Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/352/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. M., bývajúceho N., proti

žalovanej A. H., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. V. Š., advokátom so sídlom v P.,

o zaplatenie 2 987,45 € (90 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 9. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 30. júna 1997 č.k. -41 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 90 000 Sk s 3 % úrokom z omeškania od 1. januára 1994 do

30. apríla 1995 a s 24 % úrokom z omeškania od 1. mája 1995 do zaplatenia, ako i nahradiť

mu 9 950 Sk trov konania. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že žalobca 3. marca 1991 na základe ústnej dohody požičal žalovanej sumu

90 000 Sk za účelom zábezpeky k privatizácii prevádzkovej jednotky na Hurbanovej ulici

a 18. decembra 1993 účastníci podpísali dlžobný úpis, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala

požičanú sumu vrátiť do 31. decembra 1993. Keďže žalovaná pôžičku žalobcovi do tohto

termínu nevrátila, a to ani sčasti, v zmysle žalovanú na jej

vrátenie zaviazal. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a vychádzal z toho, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania od 1. januára

1994. Výšku úrokov určil za čas od 1. januára do 30. apríla 1995 podľa vyhlášky č. 45/1964

Zb. (3 %) a od 1. mája 1995 podľa nariadenia vlády č. (24 %). Výrok o náhrade

trov konania odôvodnil ods. l

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej rozsudkom z 9. júla 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní 24 % úroku z omeškania

zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť

žalobcovi 17,6 % úrok z omeškania zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia a vo

zvyšku v časti uplatneného úroku žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej

časti potvrdil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 164,52 € trov odvolacieho konania.

Zhodne sú súdom prvého stupňa dospel k záveru, že suma 90 000 Sk bola žalobcom žalovanej

poskytnutá ako pôžička v zmysle na zaplatenie dražobnej sumy

za vydraženie prevádzkovej jednotky (predajne ovocia-zelenina) v roku 1991, ktorú žalovaná

v dohodnutej lehote nevrátila. Za nedôvodnú považoval námietku žalovanej, že dlžobný úpis

podpísala pod nátlakom žalobcu; žalovaná túto okolnosť žiadnym dôkazom nepreukázala.

Preto podľa rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti úroku

z omeškania 3 % od 1. januára 1994 do 30. apríla 1995 ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide

o výrokovú časť rozsudku prvostupňového súdu o priznaní 24 % úroku z omeškania od

1. mája 1995 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok podľa zmenil z dôvodu, že

v tomto čase 2-násobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou predstavoval 17,6 %

a nie ako ho nesprávne určil súd prvého stupňa na 24 %. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa ods. l a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom

namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

na odvolacom pojednávaní jej nebolo umožnené sa riadne vyjadriť k veci a zápisnica

o pojednávaní nebola riadne spísaná. Ďalej namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu

veci, nevykonanie všetkých dôkazov, ako i nesprávne právne posúdenie veci. Žiadala, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero

výrokov. Keďže dovolateľka nespresnila, proti ktorým výrokom dovolanie (ne)smeruje

a napadnutý rozsudok žiadala (ako celok) zrušiť, dovolací súd vychádzal z toho, že v dovolaní

prejavila vôľu, aby dovolací súd preskúmal správnosť všetkých výrokov rozsudku

odvolacieho súdu. Dovolanie žalovanej nie je však v celom rozsahu procesne prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a . Podľa prvá veta účastník môže podať

dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý

rozhodoval v prvom stupni.

1. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len)

vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu

zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť

dovolania je vymedzená ustanoveniami až , určujúcimi podmienky,

v prípade splnenia ktorých je dovolanie prípustné).

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho

dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod,

ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému

týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho

súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma

dopadajúca na jeho pomery.

Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho

oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie

subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej

prípustnosti dovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z určitého

dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených

v až

V danom prípade je dovolaním napadnutý aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený prvostupňový rozsudok tak, že žaloba o zaplatenie úroku z omeškania vo

výške nad 17,6 % do 24 % zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia bola zamietnutá.

Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania bolo potrebné vziať na zreteľ to, že

žalovaná z procesného hľadiska (ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce) nemôže byť negatívne

dotknutá rozhodnutím zamietajúcim proti nej smerujúcu žalobu. Keďže v danom prípade

dovolateľka po (rozhodujúcej) procesnej stránke nebola negatívne dotknutá napadnutým

výrokom rozsudku, z procesného hľadiska jej týmto výrokom nebola spôsobená ujma na jej

pomeroch (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1998 sp. zn.

uverejnený pod č. 50/1999 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 1992 sp. zn.

publikované pod č. 40/1993 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky).

S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu o objektívnej

a subjektívnej stránke prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, že i keď je

dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v ), predsa

len dovolateľka nie je subjektívne oprávnená napadnúť ho dovolaním.

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danom prípade

podáva ten, kto na dovolanie nie je (subjektívne) oprávnený. Vzhľadom na to Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovanej proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške nad 17,6 % do 24 % zo

sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia odmietol ( v spojení

s ).

2. K dovolaniu žalovanej, ktoré smeruje proti "zmeňujúcemu" výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorými bolo žalobe voči nej vyhovené (do úroku z omeškania do výšky

17,6 % zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia), treba uviesť, že podľa § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti takémuto

zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku

súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie

veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva

a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie

veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne

konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre

posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko

(ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové

hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom

zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne).

Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne

naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd

posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde

o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

I keď teda (v uvedenej časti) ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu označený ako

zmeňujúci, v skutočnosti (po obsahovej stránke) pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia, ide

o rozsudok potvrdzujúci – odvolací súd v tejto časti neupravil práva a povinnosti účastníkov

konania inak, než súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa a odvolací súd čo do úroku

z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 90 000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia rozhodli

rovnako tak, že žalobe vyhoveli.

Vzhľadom na to, že v uvedenej časti nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

treba pri riešení prípustnosti dovolania žalovanej vychádzať z , ktorý

upravuje prípustnosť dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, alebo ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4. O uvedené prípady ale v prejednávanej veci nejde. Prípustnosť dovolania

žalovanej (v uvedenej časti) nemožno preto vyvodiť ani z

3. Pokiaľ dovolanie žalovanej smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým bola žalovaná

zaviazaná zaplatiť žalobcovi 90 000 Sk s 3 % úrokom z omeškania od 1. januára 1994 do

30. apríla 1995) potvrdil, taktiež nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z (viď dôvody uvedené vyššie). Pre úplnosť treba uviesť,

že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd

k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 ani v tejto časti

procesne prípustné.

4. Dovolanie žalovanej proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu by

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok,

došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto

dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady

konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní

existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo

k takejto vade.

Žalovaná namieta, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že jej na

pojednávaní neumožnil vyjadriť sa k veci a priebeh pojednávania nie je riadne spísaný

v zápisnici o pojednávaní, že z dôvodu nevykonania všetkých dôkazov nedostatočne zistil

skutkový stav veci a jeho rozhodnutie nie je vecne správne.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na

dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaní na súdne

pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred

súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu

jej procesných práv.

Pokiaľ žalovaná v dovolaní namieta, že odvolací súd na pojednávaní 7. júla 2009 jej

neumožnil vyjadriť sa k veci a priebeh pojednávania nie je riadne spísaný v zápisnici

o pojednávaní, dovolací súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní pred odvolacím súdom 9. júla 2009 (č.l. 148 až 150 spisu) totiž vyplýva, že

žalovaná bola vypočutá ako účastníčka konania za prítomnosti svojho právneho zástupcu,

vypovedala k veci samej a uviedla svoje argumenty, pre ktoré žiada žalobu zamietnuť. Z jej

obsahu nevyplýva, že by ona alebo jej právny zástupca namietali opatrenia predsedu senátu,

ktoré urobil na tomto pojednávaní alebo nesprávnosť protokolácie o priebehu pojednávania.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že podmienky prípustnosti dovolania žalovanej podľa

nie sú splnené.

K námietke žalovanej, že neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre riadne a úplné

zistenie skutkového stavu, dovolací súd uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej

republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné

nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení

(vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle

Pokiaľ dovolateľka vadu v zmysle prípadne videla v nesprávnom

hodnotení dôkazov, dovolací súd uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 42/1993). Neprípustnosť

takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy

nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie

vykonaných dôkazov nezakladá vadu v zmysle Treba poukázať aj na to, že do

obsahu základného práva podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

Dovolateľka zastáva názor, že súdy v konaní dospeli k neúplným alebo nesprávnym

skutkovým záverom a že tieto nesprávne právne posúdili. Neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení nezakladá procesnú vadu konania v zmysle Žalovanou

tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa jej názoru

vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad na vecnú

správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových zistení

vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , a teda ani prípustnosť

dovolania žalovanej podľa tohto ustanovenia.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

(R 43/2003).

Dovolateľkou vyššie namietané skutočnosti by mohli (prípadne) opodstatňovať

uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle a v procesne

prípustnom dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto

opravného prostriedku nevyplýva z alebo

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť dovolania žalovanej

nemožno vyvodiť ani z

Žalovaná navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadla výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (§ 167 ods. 1

). Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v § 239

ods. 1 a 2 Ustanovenie ale vylučuje prípustnosť dovolania proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola

preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania

žalovanej proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalovanej podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júna 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková