Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/320/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. N. S., bývajúceho

v D., zastúpeného JUDr. P. E., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. M. K.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. P., advokátom so sídlom v B., 2/ D. S., bývajúcemu v B.,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2009, sp. zn. takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2009, sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí tretím) z 19. mája 2005, č.k.

-335 v spojení s uznesením z 11. mája 2006, č.k. -363 zamietol

žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností parc. č. X. – záhrady vo výmere X.

m², parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m², parc. č. X. – záhrady vo výmere X. m², zapísaných na LV č. X., k.ú. S. (ďalej

len „nehnuteľnosti“), a o vypratanie nehnuteľností žalovanými. Žalobcu zaviazal nahradiť

žalovanej 1/ trovy konania vo výške 21.329,- Sk, žalovanému 2/ náhradu trov konania

nepriznal. Vec posúdil podľa v znení účinnom do 1. januára 1992.

Prejudiciálne sa zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 20. júna 1985, ktorou právna

predchodkyňa žalobcu previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaných. Vyslovil,

že ak právna predchodkyňa žalobcu konala pri uzavretí zmluvy v omyle vyvolanou žalovanou

1/ ( ), mala právo od zmluvy odstúpiť pre jej relatívnu

neplatnosť v trojročnej premlčacej dobe ( ), ktorá uplynula

20. júna 1988. Keďže tak urobila až 17. februára 1989, a žalovaná 1/ uplatnila námietku

premlčania, zmluva sa považuje za platnú; žalobe preto nemožno vyhovieť. O trovách

konania rozhodol podľa s prihliadnutím na to, že žalovaný 2/ si ich

náhradu neuplatnil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. mája 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovaným náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že kúpna zmluva je

absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle jeho právnej predchodkyne; v konaní sa totiž

preukázal jej zámer nehnuteľnosti predať. Ak pri uzavretí zmluvy konala v omyle týkajúcom

sa osôb kupujúcich (konkrétne žalovanej 1/), mohla od zmluvy odstúpiť z dôvodov a v lehote

uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani

skutočnosť, že je v nej nesprávne uvedené krstné meno právnej predchodkyne žalobcu,

nakoľko z ostatných údajov a z výkladu obsahu zmluvy ( ) možno

jej identitu presne určiť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1

v spojení s

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré

odôvodnil ustanoveniami až c/ Predovšetkým namietal, že

odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žalovaného v zmysle , ,

ktorý predniesol na pojednávaní 19. februára 2009. Aj keď v zápisnici z pojednávania je

(nesprávne) uvedené, že ide o návrh na zámenu účastníka, (ktorá v odvolacom konaní nie je

prípustná,) z obsahu záznamu možno vyvodiť, že v skutočnosti sa navrhuje zmena; odvolací

súd bol preto povinný o nej rozhodnúť. Odvolací súd pochybil aj pri vyhotovení uznesenia zo

7. júla 2008, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď v poučení nesprávne

uviedol, že uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Keďže uznesenie o prerušení konania

nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, odvolanie proti nemu je vždy

prípustné. Uvedenými postupmi odvolacieho súdu bolo porušené právo žalobcu na

spravodlivý proces a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Okrem toho je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, čo zakladá i vady konania podľa ,

Z týchto dôvodov žiadal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa názoru žalovanej 1/ k výskytu žalobcom namietaných vád v zmysle § 237

písm. f/ v konaní nedošlo. Je pravda, že žalobca na pojednávaní 19. februára 2009

navrhol zmenu žalovaného, tento svoj návrh však na nasledujúcom pojednávaní 25. mája

2009 zmenil v tom zmysle, že navrhuje pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, o ktorom

návrhu odvolací súd vzápätí rozhodol. Pokiaľ ide o uznesenie zo 7. júla 2008, ktorým

odvolací súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a nepripustil voči nemu odvolanie,

postupoval správne, nakoľko návrh na prerušenie konania bol podaný až v priebehu

odvolacieho konania, kedy odvolací súd rozhodoval v druhom stupni, pričom ustanovenie

odvolanie proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa nepripúšťa. Žalovaná 1/ sa tiež

vyjadrila k namietaným vadám podľa , Dovolanie navrhla

„zamietnuť“.

Žalovaný 2/ vyslovil s obsahom dovolania súhlas a navrhol, aby dovolací súd „zrušil

rozhodnutie odvolacieho súdu“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolanie

smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov, preto

prípustnosť dovolania nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,

skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Dovolateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti

konať pred súdom ( ). Existenciu uvedených vád vidí v postupe

odvolacieho súdu, ktorý nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žalovaného a nesprávne ho

poučil o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie

konania.

Procesná vada konania podľa je dôsledkom porušenia práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces ( Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod). Dochádza

k nej vtedy, ak súd v priebehu konania neumožní účastníkovi vykonať práva priznané mu

, okrem iného i právo predniesť (doplniť) svoje návrhy.

Tomu zodpovedá povinnosť súdu o týchto návrhoch rozhodnúť.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli

tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu v priebehu odvolacieho konania

na pojednávaní 19. februára 2009 navrhol zmenu účastníka konania (teda úkon v zmysle § 92

ods. 2 ) na strane žalovaných. Aj keď sa v zápisnici z pojednávania (č.l. 466 spisu)

uvádza, že ide o návrh na „zámenu“ (teda úkon v zmysle ), ide zjavne

o nesprávnosť, nakoľko návrh je odôvodnený tým, že „vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

sa totiž stal T. R. W., ktorý ju mal vraj kúpiť“, ktorá skutočnosť zodpovedá právnej

skutočnosti ako ju má na mysli ustanovenie , upravujúce zmenu v osobe

účastníka konania. O uvedenom návrhu odvolací súd nerozhodol ani na pojednávaní

19. februára 2009, ani neskôr, a nevysporiadal sa s ním ani v konečnom rozhodnutí –

v rozsudku z 28. mája 2009 (č.l. 466 až 570 spisu). Na pojednávaní 28. mája 2009 (nie

25. mája 2009, ako tvrdí žalovaná 1/) odvolací súd síce vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil

„pristúpenie W. T. do konania“ (č.l. 565 spisu), týmto uznesením však rozhodol len o návrhu

žalobcu v zmysle , doručenom súdu až 19. mája 2009 a následne

prednesenom na pojednávaní. Nemožno pritom súhlasiť s námietkou žalovanej 1/, že žalobca

návrhom na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania zmenil svoj predchádzajúci návrh na

zmenu žalovaných, pretože takýto záver nemá oporu v spise. Oba návrhy bolo potrebné

posúdiť samostatne, aj o nich samostatne rozhodnúť. Rozhodnuté však bolo len o v poradí

druhom návrhu.

Nerozhodnutím o návrhu žalobcu z 19. februára 2009 na zmenu žalovaných v zmysle

odvolací súd zaťažil konanie vadou v zmysle

Dovolanie žalobcu je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania je súčasne dôvodom, pre

ktorý musí dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušiť ( ), pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Pokiaľ dovolateľ vidí existenciu uvedenej vady i v tom, že odvolací súd nepripustil

odvolanie proti uzneseniu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, je jeho

námietka nedôvodná. Rozhodnutie krajského súdu o (ne)prerušení konania nie je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie

je odvolanie prípustné. Preto bolo poučenie o neprípustnosti odvolania proti dotknutému

uzneseniu správne. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, na ktoré dovolateľ v tejto súvislosti poukazuje sa týka prípadov, kedy

o prerušení konania rozhodoval v prvom stupni okresný súd.

Ostatnými námietkami dovolateľa týkajúcimi sa vád konania podľa § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ sa dovolací súd vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozsudku

odvolacieho súdu, nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného

i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júna 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková