Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6a7/367382.2a3067.pdf
PDF · 106.45 KB
No categories available
3Cdo/74/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 74/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., s.r.o. so sídlom v T.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. S. V., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému Ing. Bc. J.
B., CSc., bývajúcemu v B., o zaplatenie 6 068,39 € (182 816,20 Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9 C 35/2006, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2009 sp. zn. 12 Co 206/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. apríla 2008 č.k. 9 C 35/2006-99 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu do 3 dní
sumu 182 816,20 Sk s príslušenstvom predstavujúcu neuhradenú časť ceny diela v zmysle
zmluvy o dielo č. X. z 26. januára 2004. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania. Na odôvodnenie zamietnutia žaloby uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal
vykonanie prác, za ktoré požadoval predmetné peňažné plnenie. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. septembra 2009
sp. zn. 12 Co 206/2008 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil;
žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil úplnosťou
a správnosťou skutkových zistení súdu prvého stupňa a tiež správnosťou ich právneho
posúdenia. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, lebo nepodal návrh na
ich priznanie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav [nevypočul ďalších svedkov (napríklad konateľov
spoločností T. – K., s.r.o.), nesprávne vyhodnotil výpovede vypočutých svedkov (K. a B.),
zaujal nesprávne skutkové závery o okolnostiach týkajúcich sa platieb uskutočnených
žalovaným], odvolací súd ale túto nesprávnosť neodstránil, v dôsledku čoho spočíva jeho
rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ
osobitne poukázal na to, že žalovaný na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa
predložil písomné doklady, ktoré mali preukazovať ním tvrdené skutočnosti, súd prvého
stupňa ale žalobcovi „odňal jeho právo“ a nedal mu možnosť vyjadriť sa k týmto listinným
dôkazom a k spôsobu ich získania.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolateľ napáda potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Žalobcom napadnutý rozsudok
nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. So zreteľom na to dospel dovolací súd
k záveru, že z ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva procesná prípustnosť dovolania
žalobcu.
S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal či procesná prípustnosť
dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vady konania podľa § 237 O.s.p. výslovne nenamietal. Dovolací súd po
preskúmaní spisu dospel k záveru, že konanie na súdoch nižších stupňov nevykazuje znaky
žiadnej z vád vymenovaných v tomto ustanovení.
Námietku žalobcu, že na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa mu
nebola vytvorená možnosť vyjadriť sa k listinným dôkazom predloženým žalovaným, by
z hľadiska obsahového bolo možné považovať za námietku, že žalobcovi bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať – realizovať procesné oprávnenia účastníka občianskeho
súdneho konania priznané mu za účelom účinného uplatnenia a ochrany jeho práv (§ 237
písm. f/ O.s.p.). O tom, ako v určitej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na
súdoch nižších stupňov, môže však dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo
zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). V danom
prípade zo zápisnice spísanej 14. apríla 2008 Okresným súdom Bratislava III nevyplýva, že
by žalobca na súdnom pojednávaní chcel realizovať svoje právo vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a že by mu to súd odoprel. Rovnako z ničoho nevyplýva, že by žalobca vzniesol
námietku proti zneniu spísanej zápisnice alebo vedeniu konania alebo správaniu účastníkov
konania, ktorej súd nevyhovel (§ 40 ods. 3 O.s.p.). Keďže v dovolacom konaní nebol
preukázaný opak toho, o čom svedčí súdna zápisnica, mohol dovolací súd vychádzať len
z obsahu spisu; so zreteľom naň dospel k záveru o neopodstatnenosti a nepodloženosti
predmetnej argumentácie dovolateľa.
K námietke o nesprávnom hodnotení dôkazov súdmi nižších stupňov dovolací súd
uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o nesprávnosť vykazujúcu znaky
vady konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Dovolací súd
poznamenáva, že so zreteľom na osobitnú povahu dovolacieho konania a mimoriadny
charakter dovolania sa už v dovolacom konaní dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.),
a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších
stupňov. Dovolací súd dodáva, že správnosť vyhodnotenia dokazovania vykonaného súdmi
nižších stupňov nepreskúmava ani vtedy, keď je rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté
procesne prípustným dovolaním (viď R 42/1993).
Dovolateľ zastáva názor, že súd prvého stupňa nezistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav a že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Dovolací súd k tomu uvádza, že neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je
procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn.
2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). To znamená, že i keby
(prípadne) rozsudok odvolacieho súdu nebol podložený úplnými skutkovými podkladmi
a spočíval by na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie žalobcu nie je prípustné podľa § 238 O.s.p. ani podľa § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky odmietol preto jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je
procesne prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) nezaoberal
sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní nebol dovolateľ úspešný a právo na náhradu trov tohto konania
vzniklo procesne úspešnému žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodal návrh na priznanie uvedenej náhrady (243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júna 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková