Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/34/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Ivany Izakovičovej,

v právnej veci žalobkyne JUDr. E. M., so sídlom N. správkyne konkurznej podstaty úpadcu

R., s. r. o. „v konkurze“, so sídlom P., IČO: X., proti žalovanému C., s. r. o., so sídlom

P., IČO: X., o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. októbra 2009, č. k.

-179, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

26. októbra 2009, č. k. -179 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva,

uzavretá dňa 23. 07. 2002, medzi R., s. r. o., Ž., IČO: X. ako predávajúcim a S. Ž. s. r. o., Ž.,

IČO: X. ako kupujúcim, v časti predaja a kúpy hnuteľných vecí uvedených v bode III. 2

kúpnej zmluvy podľa špecifikácie hnuteľných vecí, ktorá špecifikácia je súčasťou kúpnej

zmluvy, je voči konkurzným veriteľom úpadcu R., s. r. o. v konkurze, P., IČO: X., právne

neúčinná. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu R., s. r. o., Ž.,

peňažnú náhradu za nevydané hnuteľné veci v sume 152 692,03 €. Žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 05. 03. 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26. 02. 2008 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, zostala predmetom konania žaloba o vyslovenie neúčinnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002 o prevode vlastníctva hnuteľných vecí, uzavretá medzi

predávajúcim R., s. r. o., Ž. a kupujúcim S. Ž. s. r. o., Ž. a po upresnení petitu žalobkyňou aj

zaplatenie peňažnej náhrady za nevydané hnuteľné veci do konkurznej podstaty úpadcu

v sume 152 692,03 € (4 600 000,-- SK), pretože hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobkyňa

pôvodne domáhala v podanej žalobe, sa u žalovaného nenachádzajú a tento s nimi ani

nedisponuje.

Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 01. 07. 2002 podal dlžník R., s. r. o., Ž.,

na Krajskom súde v Banskej Bystrici návrh na vyhlásenie konkurzu, v ktorom uviedol, že má

viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje splatné záväzky. Z účtovnej súvahy,

ktorá zahŕňa zoznam aktív a pasív a ďalších podkladov, ktorými je zistený stav majetku

spoločnosti vyplýva, že dlžník nie je schopný uspokojiť v plnom rozsahu pohľadávky

všetkých veriteľov a je nepretržite počas 60 dní v predlžení. Konkurz na majetok dlžníka bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 01. 2003, č. k.

.

Dňa 23. 07. 2002 dlžník R., s. r. o., Ž. ako predávajúci, uzavrel

so spoločnosťou S. Ž., s. r. o., Ž., ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, ktorou odpredal

kupujúcemu hnuteľné veci za cenu nižšiu, ako boli ohodnotené v znaleckom posudku. Okrem

toho, že odpredal veci za cenu nižšiu, odpredal aj hnuteľné veci, ktoré neboli ohodnotené

znaleckým posudkom, z čoho je zrejmé, že hodnota celkom odpredaných hnuteľných vecí by

bola ešte vyššia. Účastníci zmluvy sa mohli dohodnúť na kúpnej cene podľa znaleckého

posudku a prípadne mohli byť znaleckým posudkom ohodnotené všetky hnuteľné veci, ktoré

boli predmetom kúpnej zmluvy, a potom dlžník mohol prijať vyššiu kúpnu cenu, ako si

účastníci dohodli v kúpnej zmluve. Poukázal na ust.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), podľa ktorého

odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom

roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná

hodnota v čase vykonania právneho úkonu a dlžník bol v úpadku, alebo sa dostal do úpadku

v dôsledku takého právneho úkonu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa

dospel k záveru, že v danom prípade dlžník prijal nižšiu hodnotu za odpredané hnuteľné veci,

ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu. S poukazom na zistený

skutkový a právny stav súd prvého stupňa rozhodol tak, že kúpna zmluva zo dňa 23. 07. 2002

je v bode III.2, týkajúcom sa predaja a kúpy špecifikovaných hnuteľných vecí, voči

konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná.

V časti žaloby, týkajúcej sa zaplatenia peňažnej náhrady za nevydané hnuteľné veci

v sume 152 692,03 € (4 600 000,-- Sk), sa súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením žalobkyne

v tom, že tieto hnuteľné veci nie je možné vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu, keďže podľa

tvrdenia predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného JUDr. M. K. s týmito hnuteľnými

vecami žalovaný už nedisponuje a tieto sú predmetom iných právnych vzťahov. Poukázal na

ust. § 16 ods. 4 ZKV, podľa ktorého právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca

s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa

odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak

to nie je možné, musí sa poskytnúť finančná náhrada. S poukazom na citované zákonné

ustanovenie súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 152 692,03 €, ktorá

zodpovedá kúpnej cene, ktorú si účastníci zmluvy dohodli v kúpnej zmluve zo dňa

23. 07. 2002 vo výške 4 600 000,-- Sk, t. j. nižšej výške, ako bola cena časti odpredaných

hnuteľných vecí ohodnotených v znaleckom posudku vo výške 6 689 200,-- Sk.

O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Podľa citovaného ustanovenia rozhodol

z dôvodu, že obaja účastníci konania mali čiastočný úspech vo veci, pretože žalobkyňa bola

úspešná vo vzťahu k hnuteľným veciam a žalovaný bol úspešný vo vzťahu k nehnuteľným

veciam (v časti ktorej bola žaloba zamietnutá predchádzajúcim rozsudkom krajského súdu

zo dňa 26. 02. 2008).

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,

že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že kúpna zmluva by nemala byť právne

neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu vo vzťahu ku všetkým hnuteľným veciam,

špecifikovaným v bode III.2 kúpnej zmluvy, ale len vo vzťahu k zvyšku vecí, ohodnotenú

nad hodnotu dohodnutej kúpnej ceny, nakoľko v prípade vecí v hodnote zodpovedajúcej

ohodnoteniu znaleckým posudkom v sume 152 692,03 € (4 600 000,-- Sk), je kúpna zmluva

účinná a došlo len k zmene hmotného majetku za majetok finančný. Preto len u časti

hnuteľných vecí ohodnotených nad hodnotu 152 692,03 € (4 600 000,-- Sk) došlo v sume

69 348,74 € (2 089 200,-- Sk) k ukráteniu dlžníkovho majetku. Aby nedošlo k ukráteniu

konkurzných veriteľov, mala cena zvyšného hmotného majetku zodpovedať minimálne

rozdielu medzi ohodnotením v znaleckom posudku a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve, t.

j. 69 348,74 €, a nie sume 152 692,03 € (4 600 000,-- Sk), ako rozhodol súd prvého stupňa.

Poskytnutím peňažnej náhrady v sume 152 692,03 €, ktorá zodpovedá dohodnutej kúpnej

cene, by v časti úhrady zodpovedajúcej rozdielu medzi cenou, ktorú by mal žalovaný zaplatiť

v takej sume, aby nedošlo k ukráteniu majetku dlžníka (určenou ohodnotením v znaleckom

posudku) a uhradenou dohodnutou kúpnou cenou, došlo na strane dlžníka, resp. jeho

konkurzných veriteľov k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalovaný dohodnutú kúpnu cenu

zaplatil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že len

vo vzťahu k niektorým hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy

zo dňa 23. 07. 2002 medzi R., s. r. o., Ž., ako predávajúcim a S. Ž., s. r. o., ako kupujúcim

podľa špecifikácie, ktorá je súčasťou zmluvy, je kúpna zmluva právne neúčinná voči

konkurzným veriteľom a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú

náhradu len v tomu zodpovedajúcej výške.

K odvolaniu žalovaného zaslala žalobkyňa písomné vyjadrenie. Uviedla, že podľa jej

názoru dôvody odvolania nie sú právne relevantné a zo strany žalovaného sa jedná len

o prieťahy v konaní a úmyselné predlžovanie sporu. Z vyjadrení samotného žalovaného

vyplýva, že tento hnuteľnými vecami, ktoré bol povinný vydať do konkurznej podstaty, už

nedisponuje. Z uvedeného dôvodu ho preto súd zaviazal na zaplatenie peňažnej náhrady,

pričom žalovaný prevodom hnuteľných vecí získal oveľa väčšiu hodnotu, nakoľko

v znaleckom posudku bola ohodnotená len časť predaných hnuteľných vecí. Okrem

hnuteľných vecí uvedených a ohodnotených v znaleckom posudku sa žalovaný stal

vlastníkom aj ďalších hnuteľných vecí a inventára, ktoré sa nachádzali v autocentre.

V znaleckom posudku boli ohodnotené len hnuteľné veci pod položkami č. 1-22, pričom

ostatné hnuteľné veci ohodnotené neboli. Ich hodnota je vyššia, ako bola dohodnutá kúpna

cena hnuteľných vecí v kúpnej zmluve. Poukázala tiež na to, že žalovaný pravdepodobne

nemá vedomosť o tom, že pokiaľ zaplatí peňažnú náhradu do konkurznej podstaty na základe

úspešne odporovaného právneho úkonu, môže si pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní.

Podľa jej názoru súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnym

skutkovým zisteniam, pričom postupoval v zmysle pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý uznesením zo dňa 05. 03. 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom len na tú skutočnosť, že

v rozsudku súdu prvého stupňa nemali byť uvedené dva petity (na vydanie vecí a zároveň

zaplatenie finančnej náhrady za nevydané veci), pričom v ostatnom považoval postup súdu

prvého stupňa za správny. Poukázala tiež na to, že vytknutý procesný nedostatok rozsudku

súdu prvého stupňa bol odstránený v predmetnom rozsudku. Navrhla preto, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. )

prejednal vec podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust.

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je odporovacia žaloba voči kúpnej zmluve zo dňa

23. 07. 2002, v časti týkajúcej sa hnuteľných vecí. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala,

aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 23. 07. 2002 medzi R., s. r. o., Ž. ako

predávajúcim a S. Ž. s. r. o. ako kupujúcim, v časti predaja a kúpy hnuteľných vecí

uvedených v bode III.2 kúpnej zmluvy podľa špecifikácie hnuteľných vecí, ktorá je súčasťou

kúpnej zmluvy, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu R., s. r. o.

v konkurze, IČO: X.. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu za nevydané hnuteľné veci v sume

152 692,03 €.

Z bodu III.2 kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002 vyplýva, že predmetom predaja

a kúpy medzi predávajúcim a kupujúcim boli jednak hnuteľné veci, ohodnotené znaleckým

posudkom zo dňa 18. 01. 2002 vo výške 6 689 200,-- Sk a uvedené v znaleckom posudku

pod položkami č. 1-22 a jednak ďalšie hnuteľné veci, ktoré neboli ohodnotené znaleckým

posudkom, pričom kúpna cena za tieto dve skupiny hnuteľných vecí bola medzi predávajúcim

a kupujúcim dohodnutá vo výške 4 600 000,-- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna cena,

dohodnutá medzi predávajúcim a kupujúcim vo výške 4 600 000,-- Sk, je výrazne nižšia, ako

bola primeraná hodnota týchto dvoch skupín hnuteľných vecí, ktorú by dlžník bol mohol

prijať ako primeranú hodnotu za predaj a kúpu týchto hnuteľných vecí. Je to zrejmé aj z toho,

že tieto dve skupiny hnuteľných vecí boli odpredané za kúpnu cenu 4 600 000,-- Sk, hoci

kúpna cena len za hnuteľné veci pod položkami č. 1-22, ktoré boli ohodnotené znalcom

v znaleckom posudku bola 6 689 200,-- Sk, pričom okrem týchto hnuteľných vecí boli

kupujúcemu odpredané aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v autocentre, resp.

súviseli s jeho prevádzkou (podľa zoznamu predloženého súdu žalobkyňou), ktorých hodnota

nebola zahrnutá do dohodnutej kúpnej ceny, čo žalovaný potvrdil aj v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že k ukráteniu

konkurzných veriteľov úpadcu došlo len v sume 69 348,74 € (2 089 200,-- Sk), čo predstavuje

matematický rozdiel medzi kúpnou cenou uvedenou v znaleckom posudku 6 689 200,-- Sk

a dohodnutou kúpnou cenou 4 600 000,-- Sk, pretože suma 6 689 200,-- Sk predstavovala len

hodnotu hnuteľných vecí ohodnotených znalcom v znaleckom posudku, teda už u tejto

skupiny hnuteľných vecí bola cena určená znalcom výrazným spôsobom vyššia, než kúpna

cena, dohodnutá v kúpnej zmluve za predaj a kúpu týchto hnuteľných vecí, ale aj ďalších,

ktoré znalcom ohodnotené neboli a nachádzali sa v autocentre, resp. súviseli s jeho

prevádzkou. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď určil, že kúpna zmluva zo dňa

23. 07. 2002, v bode III.2 v časti predaja a kúpy hnuteľných vecí podľa ich špecifikácie, ktorá

je súčasťou kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 23. 07. 2002 medzi R., s. r. o., Ž. ako predávajúcim

a S. Ž. s. r. o., Ž. ako kupujúcim, je voči konkurzným veriteľom úpadcu R. s. r. o. v konkurze,

IČO: X., právne neúčinná, pričom súd správne určil neúčinnosť kúpnej zmluvy v celom bode

III.2 kúpnej zmluvy, v ktorom je vymedzený jej predmet, t. j. predaj a kúpa hnuteľných vecí

uvedených v znaleckom posudku č. 746-3/2002 zo dňa 18. 01. 2002 a ohodnotených znalcom

P., spol. s r. o., Ž., v tomto znaleckom posudku a hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa

v autocentre č. súp. X alebo súvisiacich s autocentrom. Za neodôvodnenú považoval odvolací

súd námietku žalovaného v odvolaní, že kúpna zmluva je právne neúčinná voči konkurzným

veriteľom len vo vzťahu k niektorým hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom predaja

a kúpy podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002, a to vo vzťahu k zvyšku vecí ohodnotenú

na hodnotu dohodnutej kúpnej ceny 4 600 000,-- Sk (152 692,03 €). Na takéto rozčlenenie

bodu III.2 právneho úkonu (kúpnej zmluvy) nebol daný dôvod, keďže u kúpnej zmluvy boli

splnené podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV v celom bode III.2 kúpnej

zmluvy, týkajúcom sa predaja a kúpy hnuteľných vecí. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa

správne rozhodol, keď voči konkurzným veriteľom úpadcu vyslovil právnu neúčinnosť

kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002 v celom bode III.2, odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust. potvrdil.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný s hnuteľnými vecami

uvedenými v bode III.2 kúpnej zmluvy nedisponoval, v dôsledku čoho ich nebolo možné

reálne vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa

správne rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť za nevydané hnuteľné veci zaplatiť

do konkurznej podstaty úpadcu R., s. r. o., Ž. peňažnú náhradu v sume 152 692,03 €

(4 600 000,-- Sk), t. j. vo výške uplatnenej žalobkyňou a zodpovedajúcej kúpnej cene

za predaj a kúpu hnuteľných vecí podľa bodu III.2 kúpnej zmluvy zo dňa 23. 07. 2002, ktorá

s poukazom na vyššie uvedené je výrazne nižšia, než hodnota len časti hnuteľných vecí,

ohodnotených znalcom v znaleckom posudku vo výške 6 689 200,-- Sk. Odvolací súd sa

nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že žalovaný by mal zaplatiť do konkurznej

podstaty peňažnú náhradu len v sume 69 348,74€ (2 089 200,-- Sk), predstavujúcu

matematický rozdiel medzi hodnotou hnuteľných vecí podľa znaleckého posudku 6 689 200,-

Sk a kúpnou cenou dohodnutou v kúpnej zmluve 152 692,03 € (4 600 000,-- Sk). Z ust. § 16

ods. 4 ZKV vyplýva, že právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom

odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným

právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil (vrátane úžitkov z ušlého majetku), sa musí vrátiť

do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť finančná náhrada. V posudzovanom

prípade žalobkyňa úspešne odporovala kúpnej zmluve (právnemu úkonu) v bode III.2,

ktorého predmetom bol predaj a kúpa hnuteľných vecí jednak ohodnotených znaleckým

posudkom a jednak ďalších hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v autocentre, resp. súvisiacich

s jeho prevádzkou, ktoré znalcom, resp. iným spôsobom ohodnotené neboli, preto súd prvého

stupňa správne uložil žalovanému povinnosť poskytnúť finančnú náhradu žalobkyni ako

správkyni konkurznej podstaty úpadcu za všetky hnuteľné veci uvedené v bode III.2 kúpnej

zmluvy zo dňa 23. 07. 2002. Je potrebné tiež poukázať na to, že pokiaľ žalovaný zaplatením

peňažnej náhrady do konkurznej podstaty na základe úspešne odporovateľného právneho

úkonu, sa stáva veriteľom úpadcu a pohľadávku si môže uplatniť v konkurznom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v napadnutej

časti, týkajúcej sa zaplatenia peňažnej náhrady za nevydané hnuteľné veci do konkurznej

podstaty v sume 152 692,30 € považoval za správny, preto ho v tejto časti podľa ust. § 219

ods. 1 potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešnou účastníčkou žalobkyňa, ktorej podľa ust. § 224

ods. 1 v spojení s ust. vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Keďže žalobkyňa si žiadne trovy v odvolacom konaní voči žalovanému

neuplatnila, odvolací súd rozhodol tak, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.

V Bratislave 10. júna 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová