovaním

presného času a miesta spáchania trestného činu treba uviesť iba toľko, že tieto opäť spochybňujú

len skutkové zistenia prvostupňového ako i odvolacieho súdu, ktorými je ale dovolací súd

viazaný.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvinenej L. M. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. júna 2010

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová