Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)d51/382091.6b09ed.pdf
PDF · 102.16 KB
No categories available
2Tdo/18/2010
Najvyšší súd 2 Tdo 18/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému M. M. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 15. júna 2010 v Bratislave o dovolaní
obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. marca 2009, sp. zn. 1 To 26/2009
takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. M. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením napadnutým dovolaním Krajský súd v Žiline zamietol odvolanie
obvineného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 6. novembra 2008, sp. zn.
1 T 100/2007, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., spáchaného skutkom zo 11. júna 2007.
Za to mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci –
brokovnice zn. B., typ I.I., kal. 12 mm, výrobné číslo E.E. s drevenou hnedou pažbou.
Proti uzneseniu krajského súdu podal M. M..... dovolanie prostredníctvom obhajcu
podaním z 27. apríla 2010 doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš toho istého dňa.
V dovolaní obsahovo zhodnými argumentmi, ako v skoršom odvolaní proti
prvostupňovému rozsudku obvinený namieta, že na základe vykonaného dokazovania
neexistuje jednoznačný záver o tom, že sa mal dopustiť trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a spáchať skutok, pre ktorý bol
odsúdený.
Ako dovolací dôvod označuje dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko
rozhodnutie prvostupňového a následne i odvolacieho súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.
Vo zvyšnom obsahu dovolania rovnako ako v odvolaní rekapituluje priebeh
dokazovania, poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodeného, zlé susedské vzťahy medzi
obvineným a poškodeným a tvrdí nesprávne skutkové závery súdu pri hodnotení výpovede
svedkyne M..
V súhrne obsahovo nepopiera, že sa skutok za jeho priamej účasti stal, ale nie tak ako
je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, konkrétne že pri vzájomnej výmene názorov
11. júna 2007 sa poškodenému nevyhrážal tak, aby to mohlo vzbudiť dôvodné obavy.
Neprichádza teda do úvahy spáchanie trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. Preto ho mal odvolací súd s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“ oslobodiť
spod obžaloby, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec v zmysle § 378 Tr. por.
a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutiu prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo
podané včas a na zákonom určenom súde (§ 370 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného
prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 Tr. por.), označuje chyby
konania a právny dôvod dovolania (§ 374 Tr. por.).
Zároveň však zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Obvineným už síce boli chyby vytýkané v dovolaní napadnutému rozhodnutiu a konaniu,
ktoré mu predchádzalo neúspešne uplatnené v odvolacom konaní (§ 372 ods. 3 Tr. por.),
avšak nepredstavujú nesprávne právne posúdenie zisteného skutku (ani iný dovolací dôvod).
Predmetný skutok je v napadnutom rozhodnutí vymedzený tak, že obžalovaný dňa
11. júna 2007 čase približne o 18.40 hod., po predchádzajúcej slovnej výmene sa vyhrážal
z okna svojho bytu zastrelením susedovi Ľ. M., nar. X.X., pričom v rukách držal poľovnícku
brokovnicu, čo v Ľ. M. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, a preto pred ním utiekol.
Takéto skutkové zistenia zodpovedajú právnej kvalifikácii prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. a/ Tr. zák.
Túto otázku nie je ani potrebné bližšie rozoberať, nakoľko obvinený v skutočnosti
právnu kvalifikáciu nenamieta, sprostredkovane len namieta, že nemala byť použitá, nakoľko
sa skutok nestal v podobe uvedenej vo výroku rozsudku, teda prebehol bez použitia vyhrážok
zastrelením poškodenému, doprevádzaných držaním v rukách obvineného poľovníckej pušky
pri vzájomnej výmene názorov.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že účelom dovolacieho konania
je posudzovanie právnych (vo vzťahu k zistenému skutku kvalifikačných) otázok,
nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Práve naopak, správnosť
a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže ani len skúmať, a teda ani meniť.
Obvineným v dovolaní uvádzaná zásada „in dubio pro reo“ sa vzťahuje práve
na hodnotenie dôkazov z hľadiska skutkových záverov a vyjadruje hodnotiaci postup,
pri ktorom súd pri pochybnosti o nastaní určitej skutočnosti, ktorá potom právne
(kvalifikačne) znamená naplnenie zákonného znaku trestného činu, má za to, že sa nestala.
V konkrétnom prípade ide o konanie obvineného, spočívajúce v slovných vyhrážkach voči
poškodenému, spojených s držbou (ukazovaním) zbrane a taktiež o dôvodnú obavu
poškodeného o svoj život.
Ak ale súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že tieto faktické
okolnosti nastali, znamená to, že dôvodnú pochybnosť nemal, čo sa premietlo do vymedzenia
skutku vo výroku rozsudku.
Pokiaľ ide potom o právnu kvalifikáciu takto zisteného skutku, súd musí určiť,
či a o aký trestný čin ide a v tomto smere nemôže mať (právnu) pochybnosť, čo je vyjadrené
zásadou „iura novit curia“.
Do kategórie správnosti a úplnosti zisteného skutku v dovolacom konaní však nepatrí
posudzovanie závažnosti trestného činu (podľa Trestného zákona, účinného
od 1. januára 2006 len prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.).
Pri právnom posúdení zisteného skutku v rozsahu možnosti, resp. potreby
konštatovania vyššie uvedeného zákonného znaku nie je dovolací súd preskúmavaným
rozhodnutím viazaný a musí v príslušnom smere aj vyhodnotiť vykonané dôkazy,
a to s možnými dôsledkami podľa § 386 Tr. por.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia priame vyhodnotenie uvedeného
kvalifikačného momentu a odôvodnenie naplnenia jemu zodpovedajúceho zákonného znaku
absentuje, pričom ho nemožno stotožniť s vyvolaním dôvodnej obavy z usmrtenia, ktorá
je znakom základnej skutkovej podstaty prečinu podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. (aj keď tieto
otázky spolu súvisia a navzájom sa čiastočne prekrývajú).
Na účel kvalifikačného rozlíšenia skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania
(tak ako je právne kvalifikovaný v napadnutom rozhodnutí) od priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ (iné hrubé správanie) zákona č. 372/ 1990 Zb.
v znení neskorších predpisov o priestupkoch je potrebné zdôrazniť, že práve vo sfére
susedských vzťahov konfliktné správanie sa obžalovaného (podľa obsahu dokazovania
prejavujúce sa aj v iných prípadoch a aj voči ďalším osobám) zasiahlo do kvality života
susediacej osoby (poškodeného) viac, než keby išlo o páchateľa, ktorý by s poškodeným
prišiel len do náhodného a ojedinelého kontaktu. Keďže v dôsledku problémov s požívaním
alkoholu obžalovaným a jeho faktickej blízkosti (susedskej) k poškodenému hrozí recidíva
podobného konania, je namieste použiť trestnoprávnu represiu na splnenie úlohy
individuálnej aj generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., na čo aj prakticky reaguje
uložený trest prepadnutia veci, ktorý zároveň symbolizuje význam odsudzujúceho rozsudku
v súdnom (trestnom) konaní.
V priamej úmere s uvedenými okolnosťami je potom potrebné nazerať na závažnosť
prejednávaného činu ako vyššiu než nepatrnú v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., čo podmieňuje
trestnoprávnu kvalifikáciu skutku.
Keďže aj v uvedenom smere bolo právne posúdenie zisteného skutku (v súvislostiach
hmotnoprávneho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona a ustanovenia všeobecnej časti
tohto zákona, bez ktorého aplikácia príslušnej skutkovej podstaty nie je možná) správne
(zákonné), stavia to dovolanie obvineného do pozície, v ktorej je zrejmé, že nie sú splnené
jeho dôvody podľa § 371 Tr. por.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí
odmietol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. júna 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková