Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému M. M. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 15. júna 2010 v Bratislave o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. marca 2009, sp. zn.

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. M. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením napadnutým dovolaním Krajský súd v Žiline zamietol odvolanie

obvineného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 6. novembra 2008, sp. zn.

, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., spáchaného skutkom zo 11. júna 2007.

Za to mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci –

brokovnice zn. B., typ I.I., kal. 12 mm, výrobné číslo E.E. s drevenou hnedou pažbou.

Proti uzneseniu krajského súdu podal M. M..... dovolanie prostredníctvom obhajcu

podaním z 27. apríla 2010 doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš toho istého dňa.

V dovolaní obsahovo zhodnými argumentmi, ako v skoršom odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku obvinený namieta, že na základe vykonaného dokazovania

neexistuje jednoznačný záver o tom, že sa mal dopustiť trestného činu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a spáchať skutok, pre ktorý bol

odsúdený.

Ako dovolací dôvod označuje dôvod podľa , nakoľko

rozhodnutie prvostupňového a následne i odvolacieho súdu je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

Vo zvyšnom obsahu dovolania rovnako ako v odvolaní rekapituluje priebeh

dokazovania, poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodeného, zlé susedské vzťahy medzi

obvineným a poškodeným a tvrdí nesprávne skutkové závery súdu pri hodnotení výpovede

svedkyne M..

V súhrne obsahovo nepopiera, že sa skutok za jeho priamej účasti stal, ale nie tak ako

je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, konkrétne že pri vzájomnej výmene názorov

11. júna 2007 sa poškodenému nevyhrážal tak, aby to mohlo vzbudiť dôvodné obavy.

Neprichádza teda do úvahy spáchanie trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. Preto ho mal odvolací súd s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“ oslobodiť

spod obžaloby, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové

konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec v zmysle

a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutiu prípustné ( ), bolo

podané včas a na zákonom určenom súde ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), označuje chyby

konania a právny dôvod dovolania ( ).

Zároveň však zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Obvineným už síce boli chyby vytýkané v dovolaní napadnutému rozhodnutiu a konaniu,

ktoré mu predchádzalo neúspešne uplatnené v odvolacom konaní ( ),

avšak nepredstavujú nesprávne právne posúdenie zisteného skutku (ani iný dovolací dôvod).

Predmetný skutok je v napadnutom rozhodnutí vymedzený tak, že obžalovaný dňa

11. júna 2007 čase približne o 18.40 hod., po predchádzajúcej slovnej výmene sa vyhrážal

z okna svojho bytu zastrelením susedovi Ľ. M., nar. X.X., pričom v rukách držal poľovnícku

brokovnicu, čo v Ľ. M. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, a preto pred ním utiekol.

Takéto skutkové zistenia zodpovedajú právnej kvalifikácii prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. a/ Tr. zák.

Túto otázku nie je ani potrebné bližšie rozoberať, nakoľko obvinený v skutočnosti

právnu kvalifikáciu nenamieta, sprostredkovane len namieta, že nemala byť použitá, nakoľko

sa skutok nestal v podobe uvedenej vo výroku rozsudku, teda prebehol bez použitia vyhrážok

zastrelením poškodenému, doprevádzaných držaním v rukách obvineného poľovníckej pušky

pri vzájomnej výmene názorov.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,

Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom dovolacieho konania

je posudzovanie právnych (vo vzťahu k zistenému skutku kvalifikačných) otázok,

nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Práve naopak, správnosť

a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže ani len skúmať, a teda ani meniť.

Obvineným v dovolaní uvádzaná zásada „in dubio pro reo“ sa vzťahuje práve

na hodnotenie dôkazov z hľadiska skutkových záverov a vyjadruje hodnotiaci postup,

pri ktorom súd pri pochybnosti o nastaní určitej skutočnosti, ktorá potom právne

(kvalifikačne) znamená naplnenie zákonného znaku trestného činu, má za to, že sa nestala.

V konkrétnom prípade ide o konanie obvineného, spočívajúce v slovných vyhrážkach voči

poškodenému, spojených s držbou (ukazovaním) zbrane a taktiež o dôvodnú obavu

poškodeného o svoj život.

Ak ale súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že tieto faktické

okolnosti nastali, znamená to, že dôvodnú pochybnosť nemal, čo sa premietlo do vymedzenia

skutku vo výroku rozsudku.

Pokiaľ ide potom o právnu kvalifikáciu takto zisteného skutku, súd musí určiť,

či a o aký trestný čin ide a v tomto smere nemôže mať (právnu) pochybnosť, čo je vyjadrené

zásadou „iura novit curia“.

Do kategórie správnosti a úplnosti zisteného skutku v dovolacom konaní však nepatrí

posudzovanie závažnosti trestného činu (podľa , účinného

od 1. januára 2006 len prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.).

Pri právnom posúdení zisteného skutku v rozsahu možnosti, resp. potreby

konštatovania vyššie uvedeného zákonného znaku nie je dovolací súd preskúmavaným

rozhodnutím viazaný a musí v príslušnom smere aj vyhodnotiť vykonané dôkazy,

a to s možnými dôsledkami podľa

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia priame vyhodnotenie uvedeného

kvalifikačného momentu a odôvodnenie naplnenia jemu zodpovedajúceho zákonného znaku

absentuje, pričom ho nemožno stotožniť s vyvolaním dôvodnej obavy z usmrtenia, ktorá

je znakom základnej skutkovej podstaty prečinu podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. (aj keď tieto

otázky spolu súvisia a navzájom sa čiastočne prekrývajú).

Na účel kvalifikačného rozlíšenia skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania

(tak ako je právne kvalifikovaný v napadnutom rozhodnutí) od priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ (iné hrubé správanie) zákona č. 372/ 1990 Zb.

v znení neskorších predpisov o priestupkoch je potrebné zdôrazniť, že práve vo sfére

susedských vzťahov konfliktné správanie sa obžalovaného (podľa obsahu dokazovania

prejavujúce sa aj v iných prípadoch a aj voči ďalším osobám) zasiahlo do kvality života

susediacej osoby (poškodeného) viac, než keby išlo o páchateľa, ktorý by s poškodeným

prišiel len do náhodného a ojedinelého kontaktu. Keďže v dôsledku problémov s požívaním

alkoholu obžalovaným a jeho faktickej blízkosti (susedskej) k poškodenému hrozí recidíva

podobného konania, je namieste použiť trestnoprávnu represiu na splnenie úlohy

individuálnej aj generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., na čo aj prakticky reaguje

uložený trest prepadnutia veci, ktorý zároveň symbolizuje význam odsudzujúceho rozsudku

v súdnom (trestnom) konaní.

V priamej úmere s uvedenými okolnosťami je potom potrebné nazerať na závažnosť

prejednávaného činu ako vyššiu než nepatrnú v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., čo podmieňuje

trestnoprávnu kvalifikáciu skutku.

Keďže aj v uvedenom smere bolo právne posúdenie zisteného skutku (v súvislostiach

hmotnoprávneho ustanovenia osobitnej časti a ustanovenia všeobecnej časti

tohto zákona, bez ktorého aplikácia príslušnej skutkovej podstaty nie je možná) správne

(zákonné), stavia to dovolanie obvineného do pozície, v ktorej je zrejmé, že nie sú splnené

jeho dôvody podľa

Z uvedených dôvodov najvyšší súd po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí

odmietol dovolanie podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. júna 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková