Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7e2/367566.020c0e.pdf
PDF · 106.74 KB
No categories available
3Cdo/320/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 320/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. N. S., bývajúceho
v D., zastúpeného JUDr. P. E., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. M. K.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. P., advokátom so sídlom v B., 2/ D. S., bývajúcemu v B.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 59/1990, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2009, sp. zn. 6 Co 96/2008 takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2009, sp. zn. 6 Co 96/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom (v poradí tretím) z 19. mája 2005, č.k.
9 C 59/1990-335 v spojení s uznesením z 11. mája 2006, č.k. 9 C 59/1990-363 zamietol
žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností parc. č. X. – záhrady vo výmere X.
m², parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo
výmere X. m², parc. č. X. – záhrady vo výmere X. m², zapísaných na LV č. X., k.ú. S. (ďalej
len „nehnuteľnosti“), a o vypratanie nehnuteľností žalovanými. Žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanej 1/ trovy konania vo výške 21.329,- Sk, žalovanému 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Vec posúdil podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1. januára 1992.
Prejudiciálne sa zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 20. júna 1985, ktorou právna
predchodkyňa žalobcu previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaných. Vyslovil,
že ak právna predchodkyňa žalobcu konala pri uzavretí zmluvy v omyle vyvolanou žalovanou
1/ (§ 49 ods. 2 Občianskeho zákonníka), mala právo od zmluvy odstúpiť pre jej relatívnu
neplatnosť v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá uplynula
20. júna 1988. Keďže tak urobila až 17. februára 1989, a žalovaná 1/ uplatnila námietku
premlčania, zmluva sa považuje za platnú; žalobe preto nemožno vyhovieť. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na to, že žalovaný 2/ si ich
náhradu neuplatnil.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. mája 2009, sp. zn.
6 Co 96/2008 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovaným náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že kúpna zmluva je
absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle jeho právnej predchodkyne; v konaní sa totiž
preukázal jej zámer nehnuteľnosti predať. Ak pri uzavretí zmluvy konala v omyle týkajúcom
sa osôb kupujúcich (konkrétne žalovanej 1/), mohla od zmluvy odstúpiť z dôvodov a v lehote
uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa. Neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani
skutočnosť, že je v nej nesprávne uvedené krstné meno právnej predchodkyne žalobcu,
nakoľko z ostatných údajov a z výkladu obsahu zmluvy (§ 35 Občianskeho zákonníka) možno
jej identitu presne určiť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.
Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré
odôvodnil ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Predovšetkým namietal, že
odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žalovaného v zmysle § 92 ods. 2, 3 O.s.p.,
ktorý predniesol na pojednávaní 19. februára 2009. Aj keď v zápisnici z pojednávania je
(nesprávne) uvedené, že ide o návrh na zámenu účastníka, (ktorá v odvolacom konaní nie je
prípustná,) z obsahu záznamu možno vyvodiť, že v skutočnosti sa navrhuje zmena; odvolací
súd bol preto povinný o nej rozhodnúť. Odvolací súd pochybil aj pri vyhotovení uznesenia zo
7. júla 2008, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď v poučení nesprávne
uviedol, že uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Keďže uznesenie o prerušení konania
nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, odvolanie proti nemu je vždy
prípustné. Uvedenými postupmi odvolacieho súdu bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý proces a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Okrem toho je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný a spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, čo zakladá i vady konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
Z týchto dôvodov žiadal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalovanej 1/ k výskytu žalobcom namietaných vád v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. v konaní nedošlo. Je pravda, že žalobca na pojednávaní 19. februára 2009
navrhol zmenu žalovaného, tento svoj návrh však na nasledujúcom pojednávaní 25. mája
2009 zmenil v tom zmysle, že navrhuje pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, o ktorom
návrhu odvolací súd vzápätí rozhodol. Pokiaľ ide o uznesenie zo 7. júla 2008, ktorým
odvolací súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a nepripustil voči nemu odvolanie,
postupoval správne, nakoľko návrh na prerušenie konania bol podaný až v priebehu
odvolacieho konania, kedy odvolací súd rozhodoval v druhom stupni, pričom ustanovenie
§ 201 O.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa nepripúšťa. Žalovaná 1/ sa tiež
vyjadrila k namietaným vadám podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Dovolanie navrhla
„zamietnuť“.
Žalovaný 2/ vyslovil s obsahom dovolania súhlas a navrhol, aby dovolací súd „zrušil
rozhodnutie odvolacieho súdu“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolanie
smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov, preto
prípustnosť dovolania nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia,
skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.
Dovolateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Existenciu uvedených vád vidí v postupe
odvolacieho súdu, ktorý nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žalovaného a nesprávne ho
poučil o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie
konania.
Procesná vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod). Dochádza
k nej vtedy, ak súd v priebehu konania neumožní účastníkovi vykonať práva priznané mu
Občianskym súdnym poriadkom, okrem iného i právo predniesť (doplniť) svoje návrhy.
Tomu zodpovedá povinnosť súdu o týchto návrhoch rozhodnúť.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu v priebehu odvolacieho konania
na pojednávaní 19. februára 2009 navrhol zmenu účastníka konania (teda úkon v zmysle § 92
ods. 2 O.s.p.) na strane žalovaných. Aj keď sa v zápisnici z pojednávania (č.l. 466 spisu)
uvádza, že ide o návrh na „zámenu“ (teda úkon v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p.), ide zjavne
o nesprávnosť, nakoľko návrh je odôvodnený tým, že „vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
sa totiž stal T. R. W., ktorý ju mal vraj kúpiť“, ktorá skutočnosť zodpovedá právnej
skutočnosti ako ju má na mysli ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p., upravujúce zmenu v osobe
účastníka konania. O uvedenom návrhu odvolací súd nerozhodol ani na pojednávaní
19. februára 2009, ani neskôr, a nevysporiadal sa s ním ani v konečnom rozhodnutí –
v rozsudku z 28. mája 2009 (č.l. 466 až 570 spisu). Na pojednávaní 28. mája 2009 (nie
25. mája 2009, ako tvrdí žalovaná 1/) odvolací súd síce vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil
„pristúpenie W. T. do konania“ (č.l. 565 spisu), týmto uznesením však rozhodol len o návrhu
žalobcu v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p., doručenom súdu až 19. mája 2009 a následne
prednesenom na pojednávaní. Nemožno pritom súhlasiť s námietkou žalovanej 1/, že žalobca
návrhom na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania zmenil svoj predchádzajúci návrh na
zmenu žalovaných, pretože takýto záver nemá oporu v spise. Oba návrhy bolo potrebné
posúdiť samostatne, aj o nich samostatne rozhodnúť. Rozhodnuté však bolo len o v poradí
druhom návrhu.
Nerozhodnutím o návrhu žalobcu z 19. februára 2009 na zmenu žalovaných v zmysle
§ 92 ods. 2 O.s.p. odvolací súd zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolanie žalobcu je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania je súčasne dôvodom, pre
ktorý musí dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 243b O.s.p.), pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne.
Pokiaľ dovolateľ vidí existenciu uvedenej vady i v tom, že odvolací súd nepripustil
odvolanie proti uzneseniu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, je jeho
námietka nedôvodná. Rozhodnutie krajského súdu o (ne)prerušení konania nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné. Preto bolo poučenie o neprípustnosti odvolania proti dotknutému
uzneseniu správne. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 36/2003, na ktoré dovolateľ v tejto súvislosti poukazuje sa týka prípadov, kedy
o prerušení konania rozhodoval v prvom stupni okresný súd.
Ostatnými námietkami dovolateľa týkajúcimi sa vád konania podľa § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p. sa dovolací súd vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozsudku
odvolacieho súdu, nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného
i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júna 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková